3
Hutuŋo mande howewero murí, iŋondutu tewero murí ŋuro yaró
Ye Galesia, yeko kape-kape uni. Nondo Yesu Kristo* tipiririko porowaŋgurí ŋuro tunomo ye yimiranowó. Dani kato yeŋo iŋo-iŋoye ŋu roworemoní miti mande ŋu kape taŋgurí? Asa oka karo osese yerewe teteno. Yendo date tero Yuqa Surumí ŋu raŋgurí? Hutuŋo mande ŋu howero raŋgurímbe ma kusumboyembo iŋoro iŋondutuworo raŋgurímbe? Ye date iŋoteŋgo, koretero Yuqapo wimbu ye yunoní hurí tero khe meté ŋu howeyoteŋgo, quko itakako koweye saŋanímbo naŋge khe ŋu howi, yate-yate kini teweya, peka? Hamó, ye kape-kape temukoteŋgo. Ye kowe surumí korowaŋgurí ŋu kina korowaŋgurí, peka? Kini. Ye date iŋoteŋgo? Anutuko ye hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋuro iŋoro Yuqa ye yunoro o wimbí moré§ keweroyemo teyote, peka? Kini, enendo ye kusumbo rero iŋondutu teyoteŋgo ŋuro iŋoro ŋunde teyote, hamómbe?
Asa Anutu koro sokomeko ŋande yete, “Abrahamko Anutu iŋondutuwoní, uni roneneŋowí,** ye nekaró.” †† Ŋunde ŋuroko ŋande iŋoyi, uni soso iŋondutu teyoteŋgo ŋuko Abraham koro simó horé. Komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ko naru kano uni wini meyowombo iŋondutu tiqo, Anutuko, unipare roneneŋowí, ye neko yereweya. Ŋunde ŋuroko sokomeko ŋuno Anutuko Abraham miti mande ŋande miraró, “Nondo ke noŋgo uni wini meyowo soso puriŋo te yunowano.” ‡‡ Ŋundiro naŋge Anutuko Abraham, iŋondutu uni ŋu, puriŋo te inaró, ko unipare soso iŋondutu tewaŋgo ŋu ŋuya puriŋo te yunoweya.
10 Qeni, unipare soso hutuŋo mande saŋano kaŋeyoteŋgo ŋundo takuni piyimi rewaŋgo. Dokoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Uni kato hutuŋo mande soso sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu kama howeyote tiníqo, Anutuko takuni piyimi saŋanímo reweya.” §§ 11 Ko, “Uni ka iŋondutuyówore roneneŋowí tete ŋuko yoto-yoto reweya.” *** Ŋundiro naŋge ŋande iŋomukoteto, Anutuko uni hutuŋo mande howeyoteŋgo ŋu uni roneneŋowí ye kama neko yerete. 12 Hutuŋo mande howewero murí ŋuko iŋondutu saŋano kama kaŋeyote. Sokomeko ŋande yete, “Uni kato hutuŋo mande soso ŋa howeweya qundo hutuŋo mande ŋuwore yoto-yoto reweya.” †††
13 Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, “Anutuko uni soso te puŋomo porowoteŋgo qu takuni piyimi saŋayemo reweya.” ‡‡‡ Asa Kristo te puŋomo porowoyi noreŋo hutuŋo mande koro takuni piyimi ŋu ene saŋanímo umbuní kimo nereró.§§§ 14 Kristo Yesuko ŋunde tiníqo, Anutuko puriŋo Abraham re inaró ŋu uni wini meyowo ŋu re yunoyote. Ŋuro tero nore iŋondutu tatoqo, Anutuko mande kusiyaró ŋu howero Yuqa re nunaró.
Hutuŋo mande ko mande kusiyowí
15 Topo-topone, nondo nore unindoro murínani ŋuro yewe teteno. Asa uni kato khumowero tete quno ŋuno oyó rondaŋero simó yunowero ŋuro mande kondé yeweya. Ŋunde tero meyowombo ri kini tewero mepémo kini, ko ri sowe tewero mepémo kini. 16 Asa Anutuko Abraham ŋande miraró, “No keya sowekepoya mande kusiyoteno.” * Asa ŋande kama yaró, “Keŋo sowe-sowekepoya mande kusiyoteno.” Kini, sowe-sowe wata ŋuro kama yaró. Kanata quro naŋge ŋande yaró, “Sowekepoya mande kusiyoteno,” yaró. Ko sowe kanata ŋuko Kristo.
17 Neneŋo mandene ŋuro murí muko ŋandiro. Koretero Anutuko o meté yunowero quro mande ka kusiyaró. Kusiyoro, yate-yate kumima naru 430 ŋunde rotoro hutuŋo mande ŋu yunaró. Quko hutuŋo mande ŋuko mande kusiyaró ŋu riní kama kini taró. 18 Hamó, hutuŋo mande howewero murí ŋuwore naŋge o meté ŋu siyowaŋgo tiníqo, mande kusiyaró ŋu riní kini taró. Quko Anutuko mande kusiyoro o soso ŋu Abraham se inaró.
19 Ŋunde ŋuro, do murí karo hutuŋo mande ŋu yunaró? Asa mande wenda-wendanani rihimowero quro hutuŋo mande ŋu se sambo simó§ yunoní Moses, keweroko uni ŋu, miroyi re nore nunaró. Nunoní yoní, yate-yate Anutuko mande kusiyoní sowe qu ka maheweya ŋundo maheró. 20 Keweroko uni kato wini irisa-irisa koro kho teyote. Quko Anutu enemata mande ŋu kusiyaró.
Hutuŋo mande ŋuro murí
21 Asa do ka yewano? Hutuŋo mande ŋuya Anutuko mande kusiyaró ŋuya epe uto-uto teyotiri, peka? Kini horé. Dokoro hutuŋo mande kato nore yoto-yoto yunowero wimbí moré tiníqo, mande ŋu naŋge howero roneneŋowí tunoqewato.** 22 Quko mande ka sokomeko†† ŋuno ŋande yete, ko quhurímbo unipare soso kusi yereyote. Ŋunde yero unipare Yesu Kristo‡‡ iŋondutuwowaŋgo ŋu yiyoro mande komo kusiyaró ŋu re yunaró.
23 Iŋondutu tewero koro khe ŋu kama tunoqeyoní hutuŋo mandeko nore kusi nerero sopo niriní, yate-yate iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqaró. 24 Ŋundiro naŋge hutuŋo mande ŋundo noreŋo sopo-soponani qembe kandenanimo toworo Kristoko uyaró. Ŋuro tero nore iŋondutuwoyatoqo, Anutuko nore, unipare roneneŋowí, yero neko yereró. 25 Itaka iŋondutu tewero koro khe ŋu tunoqiní sopo-sopo ŋuro kasiramo kama yoteto.
Nore iŋondutu tero Anutu koro simó yoteto
26 Dokoro ye soso Kristo Yesu§§ iŋondutuworo Anutu koro simó tunoqaŋgurí. 27 Qeni, ye sono reroqo Kristo koya womoro Kristo ŋu tuwi qembe re punuwaŋgurí. 28 Kristo Yesu quroyómo ŋuno Juda unipare ŋuya Grik unipare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo; kho simó*** ŋuya kho simó kini quya enemata-enemata kama yoteŋgo; urumuni ŋuya pare ŋuya enemata-enemata kama yoteŋgo. Kini, ye soso wini kanata yoteŋgo. 29 Ye Kristo koro unipare tunoqeroqo Abraham koro sowe-sowe ŋunde qembe yoteŋgo. Ŋunde yotoro mande Anutuko komo kusiyaró ŋu rero o meté mu siyowaŋgo.
* 3:1 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. 3:1 tipiriri” ŋunde quko wiri yerete uni kumimbo eneŋo uni saŋgiríye yorero ŋuno uroyi khumoyaŋgurí. 3:2 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. § 3:5 o wimbí moré” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya. ** 3:6 uni roneneŋowí” ŋuko Anutuko qenero potó moré kini tiní eneŋo uniyó tunoqete. †† 3:6 Murí Tero 15:6 ‡‡ 3:8 Murí Tero 12:3; 18:18; 22:18 §§ 3:10 Hutuŋo Mande 27:26 *** 3:11 Habakuk 2:4 ††† 3:12 O Qa-qa Uni 18:5 ‡‡‡ 3:13 Hutuŋo Mande 21:23 §§§ 3:13 kimo nereró” ŋuro murí muko ŋandiro: norendo o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteto. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowato. * 3:16 Murí Tero 12:7; 13:15; 24:7 3:16 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. 3:17 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. § 3:19 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. ** 3:21 roneneŋowí tunoqete” ŋuro murí muko ŋandiro: asa Anutuko uni ka, pare ka yiyoro potó moré kini tiní eneŋo unipare qu ka tunoqeteŋgo. †† 3:22 “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete. ‡‡ 3:22 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. §§ 3:26 Kristo Yesu” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí. *** 3:28 “kho simó” - ŋu naruko ŋuno unipare qambu kho simó, kho pare tunoqaŋgurí. Naru kano wini irisa kuma tero kako taka yerero kusi yiriní kho simó tunoqaŋgurí. Naru kano uni kato utatá parámi tero topé tewero mepémo kini, eneŋo soweyoro kho simó tunoqaŋgurí. Asa kho simó ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini.