21
Polko Yerusalem owero waŋgowore uyaró
Asa norendo uni ŋu yorotoro waŋgowore toŋero roneneŋo uyarero Kos noko mosowímo ŋuno uyaretowó. Ko saraŋoníqo Rotes noko mosowímo ŋuno uyaro rotoro windi tapémo Patara yendémo ŋuno uyaretowó. Yendémo ŋuno waŋgo ka Ponisia mirako uyareweya qu seqaro qenero ŋuwore toŋetowó. Uyareyate Saipras noko mosowí ŋu kandenani tesina yoní qenero takaro, yate-yate Siria mira takaro Tair yendémo ŋuno uyaretowó. Waŋgo simburí ŋundo situwi se rotowero tiní ŋuno oŋgurí. Yendémo ŋuno Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó* kumi yiyato ŋundo Yuqapo Pol ŋande miraŋgurí, “Ke Yerusalem ma owero.” Ŋunde ŋuroko naru kande saŋiyoro irisa ŋunde ŋuno yoratowó. Asa ko naru ŋu kini tiníqo, nore yendé ŋu rotowero tatoqo, Anutu koro uni ŋuya pare-simóyemboya, nore norero yendé rotoro windi sumeyoro potoruku rero hariri tatowó. Hariri tato kini tiní, imemoŋgo toŋi, yero nimiraŋgurí, ko, ime yuri, yero waŋgo saŋano otowó, ko pitu ko ene norotoro yayemo toŋeŋgurí.
Akapasko ye-ye mande ka yaró
Asa ko nore waŋgowore Tair yendé rotoro, yate Tolemes yendémo ŋuno uyaretowó. Ŋuno uni topotoya kosa meté yatowó, ko nore kosa kanata na ŋuya yatowó. Ko saraŋoníqo, Tolemes ŋu rotoro nore Sisaria yendémo ŋuno uyaro miti mande yesowowero uni ŋu, Filipko yano oro eneya yatowó. Ŋuko uni kande saŋiyoro irisako asá yerewí uni samaka yereyaŋgo ŋuro qu ka. Eneŋo nambo-simó keta nimí kini qundo ye-ye mande yeyaŋgo.
10 Asa Sisaria ŋuno naru kumi ŋuno yato, ye-ye uni ka, owí Akapas, ene Judia mira rotoro Sisaria umburó. 11 Umburo noreno mahero Polko utó newondímo kusiyoyara ŋu rero eneŋombo eneŋo khe kandí kusiyaró. Kusiyoro ŋande yaró, “Yuqa Surumímbo ŋande yete, ‘Juda uni Yerusalem yoteŋgo ŋundo utó ŋaro simburí rero ŋande kusiyowaŋgo, ko rero uni wini meyowo kumi§ kandeyemo rotowaŋgo.’ ”
12 Yiní iŋoro noreya yendé unipare ŋuya Pol kondé, “Yerusalem ma owero,” yatowó. 13 Quko Polko mande topé yaró, “Ye do karo tendoro no newondene rambaruruwoyoteŋgo? No Yerusalem ŋuno kusi nerewaŋgope ma nuroyi khumowano, peka. Enina, Uni Parámi Yesu koro owí hokowero khe ŋu howewano.” 14 Ŋunde yiníqo, nore iŋo-iŋoyó rohoréŋowero mepémo kini tero mande ŋu rotato. Ŋande yatowó, “Uni Parámimboro nuŋgurí tunoqiní.”
Polko Yerusalem ŋuno oró
15 Naru ŋu kini tiníqo, situwinani roŋgaruworo Yerusalem ŋuno otowó. 16 Oro Sisaria yendémboro iŋo-iŋo rewero unipare** kumi noreya oro Nasonko yano norotaŋgurí. Nason ŋuko Saipras noko mosowí moŋgo qu, Yesu koro iŋo-iŋo uni korete qu ka.
17 Asa Yerusalem otowó quno uni topo ŋuno qundo noreŋo niŋgu-niŋgu taŋgurí. 18 Saraŋoníqo, Pol noreya Jems qenewero otowó. Oto huru-huru koro tapá uni soso Jems koya yaŋgurí. 19 Ŋuno oro Polko kosa meté yero yimiraró, ko eneŋombo meté roneneŋoro o soso Anutuko khoyómo uni wini meyowo qu†† keweroyemo taró ŋuro yaró.
20 Ŋunde yiníqo, iŋoro Anutu owí hokaŋgurí. Ko ŋande miraŋgurí, “Topo, qeno. Juda uni qambu horé qundo iŋondutu taŋgurí, ko uni soso ŋundo hutuŋo mande‡‡ howewero ŋuro kondé iŋoyoteŋgo. 21 Quko uni kumimbo keŋo ŋande yimiroyi iŋaŋgurí, “Ko Polko Juda uni kumi uni wini meyowo keweroyemo yoteŋgo qu rowore yerero Mosesko hutuŋo mande qu howewero soré yereyote. Ene ŋande yeyote, ‘Ye simóyemboro koweye ma toŋowero.§§ Ko otete komo qu ma howewero.’ 22 Nore date tewato? Juda iŋondutu uni ŋundo keto mahe ŋuro hamó iŋowaŋgo.
23 “Asa otete ka kimiratoka ŋunde te qembe. Uni nimí kini ŋano yoteŋgo qundo komo oka tewero quro Anutu koya mande kusiyaŋgurí. 24 Ke uni ŋu yorero ye soso Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu ti qembe. Ŋunde teya keto eneŋo o qa-qa te inowero qu kimoyikata huye toŋowaŋgo. Ke ŋunde tiqota unipare soso iŋowaŋgo, uni kumimbo kota mande keya yaŋgurí na. Ŋande iŋowaŋgo, keko hutuŋo mande howeyote, yero iŋowaŋgo.*** 25 Asa uni wini meyowomboro iŋondutu unipare quro norendo komo mande kusiyoro sokome ka ratowó. Ŋande yimiratowó, ko unindo nú-qare ka uroyi khumoní rero anutu kota-kota o te yunaŋgurí ŋu ma newero, ko sitú ma newero, ko unindo númbowe puŋeye kusiyi khumoní ŋu ŋuya ma newero, ko se simbururu ma tewero.”
26 Asa ko saraŋoníqo, Polko uni ŋu yorero eneya Anutu toŋímo sara tunoqewero otete ŋu taŋgurí. Ŋunde teroqo Ya Surumímo††† oro piŋa mande ka o qa-qa uni‡‡‡ yimitoro ŋande yaró, do naru kano murí tewero naruyó ŋu kini teweya, ko do naru kano uni soso ŋundo o qa-qa Anutu te inowaŋgo ŋuro yimiraró.
Unindo Pol Ya Surumímo towaŋgurí
27 Asa murí tewero naru kande saŋiyoro irisa kini tewero taró quno ŋuno Juda uni Esia noŋgo qu kumimbo Pol Ya Surumímo qeneŋgurí. Qenero unipare qambu ŋu iŋo-iŋoye kape tiní Pol toworo 28 ŋande neke kiwaŋgurí, “Ye Israel uni, nore samaka niri! Uni ŋando mira soso ŋuno mande rondaqe unipare yunoyote, ko mandí muko noreŋo wininani, hutuŋo mandenani, ko Ya Surumínani ŋaro yesaráŋoyote. Ŋu naŋge kini. Kini, enendo Grik uni ŋuya yorero Ya Surumímo ŋano arero Ya meté horé ŋa riní Anutu toŋímo pusú§§§ teyote.” 29 Ŋunde yaŋgurí, dokoro komo Grik uni ka Efesus noŋgo qu, owí Tiropimus, Pol koya yendémo yiyaŋgurí, ko ŋande ye iŋaŋgurí, ko Polko uni ŋu re Ya Surumímo ariri, yero iŋaŋgurí.
30 Asa ŋunde yero kiwi Yerusalem uni soso iŋoro yukuworo kheŋgeŋoro mahe kopaŋgurí. Koporo Pol toworo rero Ya Surumímo rotoro yendémo uŋgurí. Ko waka ta Ya Surumí ŋuro mako qu tuŋaŋgurí. 31 Pol toworo uroyiqo, Rom koro kuma unindoro uni kembé ŋundo* Yerusalem soso iŋo-iŋoye kape taró ŋuro piŋa mande iŋaró. 32 Ŋunde ŋuro waka ta uni kembémbo kuma unindoro sopo-sopo kumimboya uniyemboya yorero kheŋgeŋo uyaŋgurí. Uyari unipareto yiyoro Pol utoyaŋgo ŋu rotaŋgurí.
33 Uni kembé ŋundo kutaqemo mahero Pol toworo kuma uniyó yimira, kato utó kondémbo irisa kusiyi, ye yimiraró. Yero unipare ŋande osese yereró, “Ŋa dani ka? Do ka taró?” 34 Yiní unipare qambu keweroyemo uni kumimbo mande ka yero nekaŋgurí, ko uni kumimbo mande meyowo yaŋgurí. Niri-niri qambu tiqo, kuma uni ŋundo o hamó qene iŋowero mepémo kini taró. Ŋunde ŋuro kuma uni yimironí Pol re toworo kuma unindo ya quroko owero taŋgurí. 35 Pol oro ya piri saŋano owero tiní unipare qambu ŋundo, uratoka khumoní, yero kuma kondé ti owero rukusuwoní kuma unindo re korowo oŋgurí. 36 Kowe unipare parámi ŋu yohowero oro ene mande kondé ŋande yaŋgurí, “Urika khumoní!”
Polko mande ka uni qambu yimiraró
37 Asa Pol kuma unindo yayemo owero teroqota kuma unindoro uni kembé ŋu ŋande kirayaró, “Meté mande ka keya yewe teteno?”
Yiní yaró, “Date koro? Keto Grik mandewore yete. 38 Noko, ke peka Isip uni ŋu, yero iŋoyoteno, soŋga komo kuma riní otoqoní uni saŋgirí 4,000 uni sukepo yutoyoteŋgo qu yorero mira wimbímo uyareŋgurí.”
39 Ko Polko yaró, “Noko Juda uni ka, Tarsus yendé Silisia mirako qu ka. Yendéne muko owí parámi moré. Ai, no unipare mande yunowero iŋoteno.”
40 Uni kembé ŋundo meté yiníqo, Pol mako piŋo saŋano ŋuno kaŋero kandímbo naŋge rokó-rokó taró. Ŋunde ŋuro soso maŋgoye kusiyoyi Polko Hibru mandewore mande yaró. Ŋande yaró,
* 21:4 iŋo-iŋo rewero unipare” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró. 21:8 asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí. 21:9 “ye-ye mande” ŋuko unindo Yuqa noŋgo mande ka rero unipare soso yimiraró. Mande ŋunde quko uniparetoro oteteye rondaŋarómbe ma newondeye rukisoyaró. § 21:11 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. ** 21:16 iŋo-iŋo rewero unipare” ŋunde qundo rondaqe-rondaqe unindoya uyaro iŋo-iŋo yunoyaró. †† 21:19 uni wini meyowo” ŋunde quko Juda unipare kini qu naŋge. ‡‡ 21:20 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. §§ 21:21 “kowe toŋowero” murí muko ŋandiro: Juda pareto simó urumuni ka pisiyoní kosa naru kande saŋiyoro kapusa ŋunde rotoní hutuŋo mande howero kowí toŋaŋgurí. Ŋunde tero eneko Anutu koro simó rokóŋaŋgurí. Ko uni wini meyowo qu kato mahero Anutu potoruku tewero kondé iŋaró tiníqo, ene ŋuyako eneŋo kowí toŋaŋgurí. *** 21:24 Juda uni kumimbo naru kumimo Anutu koro kondé iŋoro eneya mande kusiyoro kombo kanata quroko otete ka howeyaŋgo. Otete ŋuko ŋandiro: wain ka kama newaŋgo, o Anutu toŋímo pusú qu ka kama towowaŋgo, huye kama toŋowaŋgo. Asa naru ŋu kini tiníqo, o qa-qa te inoro huye toŋoro wondo yakutímo qaŋgurí. (Qambuye 6 weyo qembe.) ††† 21:26 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. ‡‡‡ 21:26 o qa-qa uni” ŋundo Ya Surumímo Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro wondo yakutímo ŋuno o qa-qa te inaŋgurí. §§§ 21:28 Anutu koro sokomeko ŋande yaró, ko o kate-kate Anutu toŋímo pusú yora, ko uni ka murí kate-kate taró qundo pusú tunoqaró. Asa ko Juda unindo ŋande yaŋgurí, ko uni wini meyowo ŋuko pusú naŋge, Ya Surumímo owero mepémo kini. * 21:31 “kuma unindoro uni kembé” ŋunde qundo kuma uni 1,000 wiri yereyara. Rom koro wiri yerete uni parámi ŋundo Judia mira ŋuya wiri yereró. Asa ko eneŋo kuma uniyómbo Yerusalem ŋuno kunditero unipare sopo yereyaŋgurí. 21:32 “kuma unindoro sopo-sopo uni” ŋuko Rom uni ka, enendo kuma uni 100 sopo yereró.