5
Yesu abhɨŋɨ bakoŋo bhi abhɛn mbɨ batí ánwi
(Mt 4.18-22; Mk 1.16-20)
Ɛwak ɛ́mɔt, Yesu abhak téé angɔkɔ Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gɛnɛ́sarɛt. * Bo báré nu bɛbhak kɛkwɔt nɛ yi bɛ mangok Ɛyɔŋ Mandɛm. Aghɔ́ bachwi apay angɔkɔnyɛ́n. Bawǎnsi abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ bachwi yɔ, báfù amɛm mánchaka nɔkɔ basɨ yap. Yesu arɔk achwe amɛm áchwí amɔt. Abhak anɛ Símun. Aghati yi bɛ ánók áchwí antɛn anyɛ́n mandú. Yesu achɔkɔ yɛ amɛm áchwí wu, antɔŋ nɔkɔ bo abhɛn bachi angɔkɔnyɛ́n Ɛyɔŋ Mandɛm. Ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɔŋ bo arɛm ntá Símun bɛ, “Tɛ́n áchwí ndǔ ɛɛntɛm mǎngʉɛp basɨ yɛka anyɛ́n bɛ mǎnkɛm nsi.” Símun akɛmɛ yi bɛ, “Ɛta, sɛ́dɛn mmʉɛt bɛti mɛnkɛm kɛ yɛ̌nyɨŋ sɛ́bhɨ́kɨ́ kɛm. Kɛ ndu bɛkoŋo ɛyɔŋ ɛyɛ, chɔŋ ngʉɛp básɨ ndǔ ɛɛntɛm.” Yí nɛ mamʉɛrɛ bhi bárɔk bagʉɛp bɛyǎ nkáp anyɛ́n, bákɛ́m bɛyǎ nsi. Ɛ́yá kpát bɛyǎ nkáp yap abho bɛrakati. Bámák batɨ̌ bawǎnsi abhɛn bachi ndǔ áchwí achak nɛ awɔ bɛ mántwɔ mánkwak bhɔ. Bárɔ́k bachɛm nɛ bhɔ, bafɛrɛ nsi báfyɛ́ amɛm bachwi apay kpát ábhó bɛbɛt. Símun anɛ mpɨ́kɨ́rí nnyɛ́n ɛni nɛchi bɛ Píta, ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋɨ́ maknkay yɔ, arɔk atɛp mánɛ́n bɛsí Yesu, arɛm bɛ, “Acha, kɛ́twɔ kɛkwɔt nɛ mɛ, mbɔnyunɛ nchí mmǔ bɛbʉ́.” Árɛ́m nɔ, mbɔnyunɛ yi nɛ batɨ bhi bachi nyaka maknkay tontó bɛghɔ bɛyǎ nsi ɛnɛ bakɛmɛ. 10 Jems nɛ Jɔ̌n, batɨ̌ bawáy nsi, bábhák nkwɔ́ maknkay. Báchí nyaka bɔ̌ Sɛbɛdi. Yesu arɛm ntá Símun bɛ, “Kɛ́cháy. Bɛbho ɛchɔŋ ɔrɔbhɛ ya chí bo bɛ mantwɔ ntá ya.” 11 Bɔ Píta bátɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ bachwi yap angɔkɔnyɛ́n, bárɔ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ bakoŋo Yesu.
Yesu abú mmu ɛbhaŋákwa
(Mt 8.1-4; Mk 1.40-45)
12 Mpok Yesu achi ɛtɔkɔ́fu, mmu ɛbhaŋákwa amɔt arɔk akwɛ́n yí bɛkak abho mɛnɨkmʉɛt ntá yi bɛ́, “Acha, mbák ɔkɔŋ, ɔ̌kway bɛkʉ mɛ ntaŋ.” 13 Yesu anyabhɛ awɔ́ atɔk yi arɛm bɛ, “Nkɔŋ bɛkʉ wɔ ɔ́ntáŋ, nɛme ɛnɛ nɛ́máy.” Tɛ́mté wu, ɛbhaŋákwa yi ɛmay. 14 Yesu asɛmti yí bɛ, “Kɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí, kɛ dɔ́k ntá nchiakap Mandɛm bɛ yi angɔ bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛmay. Ánáŋ ámbyó wɔ, ɔ́ndɔk, ɔnchyɛ yɛ akap ntá Mandɛm bɛ́kóŋo ɛbhé Moses. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bo bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may.” 15 Kɛ yɛ̌ nɔ, mbok Yesu ataka mbǎnkɛm. Ngɛ́mtay bo bárɔ́k ntá yi ndu bɛghók Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ bɛ́ yi ambu mame yap. 16 Kɛ aya mmʉɛt arɔk ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu amɛm baso anɨkmʉɛt.
Yesu abú mbɛ́ntí
(Mt 9.1-8; Mk 2.1-12)
17 Nywɔp nɛmɔt, Yesu ǎtɔ̀ŋ nyaka bho Ɛyɔŋ Mandɛm, Mandɛm Acha achyɛ yi bɛtaŋ, are bú bǒmame. Bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm babhak arɛ́. Báfú ndǔ bɔ̌bɛtɔk mankɛm atú Gálili, nɛ bachak báfú atú Judɛ́ya, nɛ abhɛnɛfu báfú Yerúsalɛm. 18 Bǒfú bátwɔ́ nɛ mbɛ́ntí amɔt anɛ bápɔ́kɔ́ ndǔ bɛkpaka. Báré yaŋ mbi bɛchwe anywɔ́p bɛ mambʉrɛ yi bɛsí Yesu. 19 Kɛ bɔ́ kɛbhɔ́ŋ mbi anɛ báfʉɛt manchwe amɛm ɛ̌ti bɛyǎ bó. Bákó amfǎy ɛkɛt, manɛnɛ mbok arɛ́, basɛbhɛ yi bhʉrɛ ndǔ bɛkpaka bhi, nɛ́ntɨ́ bhó, bɛsí Yesu. 20 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyǔ nɛka ɛnɛ́n bábhɔ́ŋɔ́ nɛ yi, aghati mbɛ́ntí wu bɛ, “Nkwánɛ, mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ.” 21 Batɔŋ-ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi bábho bɛbhɛp mmʉɛ́t bɛ, “Agha nɛ́? Ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m chi nsɔk ntá Mandɛm! Mandɛm aywǐnti kɛ ákway bɛfoŋori bɛbʉ́ mmu!” 22 Yesu arɨŋɨ nkaysi yap. Abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Ndaká yí bǎkàysi mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ? 23 Ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chí wɨkɨrɨk chí ɛnɛ́? Bɛrɛm bɛ, ‘Mfóŋórí bɛbʉ́ bhɛ’, kɛ chi bɛrɛm bɛ, ‘Faté kɔ’? 24 Kɛ chɔŋ nkʉ mǎndɨŋɨ bɛ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm mbɔ̌ŋ bɛtaŋ fá amɨk bɛfoŋori bɛbʉ́ bho.” Arɛm ntá mbɛ́ntí wu bɛ, “Nchí ghati wɔ, faté, pɔkɔ́ bɛkpaka bhɛ gurɛ!” 25 Tɛ́mté wu, afate kpɛrɛp bɛsí bhap, apɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ábhʉ̀rɛ nyaka arɛ́, abho bɛgurɛ, ambɨti nɔkɔ Mandɛm. 26 Bɛyǎ bɛcháy bɛkɛm bo mankɛm! Bábhák maknkay, babho bɛbɨti Mandɛm, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɛghɔ̌ baraká maknkay ɛchɔŋ!”
Yesu abhɨŋɨ Lɛ́vi
(Mt 9.9-13; Mk 2.13-17)
27 Awu áfʉ́ɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu afa nɛbhʉɛ́rɛ́ wu arɔk aghɔ́ mbɛbhɛ́ nkabhɛ́nti anɛ áká nnyɛ́n bɛ Lɛ́vi chɔkɔ amɛm ɛkɛrɛ́bɛtɨk yi. Yesu aghati yi bɛ, “Twɔ́, bhák nkoŋo wa.” 28 Lɛ́vi afate, arɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ, abho bɛkoŋo Yesu.
29 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Lɛ́vi anak ɛrɛm ɛpa ɛkɛt yi ntá Yesu. Bɛyǎ babhɛbhɛ́ nkábhɛ́nti nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak nkwɔ babhak arɛ́ nɛ Yesu. 30 Bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm, báré nywinti, nɛ bábhɛ́p bakoŋo Yesu bɛ, “Ndaká yí mǎnyìɛ mǎnyu nɔkɔ nɛ babhɛbhɛ́ nkabhɛntí nɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ bachak?” 31 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bo abhɛn bapu me, bápú yaŋ ngaŋ. Bǒ mame kɛ báyàŋ ngaŋ. 32 Mbɨ́kɨ́ twɔ bɛbhɨŋɨ bo abhɛn bakaysi bɛ bachi chak bɛsí Mandɛm bɛ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap, ntwɔ bɛ́bhɨ́ŋɨ chi bo babʉ́babʉ́.”
Bábhɛ́p Yesu ɛ̌ti nɛtarɛ́nsay ndǔ mɛnɨkmʉɛt ntá Mandɛm
(Mt 9.14-17; Mk 2.18-22)
33 Bo bárɛ́m ntá Yesu bɛ, “Bakoŋó Jɔ̌n Njwiti bátat nɔkɔ nsay ndu mɛnɨkmʉɛt. Bakoŋó nkwɔ Fárisi bákʉ̀ ɛnyumɔt. Kɛ abhɛ mányiɛ, mányu nɛ bapu tat nsay?” 34 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Bǎkaysi bɛ mankɔ̌ abhɛn bachi ndǔ ɛpǎ nɛbhay bakway bɛbhak ndǔ nɛtarɛ́nsay? Nsé! Tɛ̌ndu mbǎyngɔrɛ́ abhʉɛ́t nɛ bhɔ, bápú kway bɛtat nsay. 35 Kɛ mpok ǎtwɔ̀ anɛ báfɛrɛ chɔŋ mbǎyngɔrɛ́ ntá yap. Nɛ chɔŋ mántarɛ nɔkɔ nsay ndǔ mpok yɔ.” 36 Yesu atɛ́m bɔ nɛkay ɛnɛ́n nkwɔ bɛ, “Yɛ̌ mmu apú kway bɛdak ɛbhɔ́kɔ́ndɛn ndǔ nkú anɛ nkɔ anchók mbok ndǔ ɛsɨ́ nku. Mbák mmu ánkʉ́ nɔ́, ǎchɔŋti nkú nkɔ, mbɔnyunɛ ɛbhɔ́kɔ́ndɛn ɛnɛ́ ɛ́fú ndǔ nkú nkɔ ɛ́pú kɔ nɛ ɛsɨ́ ndɛn. 37 Nɛ ntá bo abhɛn báfyɛ mmɛ́m ndǔ bɛbhǎ nkwɔbhɛnya, bápú fyɛ mmɛ̌m bakɔ amɛm ɛbhǎ nkwɔbhɛnya ɛnɛ́ ɛsɨ. Mbák mánkʉ́ nɔ, ɛbha ɛ́sɛn, ɛnchɔŋɔ, nɛ mmɛ́m andɔk amɨk. 38 Bábhɔŋ bɛfyɛ mmɛ̌m bakɔ chi amɛm ɛbhǎ mmɛ́m ɛnɛ́ ɛkɔ. 39 Nɛ bápú nyu ɛsɨ́ mmɛ́m mánjaŋ amɛn bakɔ mbɔnyunɛ bákaysi bɛ ɛsɨ́ mmɛ́m arɨ̌ achá amɛn bakɔ.”
* 5:1 Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gɛnɛ́sarɛt: Chi Ɛ̌ntɨŋnyɛn Gálili. 5:37 Bo Israɛl básɔ̀t nyaka nkwɔp ághɔ́ŋɔmɛn mángoko bɛbha ɛbhɛn báfyɛ mmɛ́m arɛ.