12
Uni kato kapo ka qeneró
Asa no owé hokowero murí tero o meté ka kama rewano, quko kaŋuya owé ka hokoro Uni Parámimbo kapo riní tunoqaró quya mande tapuŋowí* wisiyaró ŋuro yewe. Nondo Kristo koro uni qu ka iŋo inoteno, ko kumima naru 14 ŋunde komo Anutuko uni ŋu towoní koreko sambo kapusayómo ŋuno oró. Quko ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotoro oró, indika, no kama iŋoteno. Anutuko naŋge iŋote. Ŋu uni ŋuko, ene kowímo watí yorape ma kowí ŋu rotaró, indika, no kama iŋoteno, Anutuko naŋge iŋote, asa Anutuko uni ŋu towoní paradais§ ŋuno oró. Oro Anutuko mande surumí ka miraró, quko uni yesowo yimirowero ŋuro soréŋaró. No uni ŋunde quro owí hokowano, quko neneŋo owéne kama hokowano. Kini, no wimbune moré kini tete ŋuro naŋge owéne hokowano. Hamó, ko no owéne hokoroqo mande kape-kape kama yewano. Dokoro nondo mande hamó naŋge yeyoteno, kota mande kini. Quko neneŋombo owéne hokowero ŋuro piyimiŋoteno. Dokoro ŋande ye iŋoteno, meté uni soso otetene qenero mandene iŋoro ŋu rokó naŋge ŋuwore ronda nerewaŋgo.
Oka tisi qembe qundo Pol saŋgawoyaró
Anutuko no mande tapuŋowí parámi horé ŋu** wisiyo nunaró, quko no neneŋomboro parámi ma iŋowero quro o piyimi ka kowene saŋanímo†† nunaró. Ŋuko Monimbu koro kho teyote qu ka, tisi qembe saŋga nerero rowore nerewero surumí nereyote. Neneŋombo neneŋo re oweya koro. Naru kapusa qunoko Anutu kirayoro hariri kondé tanowó, ko enendo o nono yote ŋu re rotoweya, quko ŋande nimiraró, “Samaka-samaka tuwó‡‡ kunoyoteno ŋuko keya kanarami, do karo wimbune muko uni wimbuye moré kini quno kho wimbí kondé horé teyote,” yaró. Ŋunde ŋuroko wimbune moré kini ŋuro niŋgu-niŋgu parámi teyoteno. Ŋunde tewe Kristo§§ koro wimbí ŋu kondé noya yoweya. 10 Ŋu murí ŋuro no Kristo koro khoyó tero wimbune kini tete, neneŋo huwó mande yeteŋgope, ma quhurí korowoyotenope, ma o piyimi te nunoyoteŋgope, ma quhurí kate-kate nono tunoqeyote tiníqo, no ŋuro tero newonde meté yoteno. Dokoro no wimbune moré kini tiníqo, ŋu naruko ŋuno naŋge no wimbu reyoteno.
Polko Korin unipare ŋuro iŋaŋawí taró
11 Nondo kape-kape mande yeteno, quko yeŋo oteteye ŋundo mandene ŋu ri otoqaró. Qeni, meté yendo owéne hokowaŋgo naŋge. Hamó, noko oka kina qu, quko no “asá yerewí uni*** korete” ŋuro kasirayemo kama yoteno. 12 No ye keweroyemo yotoro quhurí parámi koroworo asá yerewí uni hamó ŋuro rokóye ŋu, asa rokó kate-kate, kho kondé, o wimbí moré,††† ŋu soso teyanowó. 13 Anutu koro huru-huru meyowombo‡‡‡ date ye taka yereŋgurí? Ŋawore peka, asa no quhurí ka kama ye yunanowó. Aine, potóne ŋu re rotoyi qembe.
14 Asa itaka no yeno naru kapusayómo mahewero o roŋgaruwoteno, ko ŋu naruko ŋuno ye kho quhurí kama yunowano. Dokoro oye ŋuro surumí kama iŋoyoteno. Kini, ye yeŋomboro naŋge surumí iŋoyoteno. Qeni, naŋo-simóyembo awa-náye samaka yerewero koro o kama kopoyoteŋgo. Kini, awa-náyembo simóyemboro ŋunde teyoteŋgo. 15 Ko no niŋgu-niŋgu hamó tero ye samaka yerewero koro neneŋo o qu soso siyoro yunowano, ko yoto-yotone ŋuya yunowano. Ko nondo newonde meté parámi ye yunowano tiníqo, ye newonde meté no nunoyoteŋgo ŋuko soŋga ta umbuweya, peka? 16 Enina, no quhurí ka kama yunanowó. Quko ŋandiro peka, no kaná yerero kusi yerenowó? 17 Datiro? Nondo uni yeno asá yerenowó ŋundo kaná yiri yeŋo oye kama siyanowó, hamómbe? 18 Qeni, nondo Taitus iŋo-iŋo inowe yeno uyaró, ko topo kaŋuya asáŋowe eneya kopo uyaririyó. Ko Taitusko ye kaná yerero yeŋo oye kama siyaró, hamómbe? Ko nore irisa iŋo-iŋo kanata, ore kanata howarowó.
19 Ye date iŋoteŋgo, ko norendo toŋeyemo meté yowero quro murínani ŋuro yeyoteno? Ŋunde kini. Norendo Kristo§§§ quroyómo Anutu toŋímo yeyoteto. Topo-topone meté, mande soso yeteto ŋuko iŋondutuye riní kondérewero quro yeteto. 20 Dokoro no sorero ŋande ye iŋoteno, yate no yeno mahero yiyoro kiraróye qenero piyimiŋowano, ko yendo no niyoro kiraróne qenero piyimiŋowaŋgo. O ŋaro soreyoteno, ko ŋunde piyimiŋoro mandeto kuma tero, newonde tutu tero, saŋgirí parámi tero, owé parámi seqaro, huwó mande yero, kisikasa yero, yeŋo owéye hokoro, mira windu-windu tewaŋgo. 21 Ko yeno maheweqota Anutunembo no noriní toŋeyemo umbuwano, ko ye kumimbo o murí-murí pusú quya se simbururu koya newonde otoqowero murí piyimi muya komo ŋu tero newondeye kama rohoréŋaŋgurí ŋuro newonde surumí parámi tewano.
* 12:1 mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote. 12:2 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. 12:2 “sambo kapusayó” ŋuko Anutu koro yendé ŋundiro. § 12:4 “paradais” murí muko ŋandiro: noko meté horé mu. ** 12:7 mande tapuŋowí” ŋunde quko iŋo-iŋo ka Anutuko komo tapuŋoro itaka naŋge wisiyo yunoyote. †† 12:7 Polko “kowe saŋaní” ŋuro yaró ŋuko o kowenani weheŋoro sara-sarape ma iriyó ŋunde tete ŋuro kama yaró. Kini, enendo tapara ŋuwore noreŋo o soso yoto-yotonani nokono ŋano quro yaró. ‡‡ 12:9 samaka-samaka tuwó” ŋuko Anutu eneŋombo nore samaka yereyote. Kimoyó moré kini. §§ 12:9 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. *** 12:11 asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí. ††† 12:12 o wimbí moré” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya. ‡‡‡ 12:13 Anutu koro huru-huru” ŋuko unipare soso Yesu iŋondutuworo nokone-nokone ŋuno huruwoyoteŋgo qu. §§§ 12:19 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu.