10
Sambo simómbo Kornilius mande ka yaró
Asa uni ka Sisaria yendémo ŋuno yaró, owí muko Kornilius. Ŋuko kuma unindoro sopo-sopo uni qu ka, ko enendo Rom koro kuma unindoro huru-huru parámi ka, owí “Itali koro huru-huru,” yeyaŋgurí, ŋuro quroko uni kumi sopo yereyara.* Ŋu uni ŋuya suwisawiyómboya Anutu koro murí howero Anutu koro soreyaŋgo. Enendo Juda uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu wondo yunoro samaka yereyara. Ko naru rokóŋoro Anutuwore hariri teyara. Naru kano, suwoya 3 kilok ŋunde tiníqo, kapo ka qeneró muko sambo simó ka qeneró. Sambo simó ŋundo eneno mahero ŋande yaró, “Kornilius.”
Yiní Kornilius kondé toŋetero sasaro tero ŋande yaró, “Uni parámi, do ka?”
Yiníqo, ŋande yaró, “Anutuko keŋo haririke ŋuya oteteke meté ŋuya o qa-qa meté mu qembe ŋuro iŋote. Asa itakako uni ka asá yereka Jopa uyaro Saimon, owí kako Pita, ŋu seqayi. Qene nekoyika mahiní. Uni ŋundo makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon ŋundo yano yote. Saimon koro ya qu windi sumeyoro yote.”
Sambo simómbo mito roto toŋiníqo, sunará simóŋo irisa koya kuma uni kanata ŋuya neko yereró. Kuma uni ŋuya Anutu koro murí howeyara, ko Kornilius koro sunará teyara. Neko yerero o soso ŋuro yimitoro asá yiriní Jopa uyareŋgurí.
Pitako kapo ka qeneró
Asa uyareyate saraŋoní kosa keweroko ŋuno Jopa yendé kutaqemo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Pita hariri tewero ya saŋano oró. 10 Oro qímboro khumoro o newero quro iŋaró. Asa topémbo o roŋgaruwoyuriqo, iŋo-iŋoyó rohoréŋoní 11 sambo qeniní kosoní oka tuwi parámi qembe qeniní kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó. 12 Tuwiko ŋuno po murí-murí, sire ko nú yaŋgurí. 13 Ko maŋgo kato ŋande miraró, “Pita, otoqoya nú-qare ka yuto ne.”
14 Quko Pitako yaró, “Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.” §
15 Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, “Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.” 16 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró.
17 Asa Pitako iŋo-iŋoyó kape tiní newondímo ŋande yaró, “O enesó qeneteno ŋuro murí muko, ŋu datiro?” Ene watí ŋunde naŋge iŋoyoní uni Korniliusko asa yereró ŋundo mahero Saimon koro ya ŋuro osese tero, yate mahero ya makono kaŋaŋgurí. 18 Kaŋero ŋande nekoyaŋgurí, “Saimon, owí kako Pita, ŋumbe ŋano yotepe ma kini?”
19 Pita kapo qeneró ŋuro watí iŋondataqeyoní Yuqako ŋande miraró, “Qeno, uni kapusako ke seqa kereyoteŋgo. 20 Asa ko otoqo uya eneya toŋi. Neneŋombo uni ŋu yorewe maheteŋgo. Ŋuro ma iŋondataqewero.”
21 Yiní Pitako uro ŋande yimiraró, “No uni ŋu seqayoteŋgo. Ye do karo maheteŋgo?”
22 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kuma unindoro sopo-sopo uniye Kornilius, ŋundo nore asá niriní maheteto. Ŋuko uni roneneŋowí** ko Anutu koro soreyote. Juda wini soso ŋande yeyoteŋgo, ‘Ŋuko uni meté,’ yeyoteŋgo. Asa sambo simó†† surumí kato ŋande miraró, ko enendo ke neko kiriníka keto yayómo mahero mande ka yeka iŋoweya.” 23 Ŋunde yiqo, yorero yano oro kunditaŋgurí.
Pitako Korniliusko yano ŋuno oró
Asa saraŋoníqo, Pita otoqoro eneya toŋeŋgurí. Ko iŋondutu uni kumi Jopa noŋgo qu ŋuya toŋeŋgurí. 24 Toŋeyate saraŋoní Sisaria yendémo ŋuno oŋgurí. Kornilius suwisawiyómboya nembe topémboya neko yiriní mahe koporo sopoyaŋgurí. 25 Asa Pita ya quroko oníqo, Kornilius eneno mahero khímo rokaráŋo umburo potoruku te inaró. 26 Quko Pitako okokoworo ŋande yaró, “Otoqo. No ŋuya uni naŋge.”
27 Ŋunde yero irisa ŋundo mande yero ya quroko oriyó. Oro unipare qambu kopoyuri yiyaró. 28 Asa Pitako ŋande yimiraró, “Yeŋombo iŋoteŋgo, Juda koro hutuŋo mande qundo ŋande yete, ko norendo uni wini meyowo quya kunditewero mepémo kini.‡‡ Quko Anutuko ŋande no witú nereró, ko nondo uni ka qene rondaŋero pusú yewero mepémo kini. 29 Ŋunde ŋuro no neko nereŋgurí quno kina maheteno. Asa ko ŋande osese yereteno, ye do murí karo no neko nereŋgurí?”
30 Ko Kornilius ŋande yaró, “Kosa naru nimí kini komoko, suwoya 3 kilok ŋandiro naŋge, no yanemo hariri teyanowó. Ŋunde teyowe uni ka kowe punu-punuyó muko hiyóqeyaró ŋundo mahero toŋenemo kaŋaró. 31 Ko ŋande yaró, ‘Kornilius, Anutuko haririke iŋote, ko uni otoro tukuni teyoteŋgo qu samaka yerero o yunoyote ŋuro iŋote. 32 Asa ko uni ka asá yereka Jopa uyaya Saimon owí kako Pita nekoyika mahiní. Uni ŋu makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon koya kunditero yayó windi sumeyoro ŋuno yote,’ yaró. 33 Ŋunde ŋuro nondo waka ta mande ka rewe keno uyaró ŋu. Ko keto o meté te nunoro mahete. Asa nore soso koporo Anutu toŋímo ŋano kaŋato Uni Parámimbo mande kunaró ŋu yeka iŋowato.”
Pitako Kornilius miti mande yesowo miraró
34 Asa Pitako hurí tero ŋande yaró, “Hamó horé, itaka ŋande iŋoteno, ko Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote. 35 Enendo uni wini soso eneŋo soreyoteŋgo, ko o roneneŋowí mu teyoteŋgo, ŋu soso quro metéŋoyote. 36 Anutuko miti mande ŋu rero nore Israel nunaró. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu Kristo,§§ uni soso koro Uni Paráminanimbo nore noriní Anutu koya newonde kanata teyoteto. 37 Yendo Judia mirako o soso tunoqaró ŋuro iŋoyoteŋgo, quko Galili mirako ŋuno hurí taró. Ŋuno Jonko unipare mande yesoworo sono re yunaró. 38 Yate Anutuko Nasaret yendé uni ŋu, Yesu, rokóŋoro Yuqa Surumí inoro wimbu parámi inaró. Anutuko eneya yoní wimbo-wimbo uyaro o meté unipare te yunoyara, ko enendo Monimbuko uni rowore yereró ŋuno qu yoriní meté taŋgurí.
39 “Asa norendo o soso Judia mirako, Yerusalem yendémo ŋuno taró ŋu qenero ŋuro yesowoyoteto. Ko unindo utoro te kano porowoyi khumaró. 40 Quko naru kapusayómo ŋuno Anutuko okokowoní otoqoro tunomo tunoqaró. 41 Quko uni soso ŋundo kama qeneŋgurí. Kini, uni Anutuko komo rokó yereró ŋundo naŋge qenetowó. Uni tapu koŋgo otoqoníqo, norendo eneya o kopo natowó. 42 Ko norendo unipareko mande ka yesowowato ŋuro nimiraró. Mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko Yesu rokóŋaró, ko enendo unipare yoteŋgo quya unipare komo khumaŋgurí quya ronda yereweya. 43 Ye-ye uni*** soso ŋande yeyaŋgo, ko unipare soso Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, Anutuko Yesu owíwore quhuríye se rotoweya.”
Yuqa Surumímbo uni wini meyowo saŋayemo umburó
44 Asa Pitako mande ŋu watí yeyoníqo, Yuqa Surumí ŋundo umburo unipare soso mande ŋu iŋoyaŋgo quno ŋuno umburó. 45 Iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu††† Pita koya maheŋgurí ŋundo newondeye uraró, dokoro Yuqa Surumí ŋu uni wini meyowo‡‡‡ saŋayemo ŋuya umburó. 46 Hamó, umbuní mande enesó-enesówore yero Anutu owí hokoyaŋgurí.
Asa Pitako ŋande yaró, 47 “Unipare ŋako Yuqa reteŋgo ŋunde naŋge norendo komo ratowó ŋundiro. Ŋunde ŋuro danimbo meté sono re yunoteto ŋu kusiyoweya?” 48 Yero topé-topé ŋu ŋande yimiraró, “Yesu Kristo§§§ owímo sono re yunoyika.” Yiní sono re yunoyi kini tiní ŋande miraŋgurí, “Ke roto noreya soŋga ta yate ta,” yaŋgurí.
* 10:1 “kuma unindoro huru-huru parámi” ŋunde quko uni 600 ŋuno yoraŋgo. Sopo-sopo uni ŋunde qundo kuma uni 100 sopo yereyaŋgo. 10:3 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. 10:9 Israel mirako ŋuno “ya umó” ŋuko suruŋo kini, papare naŋge. Uni kumimbo ŋuno kaŋero piŋa mande meté yeyaŋgurí. § 10:14 Juda unipareto hutuŋo mande howero posepo, nú-qare kiraróye kumi naŋge neyaŋgo, ko kumi muko Anutu toŋímo pusú tete, unipareto newero mepémo kini. ** 10:22 uni roneneŋowí” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete. †† 10:22 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. ‡‡ 10:28 Naru rokóŋoro Juda uniparetoya uni wini meyowomboya saŋgirí taŋgurí. Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko nore Anutu koro unipare, uni meyowo kini. Uni wini meyowo ŋundo ŋande ye iŋaŋgurí, ko Juda unipareto unipare soso huwó yereyaŋgurí. Ŋundiro naŋge saŋgirí taŋgurí. §§ 10:36 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. *** 10:43 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ††† 10:45 “iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí qu” - ŋuko Juda uni naŋge. Komo suki Anutuko Abraham, Juda unindoro pukoye ŋu, ŋande miraró, ko enendo rokó ka tero eneŋo naŋo-simó soso koweye toŋoweya. Ŋunde tero, yate-yate Juda uni soso koweye toŋaŋgurí. ‡‡‡ 10:45 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. §§§ 10:48 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.