20
Re ejemplo chiquij re mozos re can junan xquich'ac conojel
Re ru-gobierno re Dios can junan riq'uin re xuban jun ache tata'aj pa jun jay, reja' namak'a-yan xba chiquicanoxic mozos chin ye'samaj pa rujuyu' re ruticon uva chach. Tak re ache re' xe'ruvel re ru-mozos y xch'o-yan quiq'uin che can xtuya' ja'jun denario chin quik'ij, c'are' xe'rutak-a pa rujuyu' chin ye'besamaj riq'uin. Y como a las nueve la'k re namak'a' re', reja' xba chic jun bey y chire' pa q'uiybal xe'rutz'at che jec'o re manak quisamaj quivilon. Xpa reja' xch'o quiq'uin y xubij chique: ¿Y yex manak samaj nijo'? Roma vo xa c'o samaj nijo', quixbiyin viq'uin y quixe samaj pa nujuyu' re c'o uva nticon chach, y yen can xtintoj otz chiva, xcha' chique. Y re mozos re' can xe'bo-va chuka' pa samaj riq'uin re ache re xch'o quiq'uin. Y re rajaf re juyu' xba chic jun bey re pa nic'aj k'ij y re pa tak a las tres re tak'ak'ij re', y can xe'ruvel chic nic'aj mozos re hora re'. Y reja' can xe'rutak-a chin che ne'quibana' re rusamaj y xubij chique che can otz xtutoj chique. Y re pa tak a las cinco re tak'ak'ij, reja' xba chic jun bey y xe'ruvel chic-pa nic'aj chic mozos. Y reja' xubij chique re mozos re': ¿Anchique roma yex tak man ivilon-ta isamaj y can che jun k'ij yixc'o vova'? xcha' chique. Y re mozos re' xquibij: Man jun xyi'o kasamaj. Y re rajaf juyu' xubij chique re mozos re': Anchique roma man yixe'samaj pa nujuyu' re nticon uva chach y can xtintoj otz chiva, xcha' chique. Y re mozos re' can xe'bo-va chuka' pa rujuyu' chin xe'besamaj riq'uin.
Jac'a tak xoc-ka re ak'a', xpa re rajaf re juyu' re c'o tico'n chach, xubij cha re ec'uay quichin re mozos: Ca'vayoj-pa conojel re mozos chin ya'toj-a. Pero nabey ca'vayoj-pa re mozos re xe'beka c'a pa ruq'uisibal, y ja re mozos re xe'beka nabey jare' re c'a después xca'vayoj-pa, xcha' re patrón. Y re mozos re xe'oc pa samaj pa tak a las cinco re tak'ak'ij, xe'bapon chin ne'quic'ama-pa re qui-mero re quich'acon, y can ja re jenipa' niquich'ac jun k'ij jare' xya-pa chique, roma ja quire' xrajo' re rajaf re juyu', che nuya' chique. 10 Y tak xe'bapon re mozos re xe'oc pa samaj nabey, chin ne'quic'ama-pa re quich'acon, reje' xquinojij che c'o más xtiya-pa chique que chiquivach re nic'aj chic re xa man rubanon-ta jun k'ij re xe'samaj. Jac'a tak xe'toj-pa, c'ajare' tak xquitz'at che xa junan xquich'ac quiq'uin re nic'aj chic re man xe'samaj-ta che jun k'ij entero. 11 Tak xe'toj-yan re mozos re', c'are' xquitz'at che xa junan xquich'ac quiq'uin re nic'aj chic, mare' xquich'ojij anchique roma can junan xkach'ac konojel. 12 Re mozos re' ja quire' niquibij: Re mozos re xe'oc c'a pa ruq'uisibal pa samaj, re can xe-oc jun hora xe'samaj, can junan xatoj chique can ancha'l xatoj chaka yoj, y yoj can che jun k'ij entero xojsamaj y can xk'ax ronojel re rach k'ij chakij, ye'cha'. 13 Y re rajaf re samaj xubij cha jun chique re mozos re': Riq'uin che junan xe'ntoj re nic'aj chic mozos man jun cosa re man otz-ta ximban chava rat. Roma aviq'uin rat xa can yojcanajnak can che jun denario ninya' chin ak'ij. ¿Ne'ka cha'c'o'x? 14 Rat tac'uaj-a re jenipa' xinsuj chin ak'ij y otz yaba. Y jac'a chique re mozos re c'a pa ruq'uisibal xe'oc pa samaj, can pa vánma yen xpo-va chin che xintoj ancha'l xintoj chava rat. 15 Roma ronojel re c'o viq'uin, can pa nuk'a' yen c'o-va chin xabanchique ninjo' nimban riq'uin. Rat man otz-ta nana' chua yen tak xa ja re otz ntz'amon rubanic. 16 Re ejemplo re' nubij andex rubixic re tzij: Je q'uiy re camas quik'ij vocame, y xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, xtapon re k'ij tak xtic'ue' quik'ij. Y astapa' je q'uiy re ye'vayox, pero man conojel-ta re xque'cha' chin nic'ue' quik'ij. Ja quire' xubij re Jesús.
Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas
17 Re Jesús y yoj re yoj doce ru-discípulos y re nic'aj chic vinak je'binak kaq'uin, katz'amon-a re bey re niba pa tenemit Jerusalén. Y jare' tak re Jesús xojrujech'aj-a ba' yoj re yoj ru-discípulos roma nrajo' nich'o kaq'uin. 18 Reja' xubij chaka: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katz'amon-va-a bey, y ja chire' xquinjach-va yen re xinalax chi'icojol. Xquinjach pa quik'a' re principal tak sacerdotes y pa quik'a' re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y reje' xtiquibij che quinquimisas. 19 Y chuka' xquinquijach pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta. Y re vinak re' xque'tze'en chuij, xquinquich'ay y c'are' xquinquibajij cho cruz chin xquinquiquimisaj. Pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.
Tak re quite' re Jacobo y re Juan xapon riq'uin re Jesús
20 Y re je ca'e' discípulos re je ruc'ajol re jun ache rubini'an Zebedeo, xe'jelon-apo riq'uin re Jesús, y can chibil chuka' re quite'. Y re quite' xuque' chach re Jesús chin che nuc'utuj jun utzil cha. 21 Re Jesús xubij cha re te'ej re': ¿Andex re najo'?
Y re ixok xubij cha re Jesús: Yen ninjo' che tak ja chic rat re yabano gobernar, can-ta xtaban chique re je ca'e' val re' che ye'tz'uye-ta-apo aviq'uin, jun-ta re nitz'uye-apo pan avajquik'a' y jun-ta re pan axocon. Can tabana' chique che nic'ue-ta quik'ij, xcha' cha re Jesús.
22 Y jare' tak re Jesús xubij: Yex man itaman-ta che can c'ayef nuban chiva re nic'utuj. Y mare' yen ninc'utuj chiva vocame: ¿Nicoch' como yex re xtiban chua yen? ¿Y nicoch' como chuka' yex jun tijoj-pokonal ancha'l re xtika pa nue' yen?
Y re je ca'e' discípulos re' xquibij: Nakacoch', xe'cha' cha re Jesús.
23 Y re Jesús xubij chic chique: Can katzij che yex xticoch' re ancha'l xtiban chua yen. Chuka' can xticoch' jun tijoj-pokonal ancha'l re xtika pa nue' yen. Jac'a re nic'utuj chua che jun nitz'uye' vajquik'a' y jun pa noxocon, re' man pa nuk'a-ta yen c'o-va chin che ninya' chiva. Roma re nic'utuj yex, re' xa can quichin chic re xtubij re Nata' che otz che ye'tz'uye' chire', xcha' re Jesús.
24 Y tak re yoj lajuj chic discípulos xkac'axaj re niquijo' re je ca'e' discípulos quichak'-qui', yoj xpa kayoval chique. 25 Can jare' tak re Jesús xojrayoj y xubij chaka: Yen nimbij che yex jabal itaman che re ye'bano gobernar vova' chach re ruch'ulef, ja reje' re ye'bano mandar pa quive' re vinak, mare' can niquina' che ja reje' re je cajaf. Xa can xe re c'o quik'ij jare' re ye'bin re andex niban. 26 Pero re chi'icojol yex man quire-ta. Roma vo xa c'o jun chiva yex re nrajo' nic'ue' ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj. 27 Vo xa jun chiva yex can nrajo' che ja reja' re nabey y c'o-ta ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj, 28 y can tubana' ancha'l re nimban yen re xinalax chi'icojol. Yen man nimpokonaj-ta yinsamaj pa qui-cuenta re vinak, roma can chubanic-va re' tak ximpa, y man ximpa-ta chin che jec'o chic nic'aj ye'bano-pa re nimbij chique. Can jac'a yen re yimbano re samaj, y can xtinya' chuka' re nuc'aslen chin quire' je q'uiy re ye'colotaj chach re quimac, xcha' re Jesús.
Re Jesús ye'ruc'achojsaj je ca'e' achi'a' je moyi'
29 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos tak xojel-a chupan re tenemit rubini'an Jericó, camas je q'uiy vinak re xe'tzake-a chij re Jesús. 30 Y jare' tak je ca'e' moyi' je'tz'uyul chuchi-bey y xquic'axaj che re Jesús can jare' nak'ax-a chire' anche' jec'o-va, xe'pa reje' cof xe'ch'o y xquibij: Rat Ajaf, re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj kavach roma quire' kabanon.
31 Y re vinak xquibila' chique: Ch'oj-ichi'. Pero reje' xa más cof xe'ch'o y xquibij: Rat Ajaf, re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj kavach roma quire' kabanon.
32 Y re Jesús xuc'axaj re quich'abal. Mare' xpa'e' y xe'rayoj. Y c'are' xubij chique: ¿Andex c'a re nijo'?
33 Reje' xquibij cha re Jesús: Ajaf, yoj nakajo' yojtzu'un.
34 Re Jesús roma camas xujoyovaj quivach re je ca'e' moyi' re', can jare' tak xutz'am re quinak'avach, y reje' xe'tzu'un. Y xe'tzake-a chij re Jesús.
20:8 Lv 19.13. 20:15 Ro 9.21. 20:15 Jon 4.1. 20:16 Mt 19.30. 20:16 Lc 14.24. 20:16 Mt 22.14. 20:17 Jn 12.12. 20:18 Mt 16.21. 20:19 Mt 27.2; Jn 18.28; Hch 3.13. 20:20 Mt 4.21. 20:20 Mr 10.35. 20:20 Mt 27.56; Mr 15.40. 20:21 Mt 19.28. 20:22 Mt 26.39; Mr 14.36; Jn 18.11. 20:22 Lc 12.50. 20:23 Ro 8.17; Ap 1.9. 20:23 Mt 25.34. 20:25 Lc 22.25. 20:26 Mt 23.11; Mr 9.35; 10.43. 20:27 Mt 18.14. 20:28 Jn 13.4; Fil 2.7. 20:28 Lc 22.27. 20:28 Is 53.10; 1 Ti 2.6; Tit 2.14; He 9.28. 20:28 Mt 26.28. 20:29 Lc 18.35. 20:29 Mr 10.46. 20:30 Mt 9.27. 20:34 Sal 145.8; He 4.15.