11
Cristo gajirã ya árĩburire árĩpehrerire iimi. Eropirã Cristore yʉ ĩhacũdiro dopa ta mʉa sã yʉ iidiro dopa ta yʉre ĩhacũque.
Corinto majarã erã gamenererogue nome erã iiborore werepʉ
Mʉare yʉ árĩpehrerire buherare, buhe turiarare guñapeo waĩcʉabʉ. Eropa guñarã mʉare yʉ arĩrare yʉ iidorediro dopa ta ii waĩcʉabʉ mʉa. Eropa iirã õaro iiaa mʉa. Dohpaguere i sãre mʉa masicʉ̃ gahmea: Árĩpehrerã ʉma opʉ Cristo ãhrimi. Eropigʉ nomeo opʉ ʉmʉ ãhrimi. Eropigʉ Cristo opʉ, ĩgʉ Pagʉ Goãmʉ ãhrimi. Mʉa Goãmʉre umupeo gamenerecʉ̃ yujugʉ Goãmʉre serẽgʉ dipuru bʉa serẽgʉ õaro ĩgʉ opʉre umupeogʉ iibeami. Goãmʉ yare weretaugʉ sã dipuru bʉagʉ ĩgʉ opʉre umupeobeami ĩgʉ sã. Eropirã ʉmapʉ Goãmʉre serẽrã dipu bʉabiricãporo. Eropigo nomeopʉ dipuru bʉabigo Goãmʉre serẽgo igo marapʉre umupeogo iibeamo. Goãmʉ yare werego sã dipuru bʉabigo eropa ta igo sã umupeobeamo. Eropirã nomepʉ Goãmʉre serẽrã dipu bʉaporo. Dipuru bʉabigo igo poarire erã õaro wʉapehodigo iro dopa ta ãhrimo igo. Dipuru bʉadiabigore igo poarire seapehoporo. “Yʉ poarire sea wʉapehodiabeaa. Gʉhyasĩriboca,” arĩgo igo dipurure bʉaporo. Mʉa ʉmapʉ Goãmʉ iro dopa oparã ãhraa. Eropirã Goãmʉ õagʉ, turagʉ, ĩgʉ árĩricʉrire ĩhmuma erãpʉ. Eropirã erã dipu bʉabiricãporo. Nomepʉ “Gʉa oparã ʉma ãhrima,” arĩ ĩhmuma. Eropirã erãpʉ dipure bʉaporo. Goãmʉ ʉmʉre iigʉ, nomeo ya dʉpʉ mera ʉmʉre iibiriñumi. Nomeopʉre iigʉ, ʉmʉ ya dʉpʉ mera igore iiñumi. Eropigʉ ʉmʉre iigʉ sã nomeo yagʉ árĩbure iibiriñumi. Nomeopʉre iigʉ ʉmʉ yago árĩbore iiñumi Goãmʉ igore. 10 Eropirã mʉa Goãmʉre umupeorã gamenerecʉ̃ nome dipure bʉaporo anyua sã erã ĩhasʉaboro dopa. Eropa bʉarã “Ʉma gʉa oparã ãhrima,” arĩ ĩhmurã iima. 11-12 Goãmʉ nomeore iigʉ, ʉmʉ dʉpʉ maja mera iiñumi. Dohpaguere ʉma masa dehyoarã nome dʉpʉgue masa dehyoama. Eropiro ʉmʉ ĩgʉ árĩmʉhtabiricʉ̃ nome mariboñuma. Eropi nome maricʉ̃ ʉma sã mariboñuma. Eropirã erã Jesu yarã árĩrã, ʉma seyaro nome seyaro árĩmasibeama. Goãmʉpʉ árĩpehrerire apidi árĩmi. I yeba árĩrire i yeba iiburire apidi árĩmi.
13 ¿Mʉa basi dohpa pepiri? ¿Nomeo igo dipuru bʉabigo, Goãmʉre igo serẽcʉ̃ õhari mʉa pepicʉ̃? Õabeaa. 14 Eropirã ʉmʉ ĩgʉ poa ñapo ĩgʉ ómacʉ̃ ĩha masa werewʉama. Árĩpehrerã masa irire masima. 15 Nomeopʉ poa ñapo ómago árĩcʉ̃ õapũrica. Igo poari igo dipuru bʉari iro dopa ta ãhraa. Iri sãre árĩpehrerã masima. 16 Mʉa mera majagʉ ire yʉ wererare dʉyasodiagʉ õpa masiporo ĩgʉ: Irire yʉ arĩdiro dopa ta eropa dihta iiniguicãa mari. Gajirã Jesu yarã sã erã gamenererogue eropa dihta iiniguicãma.
Bocatĩrirã erã barisubu goroweoñorã Corinto majarã
17 Dohpaguere mʉare gajinore werebu, “Õaro iirã ãhraa,” arĩbeaa yʉhʉ mʉare. Mʉa gamenererã õaro iirã iibeaa. Eropirã mʉa gamenererore goroweorã iiaa. 18 Õpa arĩ weremʉhtagʉra mʉare: Mʉa gamenererogue eropa game dʉyasorã mʉa basi yujurayeri cururi dʉca wariayoro mʉa. Gajirã yʉre irire erã eropa arĩ werecʉ̃ “Diaye ta árĩca,” arĩ pepia yʉhʉ. 19 Eropa dʉca warirã õpa arĩca mʉa: “Dʉca wari wiriaro gameca marire Jesu yarã gohra árĩrãpʉre ĩhmuborore,” arĩca mʉa basi. 20 Mʉa basi gamenere barã mʉa yujuro árĩbirã mari Opʉ Jesucristo dorediro dopa diaye ta bocatĩrirã iibeaa. 21 Mʉa gamenere barã yujurãyeri mʉa seyaro bamʉhta, ihrimʉhta gajirãre corero mariro. Mʉa eropiicʉ̃ gajirã oaboa wahama. Gajirãpʉ merea wahama. 22 ¿Mʉa seyaro badiarã duhpirã mʉa ya wirigue babeari? ¿Eropirã duhpirã dohpaguere Goãmʉ yarã gamenererore “Duhpiburi árĩbeaa,” arĩdiari? ¿Eropirã duhpirã Jesu yarãre mojomorocʉrãre bari moorãpʉre mʉa gʉhyasĩuro taricʉ̃ iiri? ¿Dohpa arĩ weregʉcuri yʉhʉ mʉare? Õaro iirã iiaa mʉa, arĩbeaa yʉhʉ.
Goãmʉ yare bocatĩrirã diaye erã iiburire werepʉ Pablo
23 Goãmʉ yare bocatĩriburire mari Opʉ Jesu weremi yʉre. Eropa ĩgʉ wererare yʉpʉ mʉare irire werebʉ. Iri õpa ãhraa: Ĩgʉre ĩhaturirãre Juda ĩgʉ sihurisubu iri ñami ta mari Opʉ Jesucristo panrure aĩ, 24 Goãmʉre “Õhaa,” arĩpʉ. Ĩgʉ eropa arĩra pʉhrʉ iriru panrure nuha, ĩgʉ buherãre guerepʉ. Eropa gueregʉ õpa arĩpʉ: “I yʉ dʉpʉ ãhraa. Mʉa ya árĩburire sĩrigʉca. Yʉre mʉa guñaburire yʉhʉ dohpaguere mʉare ĩhmuro dopa aĩ baque,” arĩpʉ Jesu mari Opʉ. 25 Erã bara pʉhrʉ ĩgʉ panrure aĩdiro dopa ta ihriripare aĩgʉ õpa arĩpʉ: “Mʉa ñeri iirare cóãbu sĩrigʉca. Eropa iigʉ yʉ dire cóãgʉca. Yʉ di cóãra mera Goãmʉ masare ‘Mʉa mera amugʉra,’ ĩgʉ arĩdiro ojogorocʉroca. Ipa dicʉrire ihrirã yʉ di cóãrare guñarãca. Ire ihrirã mʉa yʉre guñaburire yʉhʉ mʉare ĩhmudiro dopa iique,” arĩpʉ Jesu. 26 Yʉ werediro dopa ta iru panrure mʉa barã, ihririre ihrirã, Jesu mari Opʉ mari ya árĩburire ĩgʉ sĩrirare ĩhmurã iiaa mʉa. Eropa ĩhmuniguirãca mʉapʉ ne ĩgʉ i yebague ĩgʉ dujaracʉ̃gue.
Goãmʉ yare bocatĩrimorã õpa iique, arĩ gojañumi Pablo
27 Mʉa Goãmʉ yare bocatĩrimorã gamenere baha, ihrirã, umupeoro mariro gʉhyadiaro mariro iirã dipuwajacʉrãca. Eropa iirã mari ya árĩburire Jesucristo ĩgʉ dʉpʉre ĩgʉ di cóãra sãre wereyaro dopa iirã iiaa mʉa. 28-29 Õpa arĩ guñaro gahmea: “Mari Jesu yarã gamenererã yuju curu yuju dʉpʉ iro dopa ãhraa. Mari Jesucristo yarã ãhraa,” arĩ guñaro gahmea. Irire queoro guñabirã, mari iri panrure baha, ihriripare ihrirã queoro iibirã mari dipuwajacʉmorã árĩrãca. Eropirã mari bocatĩriboro core mari árĩricʉrire guñamʉhtaro gahmea ñero iiri arĩrã. Eropa iira pʉhrʉ bocatĩri ihri bamasia mari. 30 Eropa guña amubirira waja bajarã mʉa mera majarã dorecʉrã árĩcoma. Erã yujurãyeri turabirã árĩcoma. Eropirã gajirã erã eropa iira dipuwaja sĩria wañuma. 31 Erã baha, ihriboro core erã árĩricʉrire õaro guña, erã ñeri iirire duhunirã, erã ñeri dipuwajare dipuwajacʉbiriboñuma. 32 Mari Opʉpʉ marire ĩgʉ yarãre dipuwaja moagʉ mari ñeri iirire duhucʉ̃ iigʉ iimi. Jesure gamebirãre ĩgʉ dipuwaja moaboro dopa marire dipuwaja moabiriborore eropa iimi. Mari peamegue wabiriborore dohpaguere marire dipuwaja dabero moami mari Opʉ.
33 Eropirã yʉ acawererã, bocatĩrimorã gamenererã, mʉa basi corenique. 34 Eropirã mʉa mera majarã oaboarã, erã ya wihigue bamʉhtaporo. Eropirã bocatĩrimorã õaro gamenere baque mʉa ñero dipuwajacʉrã wabiriborore. Gajinore werediarabʉ mʉare. Pʉhrʉ yʉ basi ejagʉ mʉare weregʉra irire.