11
Te ni īyo ɨɨn tēe cúhú, nání de Lázaro. Te máá de jíín cuáha de María jiín Marta, cácuu de ñayuu ñuu Betania. Te María un jéē cúu cuāha Lázaro, suu ña cúu jeē ní chihi aceite perfume jehē Jitoho yō, te ni nasíchí ña jíín ixi xíní ña. Te ndɨndúú cuáha de un ní catají ña jnūhun cuahān nuū Jesús:
Tēe jeē maní ni jíín, cúhú de, áchí ña, áchí mozo.
Te ná ni jini Jesús jnūhun, te ni cahān yā:
Cuehyɨ̄ yáha chi nasūu cuéhyɨ̄ jeē ví cuu de cúu. Chi sa suhva sáha Yaā Dios jeē cuni ñayuu ndese cújéhnu ya. Chi ruhū, Sēhe Yaā Dios, jiín cuéhyɨ̄ yáha te stéén rī jeē suni cújéhnu máá rí. Achí yá.
Te manī Jesús jiín Marta jiín cúhū ña jíín Lázaro. Te vēsú súcuan te nuū ni níhīn yā jnūhun jeē cuhú de, te ni quendōo ya uū gā quɨvɨ̄ nuū ndeé yá un. Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
Na quíhín tucu yó región Judea.
Te tēe cáscuáha un ní cacahān de jíín yá:
Maestro, ná tu cuu quɨvɨ̄ jeē ní canducú jnáhan yó hebreo cuāha de yuū xinī ní. ¿Te cúní ni quíhīn tucu ní yúcuan naún? Achí de.
Te ni cahān Jesús:
Ma cúu cahni ñayuu ruhū núu ná tu quee maá quɨ́vɨ̄ cuu rī. Chi jeē iyó rí ñayɨ̄vɨ yáha cúu nájnūhun jeē iyó úxī uū hora ɨɨn nduú. Te jeē sáha ri jeē cuní Yaā Dios, cúu ri nájnūhun tēe jeē jíca nduú, te tu cáchihi de jehē de, chi cúndijin nuū de ñayɨ̄vɨ yáha. 10 Te tēe jeē tu sáha jeē cuní Yaā Dios, chi nájnūhun jíca de jecuáā, te nájnūhun cáchihi de jehē de, chi tu cúndijin ini anuá de. Achí yá.
11 Yūcuán na te ni cahān tucu ya:
Amigo yō Lázaro quíxí de, te quihīn rī sáha ri jeē nátahū ni de. Achí yá.
12 Yūcuán na te tēe cáscuáha un ní cacahān de:
Núu quíxí de te jíní yō jeē nduvāha de.
13 Te Jesús chi súcuan ni cahān yā jeē jé ni jihī de. Te cájeni ni tēe cáscuáha jeē quixí ndije de. 14 Yūcuán na te ni cahān cají yá:
Je ni jihī Lázaro. 15 Te cúsɨɨ̄ ni rī jeē tu ní cóyūcu yó yūcuán, návāha vāha ga candíje ró jéē coto ró jniñu jéhnu sáha ri. Núu súcuan te na quíngoo yó núū ndɨ́yɨ ún. Achí yá.
16 Yūcuán na te Tomás, tēe cúu cuátí, ni cahān de jíín jnáhan de jeē cascuáha jíín yá:
Suni na quíngoo yó návāha cuu yō jiín yá, achí de.
Jesús cúu jeē sáha jeē nátecu te cotecu nɨɨ́ cáni
17 Te nuū ní quee Jesús, te jíní yā jeē ní cuu cuūn quɨvɨ̄ yɨ́ndūji Lázaro. 18 Te yajni‑ni íne ñuu Betania jiín ñuu Jerusalén, nájnūhun uū kilómetro yosáva. 19 Te Marta jiín María, ni quecoo cuehē jnáhan ña hebreo jeē cahán i jnūhun ndeyɨ́ ni jiín ña jeē sɨquɨ́ jeē ni jíhī cuāha ña. 20 Te nuū ní jini Marta jeē véji Jesús, te ni quenda ña cuajnahan ña ya. Te María chi ni ndōo ña vehe. 21 Te ni cahān Marta jiín Jesús:
Núu ní íyo ní yáha, te ma cúū cuāha ná núú. 22 Te vēsú súcuan te jíní na jéē tāca jéē cacán ni núū Yaā Dios, te sáha ya, achí ña.
23 Te ni cahān Jesús jiín ña:
Natecu cuāha ró.
24 Te ni cahān Marta:
Jíní na jéē nátecu de quɨvɨ̄ nátecu tāca ndɨ́yɨ nde quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́.
25 Te ni cahān Jesús:
Máá rí cúu Yaā sáha jeē nátecu jiín jéē cótecu nɨɨ́ cáni. Ñayuu candíje jeē jnáma ri i, vēsú na cúū i, te natecu i. 26 Te ñayuu cátecu te cándíje i ruhū, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. ¿A cándíje ró jnúhun yáha? Achí yá.
27 Te ni cahān ña:
Cándíje ná jéē maá ní cúu Cristo, Sēhe Yaā Dios, jeē achí tutu jeē quíji ini ñayɨ̄vɨ, áchí ña.
Jeē ni ndáhyū Jesús nuū yɨ́ndūji Lázaro
28 Te ná ni cahān ña súcuan, te cuahān‑ni ña, cuacana yuhu ña cuhū ña María:
Máá Maestro ni quee yā, te cána ya rohó, áchí ña.
29 Te jeē ní jini María jnūhun yáha, te yachī ni ndocuɨñɨ̄ ña, cuahān ña nuū yā. 30 Te ná tu quɨ̄vɨ Jesús ñuu, chi ni ndōo‑ni ya nuū ni jéjnahan Marta yā. 31 Te ñayuu hebreo un jéē cáyūcú ini vehe jíín María, jeē cácahān i jnūhun ndeyɨ́ ni jiín ña, ni cajito i jeē yachí ni ndocuɨñɨ̄ ña cuahān ña. Te ni candiquīn i ña cuangoo i, chi cájeni ni i jeē cuándahyū ña nde nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ.
32 Yūcuán na te ni jinū María nuū íne Jesús, te ni jecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ ña nuū jehé yā, te ni cahān ña:
Núu ní íyo ní yáha, te ma cúū cuāha ná núú, áchí ña.
33 Te ni jito Jesús jeē ndahyú ña jíín jéē cándahyū ñayuu vējicoo jíín ña. Te yōhyo ni nducuíhyá ni yā, te ni jnahuhū ni yā jeē cundáhú ni yā i. 34 Te ni cajnūhun yá ña:
¿Ndé mí ní cachindūji ró de?
Te ni cacahān ña jíín yá:
Quíhín yō te cuni ní, áchí ña.
35 Te ni ndahyū Jesús. 36 Yūcuán na te ni cacahān ñayuu hebreo un:
Condēhe náa yōhyo manī de jíín ndɨ́yɨ ún.
37 Te sava i chi ni cacahān i:
Tēe yáha jéē ní nanune de tɨnūu tée cuáá, ¿á tu ní cúu sáha de jeē ma cúū Lázaro nuú? áchí i.
Jeē ní natecu Lázaro
38 Te yōhyo ni jnahuhū ni tucu Jesús, te ni quee yā nde nuū yɨ́ndūji ndɨ̄yɨ. Te ɨɨn yaū cava cúu, te yuyáú un ndíhyú ɨɨn yuū. 39 Te ni cahān yā:
Tejiyo yuū un jíjnáhan ró, áchí yá.
Te Marta, cuāha ndɨ̄yɨ un, ní cahān ña:
Je jéén xicō de, chi je ni cuu cuūn quɨvɨ̄ yɨ́ndūji de.
40 Te ni cahān Jesús jiín ña:
¿A násūú je ni cahān rī jiín ró jeē núu candíje ró te coto ró jéē yóhyo cújéhnu Yaā Dios jiín poder yā? achí yá.
41 Yūcuán na te ni catejiyo i yuū jeē ndésɨ yuyáú ndɨ̄yɨ ún. Te ni ndacoto‑ni Jesús ichi ándɨvɨ́, te ni cahān yā:
Tátā, na cútahū na núū ni jéē sáha ní jéē jicán na. 42 Te jíní na jéē niní sáha ní jéē jicán na. Te jeē váha ñayuu cáhīin yáha cúu jeē súcuan cáhán na, návāha na cándíje i jeē maá ní ni tají sáña.
43 Te ná ni cahān yā súcuan, te ni cahān jee ya:
Lázaro, quenda quiji ró, áchí yá.
44 Te ni quenda‑ni tēe ni jihī ún, te ñúsúcún ndaha de sɨ̄hɨn de jíín tira sahma. Te nuū de ñúsúcún ɨɨn sahma. Te ni cahān Jesús jiín i:
Nandají ró sahma ñúsúcún de, návāha cuu caca de, áchí yá. Te ni canandají i.
Jeē ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cáhni de Jesús
(Mt. 26.1‑5; Mr. 14.1‑2; Lc. 22.1‑2)
45 Yūcuán na te cuehē ñayuu hebreo jeē ní quijicoo nuū María, ni cacandíje i Jesús, chi ni cajito i jniñu ni sáha ya. 46 Te sava i chi cuangoo i nuū tée grupo fariseo, te ni cacastūhún i ndese ni sáha Jesús. 47 Yūcuán na te tēe fariseo un jíín sútū cácujéhnu ni candutútú de junta jiín táca gá tēe cácujéhnu. Te ni cacahān de:
¿Ndese sáha yó? Chi tēe ún yōhyo cuehē jniñu jéhnu sáha de. 48 Te núu condēhé‑ni yó, te ndɨvii ñayuu candíje i de. Te quijicoo tāca tée nación Roma jeē cácujéhnu, te canu de templo cáhnu yó, te scuíté núu de ñayuu nación yō, achí de jíjnáhan de.
49 Te ɨɨn jnáhan de jeē naní Caifás, jeē cúu máá sútū cujéhnu ga cuiyā ún, ni cahān de:
Róhó chi tu cájini cuɨtɨ rō, 50 ni tu cájecūhun ni rō jeē váha ga jeē cúū ɨɨn tēe jehē ñáyuu nación yō vēsú jeē náā ndɨvii i, áchí de.
51 Te tu ní cáhán de jnūhun yáha jéē jéni ni maá de. Chi sɨquɨ̄ jeē cúu de sutū cujéhnu ga cuiyā ún, te ni sáha Yaā Dios jiín de jeē ní nacani de jnūhun jeē cúū Jesús jehē ñáyuu nación hebreo. 52 Te nasūu máá ɨɨn‑ni jehē nación hebreo, chi suni jehē ndɨvii ñayuu cácuu sēhe Yaā Dios jeē ní cajitē núu tācá nación, návāha ɨɨn na cuu i jíjnáhan i. 53 Yūcuán na te nde quɨvɨ̄ ún te tāca tée hebreo cácujéhnu un, ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cáhni de Jesús.
54 Jeē yúcuan tuá ní jíca ndijin yā nuū jnáhan ñuu yā hebreo un, chi ni quenda ya región Judea, te cuahān yā ɨɨn ñuu naní Efraín, nuū iyó yajni ñuhun téhé. Te ni condee yā yūcuan jíín tée cáscuáha jíín yá.
55 Te ni cuyajni vico pascua jeē cánasáha ñayuu hebreo. Te cuehē ñayuu tācá ñuu yūcuán cuángoo i ñuu Jerusalén, návāha squícu i jeē cahán ley jeē cúchi i ndundoo i nuū Yaā Dios, te sáá te quejéé vico pascua. 56 Te cánanducú i Jesús, te cácajnūhun jnáhan i ini templo:
¿Ndese cájeni ni rō? ¿A quiji de vico, chí tuú? Achí i.
57 Te sutū cácujéhnu jíín tée fariseo ni candacu de jniñu jeē núu ndé ɨɨn ñayuu jiní ndé nuū íne ya, te na cástūhún i, návāha jnɨɨ de ya.
Jeē ní chuhun María perfume jehē Jesús
(Mt. 26.6‑13; Mr. 14.3‑9)