19
Yesuko Sakiusko yano oró
Asa Yesuko Jeriko ŋuno oro kewerowore uyaró. Uni ka ŋu yendémo ŋuno yaró, owí Sakius. Ŋuko takis re-re uni* ŋuro uni kembéye, ko eneko onoŋo uni ka. Asa ene Yesu qenewero ye iŋaró, quko ene uni tukuni ta, ko unipare qambu ŋundo wisumuŋaŋgurí. Asa ko korete kheŋgeŋo Yesuko khe maheweya quno ŋuno uyaro qenewero te fik ka saŋano oró.
Oníqo, Yesuko ŋuno mahero te saŋano toŋetero ŋande miraró, “Sakius, waka ta umbu. Itakako keto yano yowano.” Yiní waka ta umburo niŋgu-niŋgu tero Yesu re yayómo oró.
Ŋunde tiní uni soso qenero kisikasa yero ŋande yaŋgurí, “Yesuko oro quhurí unindoya yano yorote,” yaŋgurí.
Asa yano ŋuno Sakius otoqo kaŋero Yesu ŋande miraró, “Uni Parámi, ke iŋo. Itakako no onoŋone rondaŋewe irisa tiní kanata ka uni onoŋoye moré kini qu yunowano. Ko no dani ka kanáŋoro oyó ka momo tanowó mu, asa itakako topé te inoro o nimí kini inowano.”
Ko Yesuko yaró, “Itakako Anutuko uni ŋaya soweyómboya rambaruru koŋgo yoreweya tete. Dokoro uni ŋako ŋuya Abraham koro sowe qu. 10 Hamó, Unindoro Naŋuní ŋuko§ uni soso piyo taŋgurí qu seqa yere rambaruru koŋgo yorewero quro maheró.”
Kho simó kande irisa ŋundo mone sopoyaŋgurí
(Matyu 25:14-30)
11 Asa unipareto mande ŋu iŋoyiqo, Yesuko sowe tero tapara mande** ka yimiraró. Dokoro Yerusalem kutaqemo ŋuno mahiní unipareto ŋande ye iŋaŋgurí, ko Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó†† ŋu waka ta tunomo tunoqeweya. 12 Ŋunde ŋuroko ŋande yaró, “Uni parámi kato, no mira sewemo uyaro unipare wiri yerewero koro owé ka rero pitu ko mahewano, ye iŋaró. 13 Ŋunde ye iŋoro sunará simóŋo kande irisa neko yerero mone mina‡‡ kanata-kanata rondaŋe yunoro ŋande yimiraró, ‘Mone ŋaya kho tiqo pitu ko mahewano,’ yaró.
14 “Yendé unipareto uni parámi ŋuro saŋgirí tero hamó piyimiŋaŋgurí. Piyimiŋoro uni pará-pará asá yiri mira sewemo ŋuno wiri yerete uni kembé ŋu ŋande miraŋgurí, ‘Norendo uni ŋa nore wiri nerewero ŋuro piyimiŋoyoteto. Owé parámi ŋu ma inowero,’ yaŋgurí.
15 “Ŋunde yaŋgurí, quko uni ŋundo owé parámi ŋu rero ene mirako pitu ko maheró. Mahero sunará simó mone yunaró ŋu neko yerero mone koya do kho ka taŋgurí ŋuro osese yereró.
16 “Asa kho simó korete ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kande irisa itaka yote.’
17 “Yiní ŋande miraró, ‘Meté ŋu! Keko sunará simó meté! Asa koretero kho tomó ta naŋge meté sopoyaró. Ŋunde ŋuroko itaka owé parámi ka kunowe yendé parámi kande irisa sopoyoweya.’
18 “Asa sunará simó irisayó ŋundo mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina koya kho tewe sowe tero kandeka itaka yote.’
19 “Yiní ŋande miraró, ‘Ko itaka owé parámi ta kunowe yendé parámi kandeka sopoyoweya.’
20 “Asa sunará simó meyowo ka mahero ŋande yaró, ‘Uni parámi, nondo keŋo mina ŋu tuwi ka quroko kusiyoro tapuŋanowó. Mina ŋu ŋana. 21 Qeno, keŋo soranowó, dokoro ke tiwi uni tete. Keto o kumi kama raró ŋu kina siyoyote, ko o kumi kama rimiró ŋuro eŋgé siyoyote.’
22 “Yiní ŋande yaró, ‘Keko sunará simó piyimi. Keŋo mandekepo naŋge topé piyimi ka kunoyote. Kepe ŋande iŋaró, ko nondo tiwi uni teteno, ko o kumi kama ranowó ŋu kina siyoyoteno, ko o kumi kama riminowó ŋuro eŋgé siyoyoteno, peka? 23 Ko dokoro keto wondo ŋu wondo yano kama raró? Asa no pitu ko maheteno quno ŋuno wondo ya simburímbo wondo kaŋuya saŋanímo nunoweya.’
24 “Ŋunde yero uni wuririyaŋgurí ŋu ŋande yimiraró, ‘Mina towote ŋu reka uni mina kande irisa towoyote ŋu inoyi.’
25 “Yiní ŋande yaŋgurí, ‘Uni parámi, ene kande irisa itaka towote!’
26 “Yi ŋande yimiraró, ‘Nondo ye ŋande yimiroteno, ko uni ka o kumi towote tiníqo, Anutuko o kumi kaŋuya saŋanímo rero inoweya. Ko uni oyó moré kini ŋuko, Anutuko o tomó ta qu towoyote ŋu siyoní kini teweya. 27 Quko neneŋo saŋgirínembo nondo wiri yerewero ŋuro piyimiŋaŋgurí, ŋu yore mahi toŋenemo yuri khumowaŋgo.’ ”
Yesuko wiri yerete uni ŋunde qembe Yerusalem ŋuno oró
(Matyu 21:1-11; Mak 11:1-11; Jon 12:12-19)
28 Asa Yesuko mande ŋu yiní kini tiní, khe Yerusalem owero ŋu howe oró. 29 Oro mira purí Oliv ŋuno, asa Betipake yendé ko Betani yendé kutaqemo ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni§§ irisa kho ka yunoro asá yereró. 30 Ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki*** simó ka kusiyaŋgurí qu qenewari. Komo uni kato dókiko ŋuno kama kunditaró. Asa utó orosoyero ŋano re mahiri. 31 Ko uni kato osese yiriníqo, ‘Do karo dóki ŋu orosoyitiri?’ yiníqo, mande topé ŋande mirori qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuya kho ka teweya.’ ”
32 Ŋunde yiní uni asá yereró ŋundo uyaro o soso Yesuko yaró ŋu tunoqiní qeneriyó. 33 Utó dóki kusiyaŋgurí ŋu orosoyiriqo, dóki ŋuro simburímbo ŋande osese yereŋgurí, “Yari date koro dóki simó ŋu orosoyitiri?”
34 Yiqo, yariyó, “Uni Parámimbo ŋuno kho ka teweya.”
35 Ŋunde yero rero Yesuko mahiriyó. Re mahero tuwi piruyari se dóki saŋano rero Yesu re ŋuno rotori kunditaró. 36 Kunditero uyariní unipare tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore raŋgurí.
37 Asa uyareyate khe ŋu mira purí Oliv itaqewero quno ŋuno iŋo-iŋo rewero unipare soso ŋu hurí rero o wimbí mor醆† tiní qeneyaŋgurí ŋu iŋoro kondé nekoro Anutu owí hokoyaŋgurí. 38 Ŋande nekoyaŋgurí,
 
“Wiri yerete uni Uni Parámimboro owímo mahete,
ŋundo puriŋo riní!
Newonde ime samboko yoní,
ko Anutu owí koreko horé hokoyi.”
39 Ŋunde yeyuriqo, Farisi uni kumimbo‡‡‡ unipare qambu keweroye moŋgo Yesu miraŋgurí, “Rondaqe-rondaqe uni, ke iŋo-iŋo rewero unike yiyo yeka.” 40 Ko mande topé ŋande yaró, “Ye yimiroteno, uni maŋgoye kusiyowaŋgo quko mipu ŋundo naŋge nekoyowaŋgo.”
41 Kowe Yesu yendé parámi ŋu kutaqemo ŋuno mahero qenero ŋuro tendo parámi tero 42 ŋande yaró, “Ye itaka date newonde ime tewero ŋuro iŋoyi tondaŋete tiníqo, meté yowaŋgo. Quko o ŋu sóqiní ye qenewero mepémo kini. 43 Imemoŋgo ta saŋgiríyembo wuriri yiriqo, hoŋgo parámi yendéye wuririyoro hamó wisumuŋoweya. 44 Enendo yeya simóye yendémo yoteŋgo ŋuya yorero nokono raŋoro rambaruru yerewaŋgo. Ya soso rambaruruworo wondoye soso se wisikaraŋowaŋgo, dokoro yendo Anutuko mahe yiyowero naru ŋu ye kama qene iŋaŋgurí.”
Yesuko uni mone koro kho teyaŋgo ŋu Ya Surumí moŋgo yohowaró
(Matyu 21:12-17; Mak 11:15-19; Jon 2:13-22)
45 Asa Yesuko Ya Surumímboro§§§ hoŋgo quroko oro hurí rero uni mone koro kho teyaŋgo ŋuno qu* yohowero 46 ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’ ”
47 Naru rokóŋoro Ya Surumímo oro mande rondaqe unipare yunoyaró. O qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uniparetoro uni kembé-kembémboya§ uri khumowero khe qu seqayaŋgurí. 48 Quko khe ŋu kama qeneŋgurí, dokoro unipare soso ŋundo eneŋo mandí iŋowero ŋuro maheyaŋgurí.
* 19:2 takis re-re uni” ŋundo uniparetoro situwiye rondaŋero kimoyó sombé rero Rom koro wiri yerete uni ŋu inaŋgurí. 19:7 Farisi unindo uni Juda uniparetoro muríye howeyaŋgo ŋunde qu yiyoro, “quhurí uni,” ye nekoyaŋgurí. 19:9 Abraham” ŋuko Juda uniparetoro pukoye. § 19:10 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ** 19:11 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. †† 19:11 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. ‡‡ 19:13 Wondo musiyó ŋu, “mina” ŋuko kimoyó parámi, asa uni kato kombo kapusako khoyó tiníqo, mina ŋunde qu reweya. §§ 19:29 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. *** 19:30 “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, hosi ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya. ††† 19:37 o wimbí moré” ŋuko o enesó-enesó tunoqiní Anutu koro wimbí ŋunde tunomo yoweya. ‡‡‡ 19:39 Farisi uni” ŋundo, nore Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howeyoteto, ye iŋaŋgurí. §§§ 19:45 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. * 19:45 Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo Ya Surumí ŋuno mahero yambo hariri tero o qa-qa teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí. 19:46 Aisaia 56:7 19:46 Jeremaia 7:11 § 19:47 Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí Sanedrin, taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí.