10
Yesuko uni 72 kho yunoro asá yereró
Imemoŋgo Uni Parámimbo uni 72 meyowo rokó yerero irisa-irisa asá yiriní eneŋo korete-koreteyó toŋeŋgurí. Enendo yendé pará-parámi muno, yendé tomó ta-ta quno ŋuno toŋeweya ŋuro iŋoro asá yiriní ŋuno toŋeŋgurí. Ene ŋande yimiraró, “O newero qu khono parámi eŋgé tete, quko kho tero eŋgé siyowero ŋuro uniyó qambu kini. Ŋunde ŋuroko kho simburí kirayoka kho uni asá yiriní uyaro o ŋu se kopowaŋgo. Ye toŋi. Iŋoyi, ye asá yerewe sipsip simó qembe á sawa keweroyewore uyarewaŋgo. Ye mone koro puŋge koneyó, puŋge parámi, khe punu-punu ŋu ŋuya ma se toŋewero. Kowe unipare ka kheko kopo yereroqo naru meté ma yewero.
“Asa ya kano oroqo, koretero ŋande yi qembe, ‘Ya ŋaro simburí, ye newonde ime yuri.’ Ŋunde yiqo, newonde imemboro uni ka ya ŋuno yoweya tiníqo, puriŋo ŋu newondímo ŋuno uweya. Quko uni ŋunde qu ka ŋuno kama yoweya tiníqo, puriŋo ŋu yeno pitu ko maheweya. Ya ŋuno naŋge yotoya o qoyemboro ni qembe. Dokoro uni kato kho teyote ŋuko kimoyó meté reyote. Ye unindo yawore wimbo-wimbo ma uwero.
“Asa ye yendé kano uyi yorero yano oyiqo, o yunowaŋgo ŋu ni qembe. Unipare yendé ŋuno se khumo teyoteŋgo ŋu yorika meté ti. Mande ŋande yesowo yimiri qembe, ‘Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó* ŋu mahewe tete.’ 10 Quko yendé parámi kano uyi yorero yayemo kama oyiqo, ya rotoro yendémo kaŋero ŋande yi qembe, 11 ‘Yeŋo miraye ŋaro kuku khenanimo womote. Norendo ŋu se rotoro ye witú yerewato, yendo otete ŋu teteŋgo ŋuko piyimi. Quko ye hamó iŋoyi, Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋu mahewe tete.’ 12 Asa ŋunde yiqo, no ye yimiroteno, imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Sotom uniparetoro kimoye ŋu takaweya.
Uni kumimbo huwóŋaŋgurí ŋuro Yesuko ininiyaqe yaró
(Matyu 11:20-24)
13 “Ye Korasin, ininiyaqe, ye Betisaita, ininiyaqe. Ye quhurí piyimi korowowaŋgo. Ko o wimbí moré§ keweroyemo tanowó ŋuko komo yendé meyowo Tair, Saiton** ŋuno tunoqaró tiníqo, unipare ŋundo komo quno newonde rohoré tero newonde surumí koro tuwi qu punuworo nombo kembayemo sonowaŋgurí. 14 Imemoŋgo Anutuko unipare ronda yereweya naruyómo ŋuno yendé uniparetoro kimoye piyimi ŋundo Tair, Saiton uniparetoro kimoye takaweya. 15 Ko ye Kaperneam, ye yoriní samboko ona owaŋgo, peka? Kini, uni khumowí ŋuro yendéyemo†† amuna uwaŋgo.”
Uni 72 ŋundo kho ti kini tiní pitu ko maheŋgurí
16 Yesuko uni asá yereró ŋu ŋande yimiraró, “Uni kato ye mandeye iŋote, ŋuko no mandene iŋote. Kowe uni kato ye huwó yereyote qundo ŋunde no huwó nereyote, ko enendo uni asá nereró ŋu ŋuya huwóŋoyote.”
17 Yiní toŋeŋgurí. Imemoŋgo yate-yate pitu ko mahero niŋgu-niŋgu parámi taŋgurí. Tero ŋande yaŋgurí, “Uni Parámi, nore keŋo owéŋgemo yato yuqa piyimi ŋu‡‡ maŋgonani howeyoteŋgo.”
18 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Nondo Monimbu qenewe rowá ŋunde qembe tero sambo koŋgo mirako waka ta uró. 19 Iŋi, nondo ye wimbu yunano, meté kheyembo sire, potómbe khete yerero yeŋo saŋgiríyemboro wimbí takawaŋgo. Ko oka kato ye kama rowore yereweya. 20 Ŋunde ŋuro naŋge yuqa piyimi ŋundo maŋgoye howeyoteŋgo, quko ŋuro niŋgu-niŋgu ma tewero. Kini. Anutuko owéye samboko nakayáŋaró ŋuro niŋgu-niŋgu ti.”
Yesuko iwí seré te inaró
(Matyu 11:25-27; 13:16-17)
21 Ŋu naruko ŋuno Yuqa Surumí ŋundo Yesu riní niŋgu-niŋgu parámi tero ŋande yaró, “Awa, keko sambo koro, noko koro Uni Parámi. Keŋo seréŋge teteno, dokoro ke komo o ŋa se tapuŋoyi iŋo-iŋo unindo kama iŋaŋgurí. Kowe uni kumi oŋa qembe yoteŋgo qu witú yereró. Iyo, Awa, keŋo nuŋguríŋge howero ŋunde taró.”
22 Ŋunde yero ŋande yimiraró, “Awanembo o soso re kandenemo raró. Iwímbo naŋge Naŋuní iŋo inoyote, uni kato kama iŋote. Kowe Naŋunímbo naŋge Iwí iŋo inoyote, ko Naŋunímbo uni ka Iwí witú yereyote ŋu ŋuya Iwí iŋo inoteŋgo.”
23 Ŋunde yero rohoréŋoro iŋo-iŋo rewero uniyó§§ mondó ta ŋande yimiraró, “Danimbo yendo o qeneyoteŋgo ŋu qeneyowaŋgo ŋuko puriŋo ka rewaŋgo. 24 Dokoro ŋande yimiroteno, komo quno ye-ye uni*** qambu ŋuya wiri yerete uni qambu ŋuyako ye o itaka qeneyoteŋgo ŋu qenewero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama qeneŋgurí. Ko enendo mande itaka ye iŋoyoteŋgo ŋu iŋowero surumí iŋoyaŋgurí, quko kama iŋaŋgurí.”
Samaria uni kato Juda uni ka samakaŋaró ŋuro tapara mande
25 Asa naru kano hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni††† kato Yesu towoŋowero otoqoro ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni, no date tero yoto-yoto suki-suki rewano?”
26 Yiní ene ŋande oseseyaró, “Do mande kato hutuŋo mandeko‡‡‡ ŋuno yote? Keto ŋu date weyoyote?”
27 Yiní mande topé ŋande yaró, “Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, ‘Keto Uni Parámi ŋu, Anutuke, newondekepo, yuqakepo, iŋo-iŋokepo, wimbukepo hamó surumí iŋo inoyoto qembe.’ §§§ Ko ‘keŋomboro iŋoyote ŋunde naŋge topokeporo ŋuya ŋunde naŋge iŋoyoto qembe.’ ” *
28 Ŋunde yiní ŋande miraró, “Ke okeyá ta yete. Ŋunde teroqo yoto-yoto reweya.”
29 Asa hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋundo eneŋo murí roneneŋowí mu witúŋowero ŋande oseseyaró, “Asa hutuŋo mandeko topone ŋuro ŋunde yete. Asa neneŋo topone ŋuko dani?”
30 Yesuko sowo mande topé kumi yaró, “Uni ka Yerusalem rotoro Jeriko uwero uní wiri yerete unindoro hutuŋo mande wendaqero kuma tero momo teyaŋgo uni kumimbo kheko sóqeyate uto roworemoro kowe punu-punuyó utaŋo toŋi kheko eteyate wambaka khumaró. 31 Imemoŋgo o qa-qa uni ka khe ŋu howe uró. Uro uni ŋu qenero khe tapéwore takaro toŋeró. 32 Ŋunde naŋge Liwai koro sowe qu kato mahero qenero khe tapéwore takaro toŋeró. 33 Quko Samaria mirako§ uni kato mahero qenero sikí tero 34 taŋgímo uyaro, kiruwómboya wain ŋuya hausuworo mama sonoworo kusiyaró. Kusiyoro hoko re eneŋo dókiyó** saŋano rotoní kunditiní rero etewero quro yano oro ŋuno roŋgaruwaró. 35 Ita saraŋoní denarius†† irisa siyoro etewero quro ya simburí ŋu inaró. Inoro ŋande miraró, ‘Ke uni ŋa sopoyoto qembe. Asa sopoyowero kimoyó wondo musiyó ŋa takaníqota, no pitu mahewano quno ŋuno topé te kunowano.’ ”
36 Ŋunde yero Yesuko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni ŋande oseseyaró, “Uni kapusa ŋuro ke date iŋote, dani kato uni ŋu kuma unindo roworemaŋgurí ŋuro eneŋo topé horé yora?”
37 Yiní ŋande yaró, “Uni ŋundo qenero sikí te inaró.”
Yesuko ŋande miraró, “Ke uya otete ŋunde naŋge teyoto qembe.”
Yesuko Maria, Mata koro yayarimo ŋuno yora
38 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya‡‡ khewore uyaro yendé kano oŋgurí. Pare ka yendé ŋu noŋgo qu, owí Mata, ŋundo Yesu re yayó quroko oró. 39 Oní asa Maria, Mata koro koneyómbo mahero Yesu khí sumeyoro kunditero Yesu koro mandí iŋaró. 40 Quko Matako Yesu koro o qímboro roŋgaruwaró ŋuro iŋondata taró. Ŋunde ŋuro uyaro ŋande miraró, “Uni Parámi, oneŋe no noroto toŋe quno no nenesó o newero ŋa roŋgaruwoyoteno. Kepe ŋu kama iŋoyote? Keto mitoka mahe no samaka niriní.”
41 Uni Parámimbo mande topé ŋande miraró, “Mata, Mata, keko o qambu ŋaro iŋondataqeyote. 42 Ke o kanata na ŋuro naŋge iŋoyoto. O ŋuko Mariako rete, ŋuko o meté horé, ŋunde ŋuro o meté ŋu kama kusiyowano.”
* 10:9 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. 10:12 Komo suki “Sotom” koro unipareto o piyimi horé tiqo, Anutuko woŋga rambaruru yereró (Murí Tero 19 weyo qembe). 10:13 “Korasin” koya “Betisaita” ŋuko Juda winiyemboro yendéye naŋge, Galili Sono Towo kutaqemo ŋuno yorariyó. § 10:13 o wimbí moré” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya. ** 10:13 “Tair koya Saiton” ŋuko kape unindoro yendéye, Juda koro miraye sumeyoro windi tapémo ŋuno yorariyó. †† 10:15 uni khumowí ŋuro yendéye” ŋuko Juda unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko uni soso khumoro yendé amuno ŋuno uyaŋgurí. ‡‡ 10:17 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. §§ 10:23 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. *** 10:24 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. ††† 10:25 hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni” ŋundo Anutu koro mande ŋu unipare rondaqe yunoyaŋgurí. ‡‡‡ 10:26 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. §§§ 10:27 Hutuŋo Mande 6:5 * 10:27 O Qa-qa Uni 19:18 10:31 o qa-qa uni” ŋundo Ya Surumímo Anutu koro kho tero uniparetoro quhuríye rotowero quro wondo yakutímo ŋuno o qa-qa te inaŋgurí. 10:32 Liwai koro sowo qundo” o soso Ya Surumímo roŋgaruwoyaŋgurí. § 10:33 Sa maria” ŋuko mira ka, Judia mira koya Galili mira keweroyarimo yaró. Komo suki wini kato mira meyowo moŋgo mahero ŋuno kunditeyaŋgurí. Narune-narune Samaria koya Juda keweroyemo saŋgirí taŋgurí. ** 10:34 “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, hosi ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya. †† 10:35 denarius” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya. ‡‡ 10:38 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.