5
Watẽa ñajasũdigʉre õagʉ wacʉ̃ iiñumi Jesu
Mt 8.28-34; Lc 8.26-39
1-2 Eropi erã sipʉ masegue Gerasa majarã ya yebague taribujajañorã. Eropigʉ Jesupʉ dohodirugue sañadigʉ majanʉgajapʉ. Ĩgʉ majanʉgajara pʉhrʉ, watẽa ñajasũdigʉ masa goberi ʉtã goberi watopegue árĩdigʉ wiriri ĩgʉ pohrogue aripʉ. Ĩgʉ watẽa mera goroweregʉ masa goberi watope árĩgʉ árĩmʉripʉ. Gajirãpʉ ĩgʉre ñeha comeda wʉarida mera dirimasibirimʉriñorã. Ĩgʉ bʉrigã gorowerecʉ̃ ĩha bajasuburi masa ĩgʉre guburi diriri berori mera comedari mera dirimʉririñorã. Eropigʉ ĩgʉpʉ comedarire nuha tʉãtasiricãmʉripʉ. Eropirã ĩgʉ turagʉ árĩro mera masapʉ ĩgʉre ñeha dirirã bocatĩubiriñorã. Eropigʉ ñami árĩcʉ̃, ʉmʉ sãre masa goberi watopegue, ʉtã yucʉgue sãre, eropa gaguinigui curicãmʉripʉ ĩgʉ. Eropigʉ ʉtã mera ĩgʉ basi dotemʉripʉ. Eropigʉ yoarogue Jesure ĩhabeo ĩgʉ pohrogue omagãripʉ. Eraa merejapʉ Jesu core umupeobu.
7-8 —Watẽa, duhuque ĩgʉre, arĩpʉ Jesu.
Ĩgʉ õpa arĩcʉ̃ peegʉ, watẽa ñajasũdigʉ õpa arĩ gaguiniguipʉ:
—¿Jesu Goãmʉ turagʉ magʉ, ñehenore iibu iiri mʉhʉ yʉre? Goãmʉ ĩgʉ ĩaro serẽa yʉhʉ mʉre. Yʉre ñero iibiricãque, arĩ gaguiniguipʉ watẽa ñajasũdigʉ Jesure.
—¿Dohpa waĩcʉri mʉhʉ? arĩpʉ Jesu ĩgʉre.
—Gʉa bajarã ãhraa. Eropirã “Bajarã watẽa” waĩcʉa, arĩpʉ Jesure.
10 Eropigʉ Jesure turaro serẽpʉ:
—I yeba árĩrãre gʉa watẽare gajipʉgue wadorebiricãque, arĩñorã watẽa masʉ mera árĩnirã.
11 Irisubure bajarã yesea árĩñorã erã pohrore. Ʉtãgʉ gubuye ahma barã iiñorã. 12 Ero erã baniguicʉ̃ ĩarã õpa arĩ serẽñorã watẽa:
—Soã yesea pohrogue wadoreque gʉare. Erã mera árĩdoreque gʉare, arĩ serẽñorã watẽa masʉre ñajanirã.
13 Erã eroparĩcʉ̃ peegʉ yesea pohrogue wadorepʉ Jesu erãre. Ĩgʉ eropa dorecʉ̃ watẽa masʉre duhu yesea dos mil gohra árĩrãpʉre ñajañorã. Erã pohrogue erã ejara pʉhrʉ yeseapʉ gorowere árĩpehrerã dipatʉrʉgue oma buha, ditarugue yuriñajaa sĩripehrea wañorã.
14 Yesea erã eropa wacʉ̃ ĩarã, erãre ĩhadibunirãpʉ güi omagã wañorã. Macague eja, iri maca majarãre campo majarã sãre erã ĩarare weresiripehocãñorã. Erã eropa werecʉ̃ peerã masapʉ bajarã Jesu ĩgʉ iirare ĩarã ariñorã. 15 Eropirã Jesu pohrogue erarã, watẽa ñajasũdigʉre, suhri saña, pee masigʉ ĩgʉ ero õaro doacʉ̃ ĩarã ĩha ʉca wañorã erã. 16 Eropirã watẽa ñajasũdigʉre, yesea sãre erã eropa warare ĩanirã gajirãre werepehocãñorã. 17 Erã eropa werepehocʉ̃ peerã ero majarã Jesure turaro mera wadoreñorã.
18 Eropigʉ Jesu ĩgʉ dohodirugue ĩgʉ ñajacʉ̃ ĩagʉ “Mʉ mera wadiaca,” arĩ bʉrigã serẽripʉ watẽa ñajasũdigʉpʉ Jesure. 19 Ĩgʉ eropa arĩquerecʉ̃ Jesu ĩgʉre werepʉ:
—Yʉ mera aribita. Mʉ ya wihigue waha, mʉ pohro árĩrãre yʉhʉ mʉ opʉ mʉre õaro iirare weregʉ waque. Mʉre yʉ mojomoro ĩarare wereque erãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉre.
20 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee watẽa ñajasũdigʉpʉ Decapoli waĩcʉri macague Jesu ĩgʉre õaro iirare werenʉgapʉ. Ĩgʉ eropa arĩ werecʉ̃ peerã, masa árĩpehrerã pee ʉca wañorã.
Jairo magore õago ii, ne behrego sãre õago iiñumi Jesu
Mt 9.18-26; Lc 8.40-56
21 Eropi dipaturi ta Jesu gajipʉ masegue ĩgʉ taribujajacʉ̃ masa bajarã ĩgʉ pohrogue wʉariya tʉrogue gamenereñorã. 22 Eropigʉ judio masa erã buheri wihire ĩhadibugʉ Jairo waĩcʉgʉ erapʉ. Jesure ĩha, ĩgʉ guburi pohro mereja õpa arĩ serẽpʉ:
23 —Yʉ mago sĩrigo iiamo. Eropigʉ igore mʉ mojoto mera duhpeogʉ, igore dore taugʉ arique. Mʉhʉ eropiicʉ̃ igo masagocumo, arĩpʉ ĩgʉ Jesure.
24 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ pee Jesu ĩgʉ mera wapʉ. Ĩgʉ wacʉ̃ masa bajarã nʉrʉsiagãñorã ĩgʉre. 25 Eropigo nomeo doce bojori gohra eropa ʉmʉri nʉcʉ behreniguigo ero árĩpo. Ero core bajarã duhturua igore ñero taricʉ̃ iiñorã igore ocoyerã. 26 Eropigo duhturuare igo niyeru árĩpehrerire wajayepituhapo igo ocoyedorego. Erã eropa ocoyequerecʉ̃ igo mʉraro ta árĩniguicãpo. Eropigo igo ero core igo árĩdiro tauro ñero wapo. 27 Igo eropa ñero taririsubu Jesu ĩgʉ masare õarã iirire peerã gajirã wereñorã igore. Eropigo igo Jesu pʉhrʉ ta masa bajarã watope aripo. Ahri Jesu suhrirore mohmepiñapo. 28 “Yʉhʉ ĩgʉ suhriro dihtare mohmepiñago õago dujagoca,” arĩ pepipo igo. 29 Eropi igo mohmepicʉ̃ mata igo di wirira purumujudija wayoro. Igo dʉpʉre õari dʉpʉ wacʉ̃ pepipo. 30 Eropigʉ Jesu ĩgʉ turari mera dorere ĩgʉ taurare masigʉ, masa watope maji ĩapʉ.
—¿Noa yaha suhrirore mohmepiari? arĩpʉ.
31 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã ĩgʉ buherãpʉ õpa arĩñorã.
—Cʉ̃hña ãhraa. Eropirã masa bajarã mʉre pẽhregãma. “¿Noa yʉre mohmepiñari?” arĩgʉ, ¿dohpa arĩgʉ iiri mʉhʉ? arĩ serẽpiñorã ĩgʉre.
32 Eropigʉ Jesu ĩgʉre mohmepidigore amapʉ. 33 Ĩgʉ amaro watope igopʉ igo dʉpʉ õaro wacʉ̃ pepigo güi, naragã merejapo ĩgʉ pohro. 34 Eropigo igo diaye ta werepehopo ĩgʉre. Igo eropa arĩ werera pʉhrʉ Jesu werepʉ igore:
—Mahgo, mʉhʉ yʉre umupeori mera õago dujaa dohpaguere. Mucubiriri mera waque. Dore mariro árĩque, arĩpʉ Jesu igore.
35 Erã õpa arĩ wereniguiro watope ta Jairo ya wihi majarã erañorã,
—Mʉ mago sĩria wahámo. Eropigʉ buhegʉre sihubita pare, arĩñorã.
36 Erã eropa arĩquerecʉ̃ ta Jesu Jairore õpa arĩ werepʉ:
—Bʉjawere pepibita. Yʉre guñaque. Umupeoque iri dihtare, arĩpʉ ĩgʉre.
37 Eropa arĩtuha, Santiago, ĩgʉ pagʉ magʉ Ñu, Pedro, erã dihtare “Yʉ mera arique,” arĩpʉ Jesu. 38 Eropigʉ Jairo ya wihigue ejapʉ. Iri wihiguere masa bajarã bʉrigã ñehamere orerã iiñorã. Erã eropa orecʉ̃ ĩha erãre arĩpʉ Jesu:
39 —¿Ñero arĩ ñehamere orebiricãque mʉa. Igo majigo sĩribeamo. Carĩgo iimo, arĩpʉ Jesu erãre.
40 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peerã erã “Eroparĩcãgʉ iimi ihĩ,” arĩrã ĩgʉre ĩayeñorã. Ĩgʉpʉ erãre disiporogue wiupehocãpʉ. Majigo pagʉ sʉmarã mera, Jesu ĩgʉ mera majarã igo pohrogue sihuñajajapʉ. 41 Eropigʉ Jesu igo mojotore ñeha arĩpʉ igore:
—Talita cumi, arĩpʉ ĩgʉ. Talita cumi mari ya mera “Majigo wahgãque,” arĩdiaro iiaa.
42 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ta igo majigo sĩridigo mʉro wahgãnʉgaja curipo. Doce bojori opago árĩpo igo. Igore ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã ʉcataria wañorã. 43 Eropigʉ Jesu irire ĩgʉ iirare weresiridorebiripʉ. Eropiituha igore bari ejodorepʉ.