10
Saꞌándá Jesús choon no̱ó oni̱ diko uxi̱ ta̱a ña̱ koꞌo̱n ra̱ ndidaá ñoo dánaꞌa̱ ra̱
Tá ni̱ ndiꞌi ña̱ yóꞌo, dá ni̱ ka̱xi satoꞌo yo̱ Jesús oni̱ diko uxi̱ ka̱ ta̱a. Dá ni̱ ta̱ndaꞌá ná uu̱ rá uu̱ ra̱ koꞌo̱n ra̱ ndidaá kúú ñoo xíꞌín iin rá iin xíán no̱ó koꞌo̱n mií ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Miía̱n ndaa̱ kuiti káa nda̱ꞌo ña̱ꞌa dákée yó, tído cháá nda̱ꞌo kúú ta̱a dákée ña, chi̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi nduu ndu̱ꞌu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios, tído cháá vá kúú ta̱a dánaꞌa̱ noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó kaka̱ ndo̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios, na̱ kúú satoꞌo ña̱yuu ñoó, dá ná tandaꞌá ná cháá ka̱ ta̱a koꞌo̱n ra̱ dánaꞌa̱ ra̱ no̱ó ña̱yuu na̱. Kuaꞌán ndo̱ꞌó viti, tído noo̱ tándaꞌá yuꞌu̱ ndo̱ꞌó koꞌo̱n ndo̱ kakuu ndó táto̱ꞌon léko tein ndigüe̱ꞌí lobo. Ta o̱ sa̱ káneꞌe ndó léka̱ ndo̱ koꞌo̱n ndo̱, ni noo̱ kañoꞌo di̱ꞌón ndo̱, ta ni dao ka̱ ndisa̱ kayiꞌi ndó, ta ni o̱ sa̱ kákui̱ta tóo ndó kaꞌa̱n ndo̱ ndisáꞌán xíꞌín ni iin tóꞌón ña̱yuu íchi̱ no̱ó koꞌo̱n ndo̱. Ta ndi káa mií vá veꞌe ni̱ saa̱ ndo̱ ni̱ ku̱ꞌu ndó, dinñóꞌó diꞌa kaa ndo̱ xíꞌín na̱ ndéi veꞌe ñoó: “Ná kandei va̱ꞌa ní.” Tá ió iin káa ña̱yuu va̱ꞌa veꞌe ñoó, dá kía̱n ná kandei va̱ꞌa ndisa na. Tído tá ko̱ó iin káa ña̱yuu va̱ꞌa ndéi ñoó, dá kía̱n nandió ko̱o ña̱ va̱ꞌa ñoó noo̱ mií vá ndó. Ta mií veꞌe ñoó ní kandei ndó. Ta keí ndó, ta koꞌo ndó ndi ndáa mií vá ña̱ꞌa xíꞌo na noo̱ ndo̱. Chi̱ iin ta̱ kéchoon kánian ni̱ꞌí ña̱ kúú ya̱ꞌi ra. Ná dáꞌa ni tóó tuku nada̱on ndó veꞌe noo̱ kandei ndó. Ta ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, dá kía̱n keí ní ndó ndi kúú mií vá ña̱ chikodó ná noo̱ ndo̱, ta nduva̱ꞌa ndó na̱ kúꞌu̱ ndéi ñoó, dá kaa ndo̱ xíꞌín ndidaá ná: “Sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ña̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios.” 10 Tído ndi ndáa mií vá ñoo no̱ó ni̱ saa̱ ndo̱, ta ko̱ ní xíin na natiin va̱ꞌa na ndo̱ꞌó, dá kía̱n kankuei ndó keí ñoo ñoó, dá kaa ndo̱: 11 “Ño̱ya̱ká ñóꞌo ñoo ndo̱, ña̱ ni̱ tiin saꞌa̱ ndú, ña̱ yóꞌo kidi niꞌini ndu, dá kanaꞌá ndó ña̱ ko̱ nátaꞌan ini Ndios xiní na̱ ndo̱ꞌó. Tído kanaꞌá ndó ña̱ sa̱ ni̱ ku̱yati va kuu̱ ndu̱ꞌu ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios”, kaa ndo̱. 12 Ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí cháá ka̱ ví ndoꞌo na̱ ñoo ñoó o̱ du̱ú ña̱ ni̱ ndoꞌo ña̱yuu kíni ni̱ sa̱ ndei ñoo Sodoma tá sa̱ naꞌá.
Ndaꞌí kúu ví na̱ ndéi ñoo Corazín, xíꞌín na̱ ndéi ñoo Betsaida, kaá Jesús
13 ’¡Ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, na̱ ndéi ñoo Corazín! Ta, ¡ndaꞌí kúu ví ndo̱ꞌó, na̱ ndéi ñoo Betsaida! Chi̱ tá ní kée yuꞌu̱ ña̱ náꞌano no̱ó ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón táto̱ꞌon ni̱ kee yuꞌu̱ ña̱ náꞌano noo̱ ndo̱ꞌó, ta kúú nda̱ sa̱ oon va ni̱ na̱ndixi ndaꞌí na̱, ta ni̱ na̱nde̱i ndaꞌí na̱ noo̱ yaa̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱ndikó iní na̱ sa̱ꞌá kua̱chi ni̱ kee na, ní kúu. 14 Sa̱ꞌá ño̱ó tá ná kasandaá kuu̱ keyíko̱ Ndios saꞌa̱ ndidaá ña̱yuu, dá kía̱n kaꞌí ka̱ ví ndoꞌo ndoꞌó o̱ du̱ú ña̱yuu ndéi ñoo Tiro xíꞌín ñoo Sidón. 15 Ta ndoꞌó, na̱ ñoo Capernaum xaa̱n viti, káꞌán ndó ña̱ nda̱ induú xi̱nkuei ndó. Tído ndoꞌó kúú na̱ koꞌono niꞌini Ndios nda̱ ma̱á indayá.
16 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín ndin oni̱ diko uxi̱ ta̱a ñoó:
―Ndi ndáa ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon káꞌa̱n ndo̱, dá kía̱n nda̱ yuꞌu̱ seídóꞌo na. Ta ndi ndáa ña̱yuu kuñóꞌó ñaá, ta nda̱ yuꞌu̱ kuñóꞌó ná. Ta ndi ndáa ña̱yuu, tá kuñóꞌó ná yuꞌu̱, kuñóꞌó taꞌani na tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ―kaá na̱.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ ndu̱sáa̱ oni̱ diko uxi̱ ta̱a ñoó
17 Tá ni̱ na̱ndió kuéi oni̱ diko uxi̱ ta̱a yóꞌo ni̱ ndi̱sáa̱ ra̱ noo̱ choon ni̱ saꞌa̱n ra̱, kúú kádii̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús:
―Tatá, nda̱ espíritu kini seídóꞌo ñaá tá saꞌándá ndu̱ choon noo̱án xíꞌín kuu̱ mií ní.
18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Jaa̱n, chi̱ ni̱ xini yuꞌu̱ ni̱ ka̱nkao ña̱ uꞌu̱ nda̱ induú táto̱ꞌon ki̱ꞌo kánkao tasa. 19 Miía̱n ndaa̱ kuiti ni̱ xi̱ꞌoi choon noo̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ó ña̱ꞌa ndoꞌo ndó tá ná kuei̱n nakána ndó sa̱tá koo̱, xíꞌín ti̱dóꞌo̱ma̱. Ta ni̱ xi̱ꞌo taꞌanii choon noo̱ ndo̱ ña̱ kandeé ndó xíꞌín ndidaá ndée̱ kómí ña̱ uꞌu̱, ta ni iin ña̱ꞌa o̱ kándeé kendava̱ꞌan xíꞌín ndó. 20 Tído ná dáꞌa ni kadii̱ téí ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ seídóꞌo espíritu kini choon saꞌándá ndo̱. Diꞌa kadii̱ cháá ka̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kándodó vá kuu̱ ndo̱ noo̱ tuti Ndios nda̱ induú.
Kádii̱ nda̱ꞌo ini Jesús kée Espíritu ii̱ Ndios
21 Dá ni̱ na̱kutí Jesús xíꞌín ña̱ kádii̱ ini na̱ ni̱ kee Espíritu Ndios, dá ni̱ kaa na̱:
―Kékáꞌano yuꞌu̱ mií ní, tatá Ndios, mií ní kúú satoꞌo induú xíꞌín no̱ñóꞌo̱ yóꞌo, chi̱ ni̱ chi̱káa̱ de̱ꞌé ní ña̱ yóꞌo no̱ó na̱ ndi̱chí, xíꞌín na̱ kátóni̱ ini. Ta ni̱ naꞌa̱ nía̱n no̱ó na̱ ko̱ kátóni̱ va̱ꞌa ini. Jaa̱n, ki̱ꞌo dión ni̱ kee ní, tatá, chi̱ ki̱ꞌo dión ni̱ na̱taꞌan ini mií ní.
22 ’Ta ndidaá ña̱ꞌa ni̱ na̱ki̱ꞌo tatá Ndios no̱ó yuꞌu̱. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá ndá yoo kúú de̱ꞌe Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ miíó tatá Ndios kúú na̱ náꞌá ñaá. Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ náꞌá tatá Ndios, chi̱ iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe va na kúú na̱ náꞌá ñaá, xíꞌín na̱ ni̱ chi̱kaa̱ ini de̱ꞌe Ndios naꞌa̱ na̱ noo̱ ―kaá na̱.
23 Dá ni̱ na̱ndió ko̱o na ni̱ sa̱ nde̱ꞌé ná no̱ó ta̱a xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín sa̱va̱ꞌa mií vá ta̱a ñoó:
―Ndikáꞌán ndi kúu ví na̱ xiní xíꞌín no̱ó ña̱ xiní mií ndó viti. 24 Chi̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ kua̱ꞌá ndava̱ꞌo profeta xíꞌín rey ni̱ kaꞌán rá koni ra̱ ña̱ xiní ndoꞌó viti, tído ko̱ ní xiní taꞌon raa̱n. Ta ni̱ kaꞌán rá kueídóꞌo ra to̱ꞌon seídóꞌo ndó viti, tído ko̱ ní seídóꞌo taꞌon raa̱n ―kaá na̱.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá ña̱ va̱ꞌa ni̱ kee iin ta̱a kuendá Samaria
25 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ na̱kuíi̱n ndichi iin ta̱a dánaꞌa̱ ley, dá chi̱ kóni̱ ra̱ korndodó rá Jesús. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá:
―Maestro, ¿ndí ki̱án kánian keei, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
26 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―¿Ndi kaá ley Moisés? ¿Ndí ki̱án kándaa̱ ino̱n ña̱ káꞌa̱n?
27 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaꞌa̱ ley ñoó:
―Diꞌa va kaáa̱n: “Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ ndo̱, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱. Ta kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín míí ndó.”
28 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ na̱ndió néꞌón ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌín yo̱ꞌó. Kuaꞌán viti, ta keeón ña̱, dá kono̱n kataki chíchón.
29 Dá ni̱ ndukú ta̱a ñoó ndi kee ra kendaa̱ ra̱ ña̱ káꞌán mií rá. Kúú ni̱ kaa ra̱ xíꞌín Jesús:
―¿Ndá yoo kúú ña̱yuu xi̱ꞌín yuꞌu̱ ñoó?
30 Dá ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín rá:
―Iin kuu̱ dá ni̱ keta iin ta̱a ñoo Jerusalén. Dá ni̱ kee ra ko̱noo ra kuaꞌa̱n ra̱ íchi̱ kuaꞌa̱n chí ñoo Jericó diꞌa. Ta íchi̱ ñoó ni̱ ka̱nkuei ta̱ kui̱ꞌíná ni̱ tiin ñaá rá. Kúú ni̱ taxí vichí ñaá rá. Ta kúú ni̱ kani kini ñaá rá. Sa̱ nda̱ kuu ra̱. Dá ni̱ kee ta̱ kui̱ꞌíná ñóó kuaꞌa̱n ra̱. 31 Ta kúú íchi̱ ñoó ko̱noo iin ta̱ duti̱ kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, ta kúú ni̱ kao̱ xoo va ra ni̱ ya̱ꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱. 32 Kúú ni̱ kasa̱ndaá taꞌani iin ta̱a levita kéchóon veꞌe ño̱ꞌo káꞌano kuaꞌa̱n ra̱. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, kúú ni̱ kao̱ xoo taꞌani ra ni̱ ya̱ꞌa ra kuaꞌa̱n ra̱. 33 Tído iin ta̱a kuendá Samaria kuaꞌa̱n taꞌani íchi̱ ñoó. Tá ni̱ xini ra̱ kánduꞌu̱ ta̱a ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, kúú ni̱ kixian ni̱ kuꞌu̱ nda̱ꞌo ini ra̱ saꞌa̱ rá. 34 Ta kúú ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ kánduꞌu̱ ro̱ón. Dá ni̱ kuei ra sití xíꞌín vino no̱ó ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó, dá ni̱ kao noo ra̱án iin dáꞌo̱n. Dá ni̱ chi̱nóo ñaá rá sata̱ burro ra̱ néꞌe ra kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ saa̱ ra̱ iin veꞌe noo̱ kídi̱ ña̱yuu xíka íchi̱ ñoó. Dá ni̱ sa̱ io ra̱ ni̱ sa̱ ndaa ñaá rá. 35 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱ ni̱ kasa̱ndaá hora koꞌo̱n ra̱. Dá ni̱ taó rá uu̱ di̱ꞌón plata, dá ni̱ xi̱ꞌo raa̱n noo̱ satoꞌo veꞌe ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá: “Kee ní ña̱ mani̱ koto ní ta̱a yóꞌo. Tá ni̱ ka̱ndaa ní cháá ka̱ di̱ꞌón mií ní ni̱ xito ní ra̱, dá tá ná nandió ko̱oi, dá nandió néꞌi di̱ꞌón ní”, kaá ra̱. 36 Ta viti, ¿ndí káa iin ta̱a noo̱ ndin oni̱ ta̱a yóꞌo náꞌa̱ ña̱ miía̱n ndaa̱ ndisa ña̱yuu xi̱ꞌín rá kúú ta̱a ni̱ da̱rkueꞌe̱ ta̱ kui̱ꞌíná ñóó, káꞌán yoꞌó?
37 Dá ni̱ kaa ta̱ dánaꞌa̱ ley ñoó:
―Táꞌa̱n ra̱ ni̱ kuꞌu̱ ini sa̱ꞌá ta̱ ni̱ ta̱rkueꞌe̱ ñoó.
Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Ta ki̱ꞌo dión taꞌani kuaꞌán yo̱ꞌó keeón.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Jesús veꞌe Marta xíꞌín María
38 Dá ni̱ kee Jesús sá xíka na kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo lóꞌo̱, ta ñoó ió iin ñáꞌa̱ naní Marta. Ta ni̱ na̱tiin va̱ꞌán Jesús veꞌán. 39 Ta ió iin kuꞌa̱n naní María, ta ni̱ saa̱a̱n ni̱ sa̱ ko̱oán noo̱ sáꞌa̱ Jesús, ta ióa̱n seídóꞌán ña̱ dánaꞌa̱ na̱. 40 Tído ndíꞌi cháá ka̱ ini Marta kéeán choon ió noo̱a̱n. Dá ni̱ na̱tuu yatián noo̱ ió Jesús, dá ni̱ kaaa̱n xíꞌín ná:
―Tatá, ¿á ko̱ ndéꞌé ní ña̱ iin tóꞌón vá yuꞌu̱ nákaa̱ kéchóon, ta ió oon kuꞌi̱? Kaꞌa̱n ní xíꞌín xí ná chindeé táꞌan xi xíꞌíín.
41 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌán:
―Marta, Marta. Ndíꞌi nda̱ꞌo ini yo̱ꞌó, ta nákani ino̱n sa̱ꞌá kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ꞌa. 42 Tído iin tóꞌón vá ña̱ꞌa kía̱n ndáya̱ꞌi cháá ka̱. Ta ño̱ó kía̱n ni̱ ka̱xi María yóꞌo, ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian ketéin noo̱ xí kueídóꞌo xi yuꞌu̱ ―kaá na̱.