20
Polo ayie bhʉ́ gʉdhʉ na Efeso
Lɨ tolo andjia lɨe, Polo aꞌɨ omʉkpata-o, anɨ atsia ato masi bhʉ́ uo. Pɨpɨta-a, anɨ abhana lɨe pɨ uo, anɨ atsia atapa bhʉ́ ndu doto na Makedonia. Anɨ agulu ndu doto ango-o, anɨ ato masi bhʉ́ omabhuka ne oeli bhelé. Pɨpɨta-a, anɨ atsia akolo bhʉ́ ndu doto gba oGiliki. Oo, anɨ asɨ epe bata. Lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ adʉ akʉnda lɨe naha ’ngbé zabʉ ngʉ́ nanʉ bhʉ́ ndu doto na Silia, anɨ adje me omaYuda apo bhʉ́la o ngʉ́ namene nɨ sisiti. Abhomʉ-o, anɨ atsia au ndjɨndjɨ me nɨ gie lɨnɨ, amba nɨ pʉ ne abhʉ́ ndu doto na Makedonia. Okpála ɨnde adʉ nanɨ adhʉkʉ ne anɨ bhʉ́ dabɨlɨ bini-e, adʉ nanɨ: Sopatolosɨ, ndɨlɨ gba Pilusi, kpála na gʉdhʉ na Beloya; Alisitaluka ngauo ne Sekundusi, okpála na gʉdhʉ na Tesalonike; Gayusɨ, kpála na gʉdhʉ na Delebe, ne uo ne Timoté; Tisike ngauo ne Tolofime, okpála na ndu doto na Adjia. Okpála bhomʉ-o agbida kalanʉ, u atsia adʉ adjeke ya bhʉ́ gʉdhʉ na Tʉlʉasɨ. Engʉ́ bini, ngaya-a, ya aha ’ngbé zabʉ bhʉ́ gʉdhʉ na Filipoi. Pɨta anokomɨa nazʉ mapa ɨnde lɨ levile nde bhʉ́ e ade-e , ya atsia anʉ abhaka uo bhʉ́ gʉdhʉ na Tʉlʉasɨ, pɨta ekpɨ́ bhuluvue. Oo, ya asɨ poso bini.
Polo akpokpo ’ngʉ́ gba Ebhe-e bhʉ́ gʉdhʉ na Tʉlʉasɨ
Bhʉ́ ’kpɨ́ kulu madhɨa tagolo-o,* ya apo bhʉ́la ya ngʉ́ nazʉ mapa-o. Polo adʉ agama ’ngʉ́ pɨ uo, anga anɨ adʉ akʉnda nanʉ pɨta ’kpɨ́ ango-o. Anɨ atsia agama ’ngʉ́ ngengele akolo tutu sukpe. Ya apo bhʉ́la ya bhʉ́ tɨna ’tɨ bhende na abhʉ́lá-o. Oo, oeke adʉ bhelé. Makombi bini, a adʉ ’lɨ anɨ me Etikusi, anɨ adʉ lɨ malilisa. Lɨ Polo adʉ la lɨe agama ’ngʉ́ ngengele-e, anɨ atɨ ne ela má kolio! Abhomʉ-o, anɨ atsokodho abhʉ́lá bhʉ́ tɨna ’tɨ na bata-a, anɨ atsia atɨ kuto má kpu! U aꞌe bha ɨbili anɨ me anɨ nde akpi. 10 Polo akɵ, anɨ angumba pɨ́ anɨ, anɨ aha anɨ, abɨ anɨ sa ’kpa e. Anɨ atsia apa me: «Yi adjé tsʉlʉ de. Anɨ kpi de.» 11 Pɨpɨta-a, Polo agie matá lɨe abhʉ́lá, anɨ aha mapa-o, anɨ agʉmʉ, anɨ atsia azʉ. Abhomʉ-o, anɨ agama matá ’ngʉ́ ngengele akolo bhʉ́ sɨkɨkpɨ. Pɨpɨta-a, anɨ atsia atapa. 12 La-a, pɨ makombi bhomʉ-o, u anʉ ne anɨ me anɨ nde ʉʉ. Engʉ́ bhomʉ-o ateteke okpála naali.
Polo anʉ bhʉ́ gʉdhʉ na Milete
13 Ya ayie kalanʉ, ya aha ’ngbé zabʉ ngʉ́ nanʉ bhʉ́ gʉdhʉ na Asosa. A bhomʉ-o bɨlɨ ɨnde a ayo lɨe me ya ha Polo bhʉ́ ’ngbé zabʉ-o. Padhá de, anga anɨ apa pɨ ya mo-o ngae me, nɨ anʉ́ naanɨ ne ’dhʉ nɨ. 14 Anɨ ago abhaka ya lɨe bhʉ́ gʉdhʉ na Asosa-a, ya aha anɨ bhʉ́ ’ngbé zabʉ, ya atsia atapa bhʉ́ gʉdhʉ na Mitilene. 15 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, ya ayie oo, ya akolo bhʉ́la kpɵmɵ na Kio. Ekpɨ́ na bhisi-e, ya akolo bhʉ́ kpɵmɵ na Samosɨ. Ekpɨ́ na bata-a, ya atsia akolo bhʉ́ gʉdhʉ na Milete. 16 Polo abhundja me nɨ lʉ́ bhʉ́ gʉdhʉ na Efeso de. Padhá de, anga anɨ dʉ akʉnda de me nɨ bhue bhʉ́ ndu doto na Adjia ngengele-e de. Anɨ adʉ agbene lɨe ngʉbula me, ɨ dʉ me nedhɨnga nde u-o, nɨ de dʉ bhʉ́ gʉdhʉ na Yelusalema bhʉ́ anokomɨa na Patekote .
Polo abhana lɨe pɨ obhelesɨ okpála na gʉdhʉ na Efeso
17 Lɨ Polo adʉ lɨe bhʉ́ gʉdhʉ na Milete-e, anɨ atima okpála bhʉ́ gʉdhʉ na Efeso me u nʉ ꞌɨ obhelesɨ okpála na Dadjua gba Ebhe-o. 18 U akolo lɨe de anɨ-e, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Yi mbɨla maka ma adʉ nadʉ lɨe bhʉ́ ká yi, nayie lɨ ’kpɨ́ ma akolo lɨe bhʉ́ ndu doto na Adjia hana. 19 Ma amene kulu gba Ngámá me ma nde akɵ lɨma ne kuto. Ma adʉ aku ’gbá, ma atsia adʉ di adje lɨkabhu ka lɨ omaYuda adʉ adje lɨo lɨe ngʉ́ namene ma sisiti-o. 20 Yi mbɨla hana me ma wo ’he bini ɨnde ɨ tɨ da nadʉ pɨ yi ndjɨndjɨ-e belegʉ de bini. Ma akpokpo Bádha Ngali gba Yesu-o. Ma atsia asuno la di pɨ yi mbámbá bhʉ́ ká okpála, ne bhʉ́ oetɨ gba yi-o. 21 Ma apa pɨ omaYuda di ne oGiliki me u dji lɨo pɨ Ebhe, amba u bhuka Yesu Ngámá gba nɨ́ ko.
22 Mbɨa ɨnde-e, ma adji bhʉ́ gʉdhʉ na Yelusalema maka lɨ Bu Bhobua aha lɨ́lɨ mʉma lɨe ngʉ́ namemene ko. Ma mbɨla de me abháka ma oo ne mangua ’ngʉ́ dho-ie de. 23 Ma ambɨla bha bini me Bu Bhobua ngapa mʉma me bhʉ́ gʉdhʉ bini ne bini-e, tɨkpʉ di ne lɨkabhu ngadjeke ma. 24 La-a, mʉkobho gba ma makpe-e, bhʉ́ djila ma ngbéngbé ade. Padhá de, anga ma akʉnda namene kulu ɨnde lɨ Ngámá Yesu aha e mʉma-a, akólo bha bini alɨ soso: nakpokpo Bádha Ngali na bádha bhʉ́ ’bu gba Ebhe ko.
25 Ma apʉ bhʉ́ okʉtɨ gba yi, ma akpokpo ’ngʉ́ pɨndjɨ Naʉ gba Ebhe . Engʉ́ bini mbɨa ɨnde-e, ma ambɨla me yi ú matá ma de. 26 Kaka-a, ma apa pɨ yi nakɨ me: ɨ dʉ me kpála bini bhʉ́ ká yi nde angɨta-a, a ko matá naama ’ngʉ́ de. 27 Padhá de, anga ma akpokpo ndʉ ’ngʉ́ gba Ebhe-e pɨ yi hana. Ma wo engʉ́ belegʉ de bini. 28 Yi lila lɨyi ngayi makpe, di ne ndʉ piga hana ɨnde lɨ Bu Bhobua aꞌo e sa ’kpa yi me yi lila e ko. Yi lila Piga gba Ebhe ɨnde anɨ akala e ne ngʉte Ndɨlɨ gba e makpe ko. 29 Padhá de, anga ma ambɨla ndjɨndjɨ me pɨta ma-a, okpála ɨnde maka onʉte-e alɨ́ bhʉ́ ká yi. U tsia bhɵ́lɵ piga gba Ebhe-o. 30 Abana bha bhʉ́ ká yi makpe-e, okpála koko azé, u adʉ́ apa eu, u tsia gbéle omabhuka bhelé nganda o. 31 ꞌE-e! Yi lila lɨyi, amba yi bhundja la di me, bhʉ́ sʉnda kalanga bata, sukpe ne ngbɨkpɨ, ma ndala lɨ nasuno pɨ kpála bini ne bini de. Ma adʉ asuno belegʉ ne ngʉla bhʉ́ djila ma.
32 Mbɨa ɨnde-e, ma ngaꞌo yi sa ’kpa Ebhe, di ne eli na bádha bhʉ́ ’bu gba anɨ-o. A ko anɨ ɨnde ngateteke yi ngʉbula me yi lʉ kpekpeke-o. Anɨ di ne angu ngʉ́ naha pɨ yi obabadha ’ngʉ́ ɨnde anɨ awo e pɨ ndʉ obubu okpála gba e hana-o. 33 Ma dʉ ne gʉmʉ tɨa de. Ma dʉ ne gʉmʉ olo de. Ma dʉ di ne gʉmʉ bongo gba kpála bini de. 34 Ngayi makpe, yi ambɨla ndjɨndjɨ me ma amene kulu ne ’kpa ma ngʉbula me ngaya ne obɨ ma-a, ya sia ’he ɨnde ya adʉ ne gʉmʉ e ko. 35 Ma apana pɨ yi bhʉ́ ndʉ ’ngʉ́ hana me a ayo namene kulu ngʉbula nateteke okpála bhende bhʉ́ ndɨbhɨlɨ-o. Yi bhundja di eli ɨnde lɨ Ngámá Yesu apa e ngae makpe me: ‹Djalɨ naali pɨ kpála ɨnde ngaha ’he ane kpála ɨnde ngasia ’he ko!›»
36 Pɨta anɨ apa ’ngʉ́ bhomʉ-o lɨe, anɨ atʉtʉ lɨpʉkʉ e kuto, anɨ atsia ayo Ebhe bhʉ́ dabɨlɨ bini ne uo. 37 Ndʉ uo hana aholo naku ’gbá. U aga ngʉlʉ anɨ. U atsia apa pɨ anɨ me, anɨ nʉ ndjɨndjɨ. 38 U adʉ ne lɨkabhu naali, anga Polo apa pɨ uo me u ú matá nɨ de. Abhomʉ-o, u atsia anʉ aꞌo anɨ ade ’ngbé zabʉ-o.
* 20:7 20:7 ’Kpɨ́ kulu madhɨa tagolo: U aye bhʉ́ obhuku koko me «Ekpɨ́ na kalanʉ.» Pɨ omaYuda-a, ekpɨ́ na kalanʉ-o, a ko ’kpɨ́ kulu madhɨa. La pɨ nɨ́-e, ekpɨ́ na kalanʉ-o, a ko ’kpɨ́ yinga.