14
Yésu tɨdrɨ́ agó àlo dhɨ sàbátù tú
Sàbátù àlo dhɨ, Yésu lɨ̀ tá ngá nya Fàrìsáyò kɨ kàdrɨ̀ kɨ àlo bhàna. Móndyá kònàle dhɨ ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ mì ga. Gò agó àlo rúbhá tovólépi dhɨ dré alɨ̀zo áyɨ totó Yésu kandrá. Dɨ Yésu dré lizízóá Fàrìsáyò ɨ tí tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ: «Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, à kàdré móndɨ́ kɨ tɨdrɨ́ sàbátù tú dhɨ ꞌí? Kó ngalè, kaꞌì ko?» Dɨ, ɨ̀ dré àyɨkya adrézó kɨ́rɨ. Dɨ Yésu dré drɨ́gá bhàzo agó nda dri, akódhɨ nɨ tɨdrɨ́zó gò, láti fèzo drá dré lɨ̀zo. Dré gòzo lizíá àyɨ tí dhɨ: «Dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ kàdré mvámvá ɨ́be yà kó ngalè tí àlo dhɨ ɨ́be yà gò, dré dhèzo bhú na sàbátù tú dhɨ, dhya nda kɨtswá tsì aséá gbǎ kìtú nda sè ko?» Dɨ, ɨ̀ kɨtswá tá àyɨkya kúlí logó tà nda dri bwà ko.
Dhyá kɨ tà bhàma kìní mi dhɨ
Gò Yésu dré atógyàzoá dhɨ, móndyá azílé ngá nya nda ɨ̀ adré tá àyɨkya lɨrɨ́rà lɨndrɨ̀ àdhya kɨ kɨpè kòdhya. Dɨ dré tà tadházó àyɨ dré kònɨ̀nɨ: «À kàdré ámɨ zi gwányá làmó àdhya na dhɨ, mɨ́ kòlɨrɨ́ àrà lɨndrɨ̀ àdhya na ko. Tàko ko, àruka nɨ, dhya ámɨ zìlepi nda zi kpà móndɨ́ àzya ámɨ lavúlépi lɨndrɨ̀ sè dhɨ ꞌí. Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, a nɨ alɨ̀ tàá mɨ́ dré dhɨ: ‹Mɨ́ tayɨ́ lɨrɨ́rà kònɨ̀dhɨ dhya kòdhɨ dré.› Dɨ kanyò nɨ ámɨ ꞌo, mɨ́ dré adréràꞌa lɨ̀le lɨrɨ́lé àrà kùdù ro dhɨ na dhɨ ꞌá. 10 Dɨ, à kàdré ámɨ zi ngá nya dhɨ, mɨ́ kòlɨrɨ́ mɨ́na àrà kùdù ro dhɨ na, kɨtswálé dhya ámɨ zìlepi nda kònɨ̀ atsá dhɨ, kòtàró mɨ́ dré dhɨ: ‹Áma arúpi, mɨ́ nga lɨ̀le lɨrɨ́lé àrà lɨndrɨ̀ àdhya na!› Dɨ tà nda nɨ lɨndrɨ̀ fe mɨ́ dré móndyá títí mɨ̀ dré adrézó lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè túmä́ní àyɨ ɨ́be dhɨ ɨ mìlésè. 11 Tàko ko, dhya ángùdhi adrélépi áyɨ tà bha kuru dhɨ, Gìká nɨ akódhɨ nda nɨ tà tɨrɨ́ kìní mi. Dɨ, dhya adrélépi áyɨ tà bha kìní mi dhɨ, Gìká nɨ akódhɨ nda nɨ tà tɨngá kuru.»
12 Gò Yésu dré tàzoá dhya áyɨ azílépi nda dré dhɨ: «Mɨ́ kàdré gwányá ꞌo móndɨ́ ɨ dré dhɨ, gba kàdré kìtú rírí sè yà, kó ngalè ɨ̀ndró sè yà dhɨ, mɨ́ kòzi ámɨ arúpi ɨ ꞌɨ yà, ámɨ adrúpi ɨ ꞌɨ yà, ámɨ aró ɨ ꞌɨ yà, kó ngalè ámɨ bhàzɨ̌ ngábhá ro dhɨ ɨ ꞌɨ yà dhɨ ko. Tàko ko, mɨ́ kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ dhɨ, àyɨ nda kɨ go kpà ámɨ zi ngá nya, tà mɨ́ dré ꞌòle àyɨ dré nda nɨ vúdrì logózó mɨ́ dré. 13 Dɨ, mɨ́ kàdré gwányá ꞌo dhɨ, mɨ́ kòzi mɨ́na lemerèbhá ɨ, móndɨ́ rúbhá be yàyà dhɨ ɨ, mèrèkpè ɨ, ɨ̀ndɨ̀ mì kùdúkùdu ɨ́be kòdhya. 14 Dɨ Gìká nɨ tà tanɨ bha mɨ́ dri ásà. Tàko ko, àyɨ nda ngá àko logólé mɨ́ dré. Dɨ, Gìká nɨ ɨ́na tà mɨ́ dré ꞌòle nda nɨ vúdrì logó mɨ́ dré, kìtú móndyá gyǎgya dhɨ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ nɨ̀.»
Pɨ́dhɨ́gó gwányá kàdrɨ̀ nɨ tà dri dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 22:1-10)
15 Móndyá adrébhá tá mɨ́sá làgásè túmä́ní Yésu be dhɨ kɨ àlo kòyi tà nda dre dhɨ, dré tàzoá drá dhɨ: «Kólénzé nɨ adré dhya dra gwányá nyabhá Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ ɨ dré!»
16 Gò Yésu dré tàzoá drá dhɨ: «Agó àlo dhɨ adré tá gwányá kàdrɨ̀ dhɨ nɨ ꞌo gò, dré móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ azízó kɨtswálé ngá nya. 17 Lókyá gwányá nda nɨ nyàzo dhɨ kòkɨtswá dre dhɨ, dré áyɨ màrábà nɨ mùzo lɨ̀le tàá móndyá ɨ́ dré tá azílé nda ɨ dré dhɨ: ‹Mɨ̀ alɨ̀ wà! Tà títí dhɨ ɨ gànzi ró.› 18 Dɨ, àyɨ àlo àlo títí nda ɨ̀ dré ngàzo adrélé tàá dhɨ, à kòdo àyɨ kònzɨ ko. Tà logá àyɨ nɨ̀. Dhya drìdrì dhɨ tà tá dhɨ: ‹Má gɨ mána amvú. Adré lèá dhɨ, má kòlɨ̀ nòá. Má adré ámɨ ti lizí, mɨ́ kòdoró ma kònzɨ ko!› 19 Àzya nɨ tà tá dhɨ: ‹Má gɨ mána tí mudrí dhɨ ɨ. Má adré lɨ̀le tí nda kɨ tabhì. Má adré ámɨ ti lizí, mɨ́ kòdoró ma kònzɨ ko!› 20 Àzya nɨ tà tá dhɨ: ‹Má mo rè tòkó nyànomvá. Ásà dhɨ, má kɨtswá lɨ̀le kònàle bwà ko.›
21 Gò màrábà nda dré agòzo ta nda kɨ longó áyɨ mírì dré. Dɨ dzó líyí nda nɨ togó dré aswázó gò, dré tàzoá áyɨ màrábà nda dré dhɨ: ‹Mɨ́ lɨ̀ mbèlè bhàandre nɨ láti andre ɨ ꞌásè ɨ̀ndɨ̀ láti tsàtsà ɨ ꞌásè. Mɨ́ adrì lemerèbhá ɨ, móndɨ́ rúbhá be yàyà dhɨ ɨ, mì kùdúkùdu ɨ, tsàle mèrèkpè ɨ́be, alɨ̀zo àyɨ ɨ́be kònwa.›
22 Gò màrábà nda dré gòzo agòle tàá dhɨ: ‹Mírì, má ꞌo tà mɨ́ dré tàle dhɨ dre. Dɨ, àrà àngyá dhɨ dhu rè be.› 23 Dɨ dzó líyí nda dré tàzoá áyɨ màrábà nda dré dhɨ: ‹Mɨ́ lɨ̀ láti gbàbhú na dhɨ ɨ ꞌásè, ɨ̀ndɨ̀ láti amvú làga dhɨ ɨ ꞌásè. Mɨ́ ꞌo móndɨ́ ɨ afɨ́lé rìnyí sè áma dzó lé, áma dzó kògaró móndɨ́ ɨ sè bǐ be dhɨ bvó. 24 Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Dhya má dré tá azílé drìdrì nda kɨ àlo kɨtswá ɨ́na áma gwányá tabhì nyàle ko.›»
Tà títí dhɨ kɨ gàma adrézó Yésu nɨ lebè dhɨ
(À kònò kpà Màtáyò 10:37-38)
25 Móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ adré tá lɨ̀le túmä́ní Yésu be láti ꞌásè. Gò akódhɨ dré áyɨ alázó tàá àyɨ dré dhɨ: 26 «Dhya ángùdhi adrélépi alɨ̀le má vélé gò, dré adrézó áma le áyɨ atá nɨ lavú, áyɨ andre nɨ lavú, áyɨ tòkó nɨ lavú, áyɨ ànzɨ kɨ lavú, áyɨ adrúpi kɨ lavú, áyɨ amvúpi kɨ lavú, ɨ̀ndɨ̀ áyɨ tàndɨ nɨ lɨ́drɨ̀ lavú ko dhɨ, dhya nda kɨtswá adrélé áma lebèlepi ró ko. 27 Dhya ángùdhi adrélépi áyɨ fa kɨpakɨpa do, adrézó alɨ̀le má vésè dhɨ ko dhɨ, kɨtswá kpà adrélé áma lebèlepi ró ko.
28 Dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ kàdré dzó mvumvù le sìle dhɨ, adré zakó rè zyà lɨrɨ́lé làfa ɨ́ dré dra dzó nda nɨ sìzo ásà dhɨ nɨ nda nìle ꞌíká, nòzoá ngalè ɨ làfa ɨ́be kɨtswázó dzó nda nɨ si akɨ́lé títí bwà yà dhɨ? 29 Tàko ko, kòbhà dzó nda nɨ pá gò, kɨtswázó sìá akɨ́lé bwà ko dhɨ, móndyá títí dra dzó nda nɨ nobhá dhɨ kɨ akódhɨ nɨ gu, 30 adrézó tàá dhɨ: ‹Mɨ̀ nò ká! Agó kòdhɨ kɨdhó tá dzó sìle gò, dré kɨtswázó sìá akɨ́lé bwà ko!›
31 Kó ngalè, ópɨ́ àlo dhɨ kàdré ꞌòle lɨ̀le àdzú bhu ópɨ́ àzya be dhɨ, adré zakó rè zyà lɨrɨ́lé kisùá ꞌíká ngalè àyɨ áyɨ sòdá ngùlù-mudrí dhɨ ɨ́be dhɨ kɨ kɨtswá ópɨ́ àzya ɨ sòdá nɨ ngùlù-nyadhɨ-àlo dhɨ ɨ́be adrébhá alɨ̀le dhɨ kɨ lavú bwà yà dhɨ? 32 Akódhɨ kònò ɨ̀ kɨtswá ko dhɨ, adré móndɨ́ kɨ mu lɨ̀le ópɨ́ àzya nda véna, dré rè dhu adréràꞌa vwàvwà ro dhɨ ꞌá, akódhɨ nɨ ti lizí àdzú kàdréró àyɨ kòfalésè yó. 33 Kókpà kòdhɨ tɨ́nɨ, dhya ángùdhi àmɨ kòfalé, áyɨ ngá títí dhɨ kɨ gàlepi ko dhɨ, kɨtswá ɨ́na adrélé áma lebèlepi ró ko.
34 Tàꞌí ngá dóro ꞌɨ. Dɨ, tàꞌí nɨ aswaaswa kòtɨ̀ akɨ́lé lásà dhɨ, à nɨ kɨtswá logóá ngɨ́nɨ? 35 Akódhɨ nɨ àzí vélé kìní dré yà, kó ngalè kòròsò àŋwá dré yà dhɨ yó. À adré vélé ndɨrɨ kutúákutua.
Dhya ángùdhi adrélépi bíbhálé ɨ́be tà yìzo dhɨ kòyi!»