12
Mariako sono kiruwó rero Yesu koro khímo hausuwaró
Naru kano, kosa naru kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Taka yereró quro o ne-ne ŋu* tunoqeweya. Asa ŋu naruko naŋge Yesuko Betani yendémo ŋuno maheró. Yendémo ŋuno Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró ŋu ŋuno yora. Yesu koro o ne-ne ka tiqo, Matako sunará tiní Lasarus koya Yesu koya uni meyowomboya etero neyaŋgo. Asa Mariako sono kiruwó risá nuŋgurí qu, kimoyó parámi ŋu re Yesu khímo windoroŋaró. Ŋunde tero huímbo sowoní hararó. Ko sono kiruwó risá nuŋgurí ŋuro nuŋgurímbo ya soso howaró.
Ŋunde tiní Jutas Isikariot, eneŋo iŋo-iŋo rewero uni qu ka tukú Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró, ŋundo ŋande yaró, “Date koro? Norendo sono kiruwó ŋu soweyowato tiníqo, denarius 300§ siyoro uni onoŋoye moré kini qu meté se yunowato, hamómbe?” Ŋunde yaró, quko uni oye moré kini ŋuro kama iŋaró. Kini. Ŋuko momo uni. Eneko Yesu koro iŋo-iŋo rewero uniyómboro wondo puŋgeye soporo eneŋo kumi rero momo teyara.
Asa Yesuko mande ŋu iŋoro ŋande yaró, “Ŋunde roti. Pare ŋundo naru khumoweka tapu nerewaŋgo quro sono kiruwó ŋu towoyaró. Naru rokóŋoro uni onoŋoye moré kini ŋuko yeya yowaŋgo. Quko no yeya naru piru kama yowano.”
Asa Juda unipare qambu ŋundo, Yesu Betani yendémo ŋuno yote, ye iŋoro ŋuno maheŋgurí. Ko Yesu qenewero na kama maheŋgurí. Kini, ŋande iŋaŋgurí, ko Lasarus, Yesuko uni tapu koŋgo riní otoqaró, ŋuya qenewero uyareŋgurí. 10 Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro tapá unindo Lasarus ŋuya uri khumowero quro mande kusiyaŋgurí, 11 dokoro, Juda uni qambu qundo Yesuko Lasarus koro kho taró ŋuro iŋoro Yesu iŋondutuwoyaŋgurí.
Yesuko wiri yerete uni qembe tero Yerusalem ŋuno oró
12 Saraŋoní unipare qambu o ne-ne parámi quro Yerusalem maheŋgurí ŋundo piŋa mande ŋande iŋaŋgurí, ko Yesuko Yerusalem mahete, iŋaŋgurí. 13 Ŋunde ŋuro ene domba koro kambiní se toworo** kheko wisumuŋowero uyare ŋande kiweyaŋgurí,
 
“Anutu koro seré ti.
Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní.
Uni ŋuko Israel koro wiri yerete uni ŋu.”
14 Asa Yesuko dóki†† ka rero ŋuro saŋano kunditaró. Ŋuro komo suki sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró,
15 “Ye Saion‡‡ koro Nambuní, ye ma sorewero.
Qeni. Yeŋo wiri yerete uni ŋuno qu itaka mahete ŋa.
Ene dóki simó kano kundite mahete.”
16 Koretero iŋo-iŋo rewero uniyómboko unipareto o taŋgurí ŋuro murí kama iŋoyi tondaŋaró. Quko tukúko Anutuko owé parámi re Yesu inoníqota mande sokomeko ŋuno nakayáŋaró ŋu iŋoro mande ŋuko Yesu ŋuro naŋge yaró ŋuro iŋoyi tondaŋaró, ko unipareto Yesu koro o taŋgurí ŋuro iŋoyi tondaŋaró.
17 Komo Yesuko Lasarus uni tapuko nekoní khumowí rotoro otoqaró quno ŋuno unipare qambu eneya yoraŋgurí. Asa unipare ŋundo Yesu ŋuro mande yesowo yeyaŋgo. 18 Ŋu murí ŋuro unipare qambu Yesuko rokó ŋu taró ŋuro iŋoro kheko wisumuŋowero uyareŋgurí. 19 Asa ko Farisi unindo§§ epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Qeni, nore oka tewero mepémo kini. Unipare soso nokono yoteŋgo qundo uyare howeyoteŋgo.”
Yesuko ene khumoweya ŋuro yaró
20 Ŋu naruko ŋuno Grik uni kumi ŋuya o ne-ne parámi muno Anutu potoruku te inowero quro Yerusalem ŋuno oŋgurí. 21 Grik uni ŋuko Filipko maheŋgurí. Filip ŋuko Galili mirako Betisaita yendé moŋgo qu ka. Asa Grik unindo mahero ŋande miraŋgurí, “Awa, noreko Yesu qeneto yero.” 22 Ŋunde yi uyaro Andru miraró, ko Andru koya Filip koya uyaro Yesu mirariyó.
23 Mirori Yesuko mandeyari topé ŋande yaró, “Asa Unindoro Naŋunímbo*** owé parámi rewero ŋuro naruyó itaka ŋa. 24 Hamó horé no ye yimiroteno, ko wit taŋgurí nokono umburo kama khumoweya tiníqo, o kanata naŋge yoweya. Quko khumoro yateqo wotero eŋgé qambu teweya. 25 Ko uni kato ene yoto-yotoyó ŋuro hamó nuŋgurí iŋoyoweya tiníqo, yoto-yotoyó ŋu kina rotoweya. Quko uni kato eneŋo yoto-yotoyó ŋu nokono ŋano huwóŋoyote quko, asa yoto-yotoyó ŋu kondé towoní suki-suki yoweya. 26 Ko uni ka neneŋo sunará teweya ŋuko no nohoweyoweya. Ko mira no yowano ŋuko, neneŋo sunará simóne ŋuno yoweya. Ko uni ka neneŋo kho qu teweya quko, asa Awando owé parámi inoweya.
27 “Itaka newondene quhurí tete. Ko no date yewano? No ŋande peka yewano, ‘Awa, ke meté itaka rambaruru ŋa noŋgo ta nere?’ Kini, quhurí ŋa korowowero quro mahenowó. 28 Awa, ke meté owéŋge ri parámi teweya.”
Yesuko ŋunde yiníqo, maŋgó ka sambo koŋgo ŋande yaró, “Komo no owéne rewe parámi ta, ko imemo kaŋuya ŋunde tewano.” 29 Unipare qambu kutaqemo kaŋaŋgurí qu mande ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Kusiro yete,” yaŋgurí. Ko kumimboko ŋande yaŋgurí, “Sambo simó kato††† Yesu koya mande yete,” yaŋgurí.
30 Ŋunde yi Yesuko mande topé ŋande yaró, “Ye mande itaka iŋoteŋgo ŋuko, neneŋo quro kini. Kini. Ŋuko yeŋo qu naŋge. 31 Naru ŋako noko unipare ronda yerewero naruyó. Itakako Anutuko noko koro uni kembé ŋu‡‡‡ howiní toŋeweya. 32 Quko uni norero hoko nerewaŋgo quno ŋuno nondo unipare soso woso yereweka nono mahewaŋgo.” 33 Yesuko ŋunde yero ene date tero khumoweya ŋuro yaró.
34 Asa ko unipare qambu qundo mande topé ŋande yaŋgurí, “Hutuŋo mande weyoyi ŋande iŋoyato, ko Kristo ŋu§§§ maheroqo suki-suki yoweya. Ke date koro ŋande yete, ‘Unindo Unindoro Naŋuní ŋu hokowaŋgo,’ yete? Unindoro Naŋuní ŋu dani horé?”
35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Naru tukuni ta naŋge hiyó ŋu yeya yoweya. Hiyómbo hiyóqeyoní ŋuno yateyuri. Yate huririko weyo yereweya koro. Uni ka huririko khe uyareyote ŋuko dana uyareyote ŋu kama iŋoyote. 36 Itakaka hiyó yeya yoníqo, hiyó ŋu iŋondutuwoyi. Ŋunde iŋondutuworoqo ye hiyó koro simó tewaŋgo.”
Juda unindo watí kama iŋondutuwoyaŋgo
Yesuko uniparetoya mande yiní kini tiní yorotoro uyare sóqaró. 37 Unipareto Yesuko rokó qambu taró ŋu qeneŋgurí, quko kama iŋondutuwoyaŋgo. 38 Ŋunde tero ye-ye uni* Aisaia koro mandí ka ri hamó taró. Aisaiako ŋande yaró,
 
“Uni Parámi, danimbo mandenani iŋondutuwoyoteŋgo?
Ko dani ka Uni Parámimbo wimbí tunomo witú yiriní qeneŋgurí?”
39 Ŋunde ŋuroko unipare ŋunde qundo Yesu iŋondutuwowero mepémo kini. Do karo Aisaiako mande enesó ŋande nakayáŋaró,
40 “Anutuko toŋeye riní toŋetewero mepémo kini,
ko iŋondutuye riní wisumuŋaró.
Toŋeyembo oka qenewaŋgo koro,
ko newondeyembo mande murí iŋowaŋgo koro,
ko newonde rohoré ti nondo yorewe meté tewaŋgo koro.”
41 Aisaiako komo quno Yesu koro sine parámi ŋu qenero mande ŋu Yesu koro na yaró.
42 Ŋunde ŋuro uni kembé kumimboko Yesu iŋondutuwoyaŋgurí. Quko iŋondutuye re tapuŋaŋgurí, dokoro Farisi uni§ ŋuro soraŋgurí, Farisi unindo huru-huru ya noŋgo yohowewero koro. 43 Hamó, uni kembé ŋu unindo seré te yunowero ŋuro hamó iŋaŋgurí, ko Anutuko owéye hokowero ŋuro tomó ta naŋge iŋaŋgurí.
Yesu koro mandímbo unipare ronda yereweya
44 Asa Yesuko kondé ŋande kiwaró, “Uni ka no iŋondutu nereyote ŋuko no naŋge kama iŋondutu nereyote. Kini, enendo no asá nereró ŋuro iŋondutuwoyote. 45 Ko uni ka no niyote ŋuko no asá nereró ŋu qeneyote. 46 Nondo hiyó qembe nokono ŋano umbunowó. Ŋunde tero uni soso no iŋondutu nereyoteŋgo ŋuko huririko kama kunditeyowaŋgo yero.
47 “Ko uni kato no mandene iŋoro kama howeyoweya qu, asa no uni ŋunde qu kama rondaŋewano. Dokoro nondo nokono unipare ronda yerewero kama mahenowó. Kini. Nondo rambaruru koŋgo yorewero mahenowó. 48 Ko uni kato no huwó nerero mandene kama reyote ŋu, ronda-ronda uni ŋundo ronda yereweya. Hamó, mande yeyano ŋundo naŋge, naru weŋako ŋuno** uni ŋunde qu ronda yereweya. 49 Neneŋo iŋo-iŋone moŋgo mande ŋu kama yeyano. Kini. No asá nereró eneŋombo murí ka kondé nimironí mande ŋu yeyano. 50 Ko no ŋande iŋoteno, eneŋo mande kondé ŋundoko uni riní suki-suki yoweya. Ŋunde ŋuro mande soso nondo yeyoteno, ŋuko Awando nimironí yeyoteno naŋge.”
* 12:1 Taka yereró quro o ne-ne” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno sambo simó saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero sipsip simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí. 12:2 Ŋu naruko ŋuno uni kumimbo o neyaŋgo quno ŋuno kama kunditaŋgurí. Kini, enendo yakutímo piŋoye etero kande tesina rondaqero ŋunde saŋáqero kande kondésinambo o naŋgurí. 12:4 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. § 12:5 denarius” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya. Asa ko denarius 300 ŋuko wondo parámi horé. ** 12:13 “domba koro kambiní” ŋuko Juda uniparetoro rokó ka, asa uni kato saŋgiríye taka yereró quro rokó. †† 12:14 “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, hosi ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya. ‡‡ 12:15 Saion” ŋuko Yerusalem naŋge, dokoro Yerusalem Saion purímo saŋano yora. §§ 12:19 Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. *** 12:23 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ††† 12:29 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. ‡‡‡ 12:31 “noko koro uni kembé” ŋuko Monimbu naŋge. §§§ 12:34 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. * 12:38 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. 12:41 “sine parámi” ŋuko eneŋo owé parámi ŋunde qembe, eneŋo o soso meté horé mu. 12:41 Komo suki Aisaiako mande ŋu nakayáŋaró, yate kumima naru 700 rotoro Yesu tunoqaró. § 12:42 Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. ** 12:48 naru weŋa” ŋuko naru Kristoko pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.)