24
Yesu uni tapu koŋgo pitu ko otoqaró
(Matyu 28:1-10; Mak 16:1-8; Jon 20:1-10)
Asa sonda naru korete quno ŋuno ita saraŋoní suwo-suwo, pare ŋundo o enesó-enesó nuŋgurí meté mu roŋgaruwaŋgurí ŋu se uni tapuko maheŋgurí. Se mahiqo, wondo parámi ŋu uni tapu* ŋuro makoyó wisumuŋaŋgurí, ŋuko tapémo yaró. Ŋu qenero wondo ya quroyómo oro Yesu Uni Parámimboro ukúŋo kama qeneŋgurí. Ŋuro iŋondata teyuriqo, uni irisa tuwiyari sine parámi tiní taŋgeyemo ŋuno kaŋariyó.
Asa pare ŋu sorero nokono umbu eti ŋande yimirariyó, “Ye dokoro uni yoto-yotoyó moré mu uni khumaŋgurí ŋuro yendémo ŋano mahe seqateŋgo? Ŋano kama yote; otoqa! Komo ene yeya Galili yaró quno ŋuno mande ka yimiraró. Ŋu iŋi. Ŋande yimiraró, ‘Ŋambe hamó tunoqeweya, ko uni kato Unindoro Naŋuní ŋu rero quhurí uni kandeyemo riqota tipiririko urowaŋgo. Ko naru kapusa quno pitu ko otoqoweya.’ ” Ŋunde yiriqo, mande komo iŋaŋgurí ŋu pitu ko iŋaŋgurí.
Asa uni tapu yendé ŋu rotoro pitu ko yano mahero iŋo-iŋo rewero uni 11 ŋuya unipare soso ŋuya o tunoqaró ŋuro yimiraŋgurí. 10 Pare ŋuko Maria Maktala yendé moŋgo qu, Joana, Maria ŋuko Jems koro nimí, pare kumi ŋuyako mande ŋu asá yerewí uni§ ŋu yimiraŋgurí. 11 Yimiroyiqo, mande kape-kape naŋge, ye iŋoro kama iŋondutuwoyaŋgurí. 12 Quko Pitako otoqoro kheŋgeŋoro uni tapuko uyaro kondéqero tuwi ukúŋo pokamaró ŋu kina yoní qeneró. Qenero roto toŋero o soso ŋuro iŋondata parámi teyaró.
Yesuko uni irisa Emeus koro kheko ŋuno mande yaŋgurí
(Mak 16:12-13)
13 Asa kosa naru ŋuno naŋge, iŋo-iŋo rewero uni** irisa khendo yendé tomó ta ka, owé Emeus, ŋuno uyaririyó. Ore ŋuko Yerusalem rotoro Emeus ŋuno uyarewero, ore ŋuro piruyó muko kilomita 11 ŋundiro. 14 Asa khendo uyareyate o soso tunoqaró ŋuro epe mito-mito tariyó. 15 Ŋunde tiri Yesu enepa naŋge kutaqe ŋuno mahero uni irisa ŋuya kopo uyareŋgurí. 16 Quko toŋeyari wisumuŋoní kama iŋo inariyó.
17 Asa enendo ŋande osese yereró, “Yari do karo epe mito-mito tero uyareyotiri?”
Ŋunde yiní ŋuno kaŋero newonde surumí tero umu-kembayari piyo taró. 18 Kako, owí Kiliopasi, ŋundo mande topé yaró, “Kepe itaka Yerusalem mahero o soso tunoqa ŋumbe kama iŋote?”
19 Yiní ŋande osese yereró, “Ŋu do ka?”
Yiní mande topé yariyó, “O soso Yesu Nasaret yendé moŋgo uni ŋuro tunoqaró ŋu. Eneko ye-ye uni ka, Anutu toŋímo ko unipare toŋeyemo kho wimbí, mande kondé teyara. 20 O qa-qa unindoro tapá unindoya noreŋo uni pará-parámboya re Rom uni kandeyemo ri topé piyimi inoro tipiririko uroyi khumaró. 21 Komo ŋande yero iŋatowó, ŋuko uni maheweya ŋundo Israel unipare kimo yereweya,†† ye iŋatowó. Ko o soso ŋu yaŋe naŋge tunoqaró. 22 Ŋuya noreŋo pare kumimbo yi newondenani uraró. Ita saraŋoní suwo-suwo eneŋo uni tapuyómo ŋuno uyaro 23 ukúŋo ŋuno kama qeneŋgo. Pitu noreno mahero ŋande yaŋgo, ‘Nore kapoko sambo simó‡‡ yiyato ŋande yetiri, “Enendo yoto-yoto yote.” ’ 24 Ŋunde nimiroyi uni kumi keweronani moŋgo uni tapuko uyaro pareto yaŋgo ŋunde naŋge qeneŋgo. Quko eneŋo muko kama qeneŋgo.”
25 Ŋunde yiri ŋande yimiraró, “Yari iŋo-iŋoyari moré kini tero newondeye kusiyote. Anutu koro ye-ye unindo mande yaŋgurí ŋu kama iŋondutuwoyotiri, peka. 26 Date koro? Kristo ŋuko§§ koretero quhurí korowoníqota, imemoŋgo Anutuko owé parámi inoweya. Ŋumbe iŋariyómbe ma kini?” 27 Ŋunde yero enendo sokome Mosesko nakayáŋaró quya sokome Ye-ye Unindo nakayáŋaŋgurí quya eneŋomboro mande murí sokomeko*** yote ŋu soso ŋuro yesowaró.
28 Asa yate yendémo uyarewero uyaririyó muno ŋuno tapémo yotoro enendo yorotowero taró. 29 Quko irisa ŋundo kusiyoro ŋande yariyó, “Suwo tewero kosa pusuŋete. Ŋunde ŋuro noreya yoto.” Ŋunde yiri uni irisa ŋuya yaŋgurí.
30 Asa o qoyemboro newero kunditero enendo bret siyoro puriŋo yero romboŋero yunaró. 31 Ŋunde tiní, toŋeyari hiyóqiní, Yesu iŋo inariyó. Ŋunde tiní waka ta toŋiní qenewero mepémo kini. 32 Tiní epe mito-mito tariyó, “Hamó, nore khewore maheyaro sokome koro mande rondaqe nimironíqo, newondenari ura!”
33 Ŋunde yero waka ta otoqoro Yerusalem uyaro iŋo-iŋo rewero uni 11††† ŋuya topoyemboya kopaŋgurí quno ŋuno uyaririyó. 34 Unipare ŋundo ŋande yimiraŋgurí, “Hamó horé, Uni Parámi ŋuko pitu otoqoro Saimonko tunoqa!” 35 Ko enepa naŋge o kheko tunoqa ŋuro yimirariyó. Ko ŋande yariyó, “Bret ŋu romboŋe nunoníqota nore qene iŋaro,” yariyó.
Iŋo-iŋo rewero uni ŋundo Yesu qeneŋgurí
(Matyu 28:16-20; Mak 16:14-18; Jon 20:19-23)
36 Asa irisa ŋuya yeyuriqo, Yesu keweroyemo ŋuno kaŋero ŋande yaró, “Newonde ime yuri.”
37 Yiní qenero yukuworo, kapo ka, ye iŋoro sasaro parámi taŋgurí. 38 Ko ŋande yimiraró, “Do karo yukuwoteŋgo? Do karo newondeye wimbo-wimbo yote? 39 Khe kandene qenoyi. Kapoko suŋgí, wimbí moré kini.”
40 Ŋunde yero khí kandí se witú yereró. 41 Witú yiriní qenero niŋgu-niŋgu tero iŋondata parámi taŋgurí, quko iŋondutu hamó kama taŋgurí. Ŋunde ŋuroko ŋande yimiraró, “O newero qu kape ŋana?” yaró.
42 Yiní sono qare ka sombé qaŋgurí mu inaŋgurí. 43 Ŋu re toŋeyemo naró.
44 Asa ŋande yimiraró, “No yeya yoranowó quno ŋuno ŋande yimiranowó: mande kumi Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Hariri Yambo ŋuya‡‡‡ ŋuno neneŋo nakayáŋaŋgurí, ko mande soso ŋu mepémo tunoqeweya.”
45 Ŋunde yeroqo samaka yiriní mande murí mande sokomeko ŋuno nakayáŋaŋgurí ŋu iŋoyi tondaŋaró. 46 Ko ŋande yimiraró, “Komo suki sokomeko§§§ ŋuno ŋande nakayáŋaŋgurí, ko Kristo ŋundo* kowe surumí koroworo naru kapusayómo ŋuno uni tapu koŋgo otoqoweya. 47 Otoqoníqo, kumimbo eneŋo owímo uni wini soso keweroyemo ŋande yesowowaŋgo, ko uni kato oteteye piyimi ŋuro newonde surumí tero newonde rohoréŋo tiníqo, Anutuko quhuríye se rotoweya. Asa yendo Yerusalem ŋano kho kimani tero 48 o soso ŋaro yesowowaŋgo. 49 Iŋoyi. Komo Awando mande kusiyoro o meté ka re yunowero yaró. No o meté ŋu rewe yeno maheweya ŋu. Quko yendé parámimo ŋano yurika wimbu kore koŋgo saŋayemo umbuweya.”
Yesu samboko oró
(Mak 16:19-20; Asá yerewí Uni 1:1-12)
50 Asa Yesuko yorero Betani yendé sumeyoro ŋuno uyaró. Uyaro kandí hokoro puriŋo re yunaró. 51 Ŋunde re yunoyoní Anutuko riní samboko oró. 52 Uni ŋu potoruku te inoyi kini tiní niŋgu-niŋgu tero pitu ko Yerusalem uŋgurí. 53 Ko naru rokóŋo Ya Surumímo ŋuno yotoro Anutu owí hokoyaŋgurí.
* 24:2 “uni tapu” ŋuko wondo yayó naŋge. Juda unindo uni khumaró ŋu rero wondo yayó huwósina rotoyaŋgo. 24:7 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. 24:9 iŋo-iŋo rewero uni 11” ŋuko Yesu uni 12 rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí, quko Jutas roto toŋeró. § 24:10 asá yerewí uni” ŋuko Yesuko rokó yerero asá yiriní eneŋo khoyó taŋgurí. ** 24:13 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. †† 24:21 kimo yereweya” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo. ‡‡ 24:23 sambo simó” ŋuko komo suki-suki Anutuko unipare kama yoriní tunoqi sambo simó yondowaró. Ko itaka eneŋo sunará teyoteŋgo. §§ 24:26 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. *** 24:27 “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete. ††† 24:33 iŋo-iŋo rewero uni 11” ŋuko Yesu uni 12 rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí, quko Jutas roto toŋeró. ‡‡‡ 24:44 Moses koro Hutuŋo Mande ŋuya Ye-ye Unindoro mandeye ŋuya Hariri Yambo” - ŋuko Anutu koro mande korete qu. §§§ 24:46 “sokome” ŋuko Anutu koro mande korete qu, asa Murí Tero yate Malakai kini tete. * 24:46 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. 24:53 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí.