12
Te cúmanī iñū gā quɨvɨ̄ te coo vico pascua. Te ni jehēn tucu Jesús ñuu Betania nuū ndeé Lázaro, tēe ni jihī te ni nastécu yā de. Te ni casáha i ɨɨn vico xíni jeē yɨñúhún i jíín yá. Te Marta ni jeni ña cohō. Te Lázaro yéji de staā jiín yá nuū mesa jiín táca gá ñayuu. Yūcuán na te María ni quee ña jíín nájnūhun sava litro aceite perfume jeē máni ita nardo cúu, te yōhyo yahu ndéé. Te ni chuhun ña jehē Jesús, te ni nasíchí ña jíín ixi ña. Te nɨ́ɨ́ ini vehe un ní chitú xícō perfume un. Yūcuán na te ni cahān Judas Iscariote sēhe Simón, ɨɨn tēe scuáha jíín yá un, te suu de cúu jeē nastúu de ya:
¿Najehē tu ní cúyāhu perfume yáha jéē uní ciento denario, te cuāha yó núū ñáyuu ndahú núú. Achí de.
Súcuan ni cahān de, nasūu jéē cundáhú ndije ni de ñayuu ndahú, chi sa suhva jeē cúu de tēe cuíhná. Chi máá de ndíso yɨjnɨ xūhún, te quíhin cuíhná de jeē cájequin tāca tée ún. Yūcuán na te ni cahān Jesús:
Ma stáhān rō ña. Chi jeē ni sáha ña yāhá cúu jeē ni sátūhva ña ruhū nde quɨvɨ̄ jeē quíndūji ri. Chi níní cáyūcu ñáyuu ndahú jíín ró, te ruhū chi tuá condee rī jiín ró. Achí yá.
Jeē ní casquíjnáhan de jnūhun jeē cahni de Lázaro
Te cuehē ñayuu hebreo ni cajini jnūhun i jeē néne ya ñuu Betania. Te ni jinūcoo i, te nasūu máá ɨɨn jeē cuní i coto i nuū Jesús, chi suni jeē cuní i coto i nuū Lázaro, tēe jeē ní nastécu yā. 10 Yūcuán na te sutū cácujéhnu ni casquíjnáhan de jnūhun jeē suni cahni de Lázaro. 11 Chi jeē sɨquɨ́ Lázaro te ni cujiyo cuehē jnáhan ñuu de hebreo nuū de, te cácandíje i Jesús.
Jeē ni quɨ́vɨ Jesús Jerusalén
(Mt. 21.1‑11; Mr. 11.1‑11; Lc. 19.28‑40)
12 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún, te ñayuu cuehē jeē ní quecoo vico pascua un, ní cajini jnūhun i jeē véji Jesús ñuu Jerusalén. 13 Te ni cajehnde i ndaha ñúú, te ni quendacoo i cuajnahan i ya. Te cácana jee i:
Yōhyo cújéhnu Yaā Dios. Yōhyo vāha Yaā cúu Yaā jeē véji jíín jniñu máá Jítoho yō Yaā Dios. Yōhyo vāha Yaā cúu Rey nación yō Israel. Achí i.
14 Te ni nihīn Jesús ɨɨn burro, te ni jecosō yā tɨ̄, nájnūhun cáhán tutu iī:
15 Ñayuu ñuu Jerusalén jeē naní ñuu Sion, ma yūhu ró jijnáhan ró.
Yāhá condēhe ró jeē véji Rey rō,
te yósó yá ɨɨn burro.
Achí tutu.
16 Te quɨvɨ̄ ún te tēe cáscuáha jíín yá, tu ní cájecūhun ni de jeē súcuan squícu tāca jéē yosó núū tútu iī. Te nde ná ni ndujéhnu Jesús jeē cuánuhun yā andɨvɨ́, te sáá te ni canucūhun ni de tāca jnúhun yósó sɨ́quɨ̄ yā, jiín jéē ní casáha de súcuan jíín yá.
17 Te ñayuu ní cahīin jíín yá ná ni cana ya xinī Lázaro nuū ní yɨndūji de, te ni nastécu yā de, ni canacani i jnūhun ndese ni sáha ya. 18 Jeē yúcuan ní quendacoo ñayuu cuehē un, ní jejnahan i ya, chi ni cajini jnūhun i jeē ni sáha ya jniñu jéhnu un jéē ni steén yā poder yā. 19 Yūcuán na te ni cacahān maá tée fariseo:
Vijna te je ni cajito yó jéē ma cúu cuɨtɨ gā casɨ yō. Chi jíto yó jéē ndɨvii cuɨtɨ ñayuu cuangoo i jíín de. Achí de jíjnáhan de.
Ñayuu nación Grecia nánducú i Jesús
20 Te sava ñayuu nación Grecia, suni ni quijicoo i ñuu Jerusalén vico pascua un jéē chiñúhún i Yaā Dios. 21 Te ni quecoo i nuū Felipe, tēe ñuu Betsaida ndañúū Galilea. Te ni cacahān i jíín de:
Tátā, cácuni ná cahān na jíín Jesús, achí i.
22 Te ni jehēn Felipe, ni castūhún de nuū Andrés. Te ndɨndúú de cuacastūhún de nuū Jesús. 23 Te ni cahān Jesús jiín de:
Je ni quee quɨvɨ̄ jeē ndujéhnu Yaā ní nduu tēe. 24 Te jendaá cahán rī jiín ró, ɨɨn nunī trigo núu tú nɨngava nuū ñúhun te quindūji, núu súcuan te quendōo máá ɨɨn‑ni. Te núu quindūji, te nacayā cuehē ndasɨ́. Te suni súcuan cánuú cuu rī quindūji ri, návāha coo cuehē ñayuu jeē ndúu i sēhe Yaā Dios. 25 Te na‑ni ñayuu núu tu jéhe i jnūhun ndoho i jeē sɨquɨ́ ruhū, te jnahnū ndetū i. Te ñayuu jeē jéhe i jnūhun ndoho i jeē sɨquɨ́ ruhū ini ñayɨ̄vɨ yáha, cotecu i nɨ́ɨ́ cáni andɨvɨ́. 26 Núu ndé ñáyuu cuní i cuajníñu i nuū rī, na cóndiquīn i ruhū. Te nuū cóndee rī, suni yūcuán condee ñayuu jejníñu nuū rī. Te ñayuu jejníñu nuū rī, chi sáha Tátá rī jeē cujéhnu i.
Jeē ni cáhān Jesús jeē cuu yā
27 ’Te vijna te cúcuíhyá ndasɨ́ ni rī sáha jnūndóho quiji sɨquɨ̄ rī. ¿Te ndese cahān rī? ¿A cáhān rī jiín Tátá rī: Jnama ní sáña núū jnúndóho jeē quíji sɨquɨ̄ ná, achi rī? Ma cúu, chi jeē sɨquɨ́ yúcuan cúu jeē véji ri. 28 Tátā, stéén ni jéē cujéhnu ndasɨ́ ní jiín poder ni, áchí yá.
Yūcuán na te ichi ándɨvɨ́ ní cahān ɨɨn jnūhun:
Je ni steén rī jeē cujéhnu ri, te sáha tucu ri ɨnga jínu, áchí yá.
29 Te ni cajini ñayuu cáhīin yūcuán, te ni cacahān i jeē taja cáhán. Te sava ga i ni cacahān:
Ɨɨn ndajéhé Yaā Dios ni cahān jiín yá.
30 Te ni cahān Jesús jiín i:
Tu ní cáhán jnūhun yáha jéē sɨquɨ́ ruhū, chi sa suhva návāha cuni rō sɨquɨ̄ jnúhun jeē ni cáhān yā jiín rí. 31 Vijna cúu jeē sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi ñayuu ñayɨ̄vɨ yáha. Vijna cúu jeē scúnu ya jexeén jeē ndácu jniñu ini ñayɨ̄vɨ yáha. 32 Te ruhū, núu na jínu condita caa ri cuu rī ini ñayɨ̄vɨ́, te sáha ri jeē jnáā tāca ñáyuu quɨ̄vɨcoo i ndaha ri, achí yá.
33 Súcuan ni cahān yā jeē steén yā ndese modo cuu yā. 34 Te ni cacahān ñayuu jiín yá:
Ni cajini sōho ná jéē cahán tutu ley Yaā Dios cánevāha yó, jeē Cristo cotecu yā nɨɨ́ cáni. ¿Te naun cáhán ni jéē Yaā ní nduu tēe, cánuú condita caa ya cuu yā? ¿Ndé ɨɨn cúu máá Yáā ní nduu tēe núu súcuan? Achí i.
35 Yūcuán na te ni cahān Jesús:
Máá jecu na quɨvɨ̄ condee rī jiín ró jeē cúu ri luz cundijin ini anuá rō. Núu súcuan te vijna jeē iyó gá luz rī jiín ró, te caca ró jíín, chi sanaa ni rō te cuahān rī, te nájnūhun quendōo ró núū néē. Chi ñayuu cájica nájnūhun nuū néē, tu cájini i ndé nuū cuángoo i. 36 Núu súcuan te níní ndéé gá rī jiín ró, te candíje ró rúhū jeē cúu ri luz, návāha nduu ró ñáyuu cájica jíín luz, achí yá.
Súcuan ni cahān Jesús tāca jnúhun yáha, te cuahān‑ni ya, te tuá ni stéén yā maá yá nuū i.
Jeē tu ní cácandíje ñayuu hebreo jeē cúu ya Cristo
37 Te vēsú cuehē jniñu jéhnu ni sáha Jesús jeē steén yā poder yā nuū i, te tu ní cácandíje i ya. 38 Chi squícu nahín jnúhun ni cahān Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán:
Tátā Yaā Dios, tu ní cácandíje ñayuu jnūhun ni canacani ná,
te tu ní cácandíje i jniñu jéhnu jeē ni stéén ni poder ni núū i.
Achí Isaías. 39 Jeē yúcuan tu ní cúu candíje i, chi ni cahān tucu Isaías:
40 Ni sáha ya jeē nájnūhun cáhīyo cuáá ánuá i,
jíín jéē cácunīhni ni i,
návāha coo nájnūhun jeē tu cájito i,
te ni ma jécūhun ni i,
ni ma násāma ini i quɨ̄vɨcoo i nuū rī,
jeē nasávāha ri anuá i nuū cuéchi i.
Achí Cristo, achí tutu. 41 Jnūhun yáha ní cahān Isaías, chi je ni jito de ndese yōhyo cújéhnu Jesús, te ni cahān de ndese coo quɨvɨ̄ jeē quíji ya.
42 Te vēsú súcuan te cuehē ñayuu hebreo chi ni cacandíje i ya, te suni nde jiín sava tēe cándacu jniñu. Te tu ní cácachi de jeē cácandíje de ya, chi sɨquɨ̄ jeē cáyūhú de tāca tée fariseo. Chi núu súcuan te quenehen ún de ini vehe iī sinagoga jeē ma cuáha ga jnūhun quɨ̄vɨcoo de. 43 Chi cácusɨɨ̄ gā ni de jeē cujéhnu de sáha ñayuu, vēsú jeē cujéhnu de sáha Yaā Dios.
Jnūhun cáhán Jesús cúu jeē sándaā sɨquɨ̄ ñáyuu
44 Te ni cahān jee Jesús:
Ñayuu cácandíje ruhū, nasūu máñúhún‑ni ruhū cácandíje i, chi suni cácandíje i nde maá Tátá rī, Yaā ní tají rúhū. 45 Te ñayuu cájito nuū rī, suni cájito i nuū Yaā ní tají rúhū. 46 Máá rí jeē cúu ri luz cúndijin ini anuá ñayuu, ni quiji ri ini ñayɨ̄vɨ návāha tāca ñáyuu cácandíje ruhū, ma cáca i nájnūhun nuū néē. 47 Te núu ɨɨn ñayuu jíni sōho i jnūhun cáhán rī, te núu tu jétáhú i, te nasūu rúhū sándaā sɨquɨ̄ i. Chi tú vēji ri jeē ndénehen ri cuēchi sɨquɨ̄ ñayuu ñayɨ̄vɨ́, chi sa suhva jeē jnáma ri i. 48 Te ñayuu jeē casquéhichī i ruhū te tu cájetáhú i jnūhun cáhán rī, íyó ɨɨn jeē sándaā sɨquɨ̄ i. Suu tāca jnúhun jeē ni cáhān rī, jnūhun un cúu jeē ndenehen cuēchi sɨquɨ̄ i quɨvɨ̄ jínu ñayɨ̄vɨ́. 49 Chi tu cáhán rī jeē cúu ni maá rí, chi Tátá rī, Yaā ní tají rúhū, máá yá ni ndacu jniñu nuū rī ndese cahān rī jiín ndese stéén rī. 50 Te jíní rī jeē jniñu ndácu Tátá rī sáha jeē cótecu ñayuu nɨɨ́ cáni. Núu súcuan te jnūhun cáhán rī, chi máni jnūhun jeē ní cachi Tatá rī cúu, áchí yá.
Jeē ní nacate ya jehē tēe cáscuáha