19
Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui'
Y tak re Jesús xtane' chubixic re tzij re', reja' xba y xuya' c'a can re lugar rubini'an Galilea y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojba chij c'a quila pa Judea, y xojak'ax c'a juc'an chic-apo re rakan-ya' rubini'an Jordán. Y chire' camas c'a je q'uiy vinak re xe'tzekelben chin re Jesús, y jec'o chuka' yava'i' xe'ruc'achojsaj.
Y jare' tak jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús chin niquitojtobej y chin che nitzak-ta pa quik'a'. Y mare' xquic'utuj cha: ¿La ruc'amon como che jun ache nujach-ri' riq'uin re ruxayil xa chak roma xabanchique cosa?
Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yex can ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios, re anche' nubij-va che tak xtz'ucutaj-pa, re Dios ache y ixok xuban y man rion-ta jun. Can man rion-ta re ache, y chuka' can man rion-ta re ixok. Y chuka' yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re ache man chic quiq'uin-ta rute-rutota' xtic'ue-va. Xa riq'uin re ruxayil xtic'ue-va, y che je ca'e' xa jun c'a xtiquiban. Quire' nubij re ruch'abal re Dios. Y tak quic'uan chic-qui', man chic je ca'e-ta vinak, xa jun chic quibanon. Mare' re xa jun chic rubanon re Dios chique, man tuban re vinak che ye'rujach, xcha' re Jesús.
Y re achi'a' fariseos xquic'utuj chic cha re Jesús: Vo xa man ruc'amon-ta che quire' niban, ¿anchique c'a roma tak re Moisés xubij che jun ache, xaxe tubana' jun vuj re anche' nubij-va che xujach-ri' riq'uin re ruxayil y tuya' can?
Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Can ancha'l c'a icoversan re ivánma yex chupan re etzelal, can quire' chuka' xbanataj ajuer can pa ru-tiempo re Moisés. Xa mare' tak reja' xubij che re ache c'o modo nujach-ri' riq'uin re ruxayil. Y astapa' tak xtz'ucutaj-pa man quire-ta xbanataj. Yen nimbij chiva che xabanchique ache nujach-ri' riq'uin re ruxayil y man roma-ta che re ixok nucanoj chic jun ache, y vo xa re ache nic'ule' chic riq'uin jun chic ixok, re ache re' nimacun chach re Dios. Y vo xa c'o jun ache nic'ule-apo riq'uin re ixok yi'on can roma re ruchijil, chuka' re ache re' can nimacun chach re Dios, xcha' re Jesús.
10 Y yoj re yoj discípulos xkabij cha re Jesús: Vo xa jun ache can nojel tiempo ximon riq'uin re ruxayil, más-ta otz cha re ache che man-ta nic'ue' ruxayil.
11 Y re Jesús can jare' tak xubij chaka: Man conojel-ta otz ruc'ulic niquiban cha re tzij re xibij, roma man conojel-ta yi'on-va k'ij che quire-ta niquiban, y man-ta ye'c'ule'. 12 Y can jec'o-va achi'a' re can ja tak xa'lax quiq'uin re quite', jare' tak nik'alajin che can man xtiquicanoj-ta ixoki'. Jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero xa roma ja re doctores xe'bano chique. Y jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero re' xa quiq'uin reje' mismo xpo-va che man niquicanoj-ta ixoki', chin che más otz ye'samaj pa rusamaj re Dios y can ye'quito' re ye'oc pa ruk'a' re Dios. Re jun re can nuna' che nitiquir nuban che man nic'ule-ta, man c'a tic'ule', xcha' re Jesús.
Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola'
13 Y jec'o ac'ola' xe'c'uax-apo chach re Jesús, chin che reja' nuya-a ruk'a' pa quive' y chuka' chin che nuban orar cha re Dios pa quive' re ac'ola' re'. Pero yoj re yoj ru-discípulos xkabij chique re vinak che man que'quic'amala-pa re ac'ola' riq'uin re Jesús. 14 Pero xpa re Jesús xubij chaka: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'.
15 Y tak re Jesús xuban-yan orar cha re Dios y xuyala-yan can ruk'a' pa quive' re ac'ola', reja' xba y xuya' can re lugar re'.
Jun ache c'a c'ajol y camas biyom nitzijon riq'uin re Jesús
16 Y c'o c'a jun c'ajol ache xapon riq'uin re Jesús y xubij cha: Rat utzulaj Maestro tabij c'a chua, ¿anchique cosa otz ruc'amon che nimban yen chin quire' nic'ue-ta nuc'aslen re man niq'uis-ta?
17 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a Jun re otz y re' ja re Dios. Vo xa rat najo' yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, can ca'bana' re nubij re mandamientos.
18 Xpa re c'ajol ache re' xuc'utuj cha re Jesús: ¿Y andex c'a nubij re mandamientos re'?
Y re Jesús xubij cha: Re nubij re mandamientos re' ja che man caquimisan, rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak. 19 Taya' quik'ij re ate-arta'. Y can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo' re nic'aj chic vinak. Ja quire' nubij re mandamientos, xcha' re Jesús.
20 Y re c'ajol ache xubij cha re Jesús: C'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'. ¿Y anchique c'a re man nbanon-ta? xcha' reja'.
21 Y re Jesús xubij cha: Vo xa rat can najo' che yatel choj chach re Dios, xaxe chic c'a jun re man abanon-ta. Y re' ja re man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Ta'c'ayij ronojel re c'o aviq'uin y re rajal tajacha' chiquivach re vinak re camas je meba', chin quire' nic'ue' abiyomal chila' chicaj. Y catampa viq'uin y catzake' chuij, xcha' re Jesús.
22 Tak re c'ajol ache xuc'axaj re tzij re xubij re Jesús, nibison ránma xtzolaj-a, roma reja' camas biyom y man nrajo-ta che ndel re biyomal pa ruk'a'.
23 Can jare' tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Can katzij nimbij, che camas c'ayef cha jun biyom che ndoc-ta pa ruk'a' re Dios. 24 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios.
25 Y tak yoj re yoj ru-discípulos re Jesús xkac'axaj re tzij re', can anchique-la xkana'. Y nakabila' chakavach: Vo xa can ancha'l re nubij, quire', man jun xticolotaj.
26 Re Jesús xojrutzu-pa y xubij chaka: Man tinojij quire'. Re vinak man ye'tiquir-ta niquicol-qui', pero re Dios can ronojel nitiquir nuban.
27 Y jare' tak re Pedro xubij cha re Jesús: Rat ataman che yoj kayi'on can ronojel re c'o kaq'uin, chin che yojtzakatal chavij. ¿Y andex c'a re rajal-ruq'uixel xtakac'ul yoj roma kayi'on can ronojel?
28 Re Jesús xubij: Can katzij nimbij chiva che tak xtapon re tiempo tak xtijalataj ronojel, yen re xinalax chi'icojol c'o chic nuk'ij y xquintz'uye' chach jun ch'acat chin nimban juzgar. Y ja chuka' quire' yex re xixtzake' chuij, y cada jun chiva che yix doce re xquixtz'uye' chach jun ch'acat chin niban juzgar pa quive' re je doce grupo israelitas. 29 Y xabanchique vinak re nutzij yen ruyi'on can rachoch, ruch'alal, rute-rutota', ruxayil, rajc'ual o rulef, can q'uiy c'a re xtuc'ul. Can pa ciento c'a bey más re xtuc'ul y can xtuvel chuka' ruc'aslen re man niq'uis-ta. 30 Y vocame camas je q'uiy re c'o quik'ij, y xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, pero can xtapon re k'ij tak can xtic'ue' quik'ij.
19:1 Mr 10.1; Jn 10.40. 19:2 Mt 15.20. 19:2 Mr 6.55. 19:2 Mt 12.15. 19:3 Mt 5.31. 19:4 Gn 1.27; 5.2; Mal 2.15; Mr 10.6. 19:5 1 Co 7.2. 19:5 Gn 2.24; Mr 10.9; 1 Co 6.16; Ef 5.31. 19:7 Dt 24.1; Mt 5.31. 19:8 Jer 6.16; He 3.15. 19:9 1 Co 7.10, 11. 19:9 Mt 5.32; Mr 10.11; Lc 16.18. 19:10 Gn 2.18; Pr 5.15-19; 1 Co 7.1, 8; 1 Ti 4.3. 19:11 1 Co 7.7, 9. 19:12 1 Co 7.32, 34; 9.5, 15. 19:13 Mr 10.13; Lc 18.15. 19:14 Mt 18.3. 19:16 Lc 10.25. 19:17 Lv 18.5. 19:18 Ex 20.13; Dt 5.17. 19:19 Mt 15.4. 19:19 Lv 19.18; Ro 13.9; Ga 5.14; Stg 2.8. 19:21 Hch 2.45. 19:21 Hch 4.34. 19:21 1 Ti 6.18. 19:21 Lc 12.33; 16.9. 19:23 1 Ti 6.9. 19:24 Mr 10.24. 19:26 Gn 18.14; Job 42.2; Jer 32.17; Mr 10.27. 19:27 Lc 14.33. 19:27 Mt 4.20; 9.9; Mr 1.17-20; 10.28; Lc 5.11; 18.28. 19:28 2 Co 5.17. 19:28 1 Co 6.2; Ap 2.26. 19:28 Lc 22.30. 19:30 Mt 20.16; Mr 10.31.