10
Parí, kamí rotowero murí ŋuro yaró
(Matyu 19:1-12; Luk 16:18)
Asa Yesuko mira ŋu rotoro Jotan Sono andusina Judia mirako uyaró. Ŋunde tiní unipare qambu soso pitu ko eneno kopoyaŋgurí. Kopoyi eneŋo murí howero mande rondaqe yunoyaró.
Ŋu naruko ŋuno Farisi uni* kumimbo mahero Yesu towoŋowero ŋande oseseyaŋgurí, “Uni kato parí meté rotoweya ŋuko hutuŋo mande wendaqeweyape ma kini?” yaŋgurí.
Ŋunde yi ŋande osese yereró, “Mosesko sokomeko ŋuno osese ŋuro date nakayáŋaró?” yaró.
Yiní ŋande yaŋgurí, “Mosesko ŋande nakayáŋaró, ko unindo sokome ka epe re-re toŋowero qu nakayáŋoro pare inoro howi toŋeweya,” yaŋgurí.
Yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “Yendo newondeye kusiyoyoteŋgo. Ŋunde ŋuroko mande kondé ŋunde qu nakayáŋaró. Komo suki Anutuko o soso towaró quno enendo ‘urumuni kaya, pare kaya yondowaró.’ § ‘Ŋunde ŋuroko uni iwí-nimí yorotoro parímboya womowari, ko irisa ŋundo kowe kanata tewari.’ ** Asa Anutuko mande ŋunde yiní kowe irisa kama yorari. Kini. Irisa ŋu kowe kanata tariyó. Ŋunde ŋuroko Anutuko o irisa siyoro kopo yiriníqo, ye ŋu ma usowowero.”
10 Tukú yano oro iŋo-iŋo rewero uni ŋundo mandímboro murí ŋuro oseseyaŋgurí. 11 Ŋunde yi ŋande yimiraró, “Uni kato eneŋo parí rotoro pare meyowo rete, ŋuko se simbururu tete. 12 Ko pare kato kamí rotoro uni meyowo reweya, ŋuko se simbururu teyoweya.”
Ye simó ta-ta qembe ti qembe
(Matyu 19:13-15; Luk 18:15-17)
13 Asa unipareto simó ta-ta yorero Yesuko kandí kembayemo rewero quro eneno maheŋgurí. Quko iŋo-iŋo rewero uniyómbo†† yiyo yaŋgurí. 14 Ŋunde tiqo, Yesuko yiyoro saŋgirí tero ŋande yaró, “Ye simó ta-ta tomó ta-ta ŋu yorotika nono mahe, ma soré yerewero. Dokoro Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó‡‡ ŋuko simó ŋunde quro na. 15 Nondo ye hamó yimiroteno, uni kato simó qembe tero Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro kama metéŋoweya tiníqo, ŋundo naru ŋuro quroko ŋuno kama oweya.” 16 Ŋunde yeroqo simó ta-ta ŋu yondowo pisi yerero kandí kembayemo rero puriŋo re yunaró.
Onoŋo uni kato Yesu mande ka oseseyaró
(Matyu 19:16-30; Luk 18:18-30)
17 Asa Yesu toŋewero tiníqo, uni kato waka ta kheŋgeŋo mahe potoruku re inoro ŋande oseseyaró, “Rondaqe-rondaqe uni meté, no date tero yoto-yoto suki-suki ŋu rewano?”
18 Yiní ŋande yaró, “Ke do karo, no meté, yero neko nerete? Anutu kanata ŋu naŋgeko meté. 19 Mande kondé enesó-enesó§§ ŋu qene iŋomukote: uni ma yuri khumowero, se simbururu ma tewero, momo ma tewero, mande khono ŋuno kota mande ma yewero, uni ka kanáŋoro situwiyó ma rewero, awa-náŋge ará te yuno qembe.” ***
20 Yiní ŋande yaró, “Rondaqe-rondaqe uni, nondo simó tomó ta quno hutuŋo mande soso ŋu howeyate itaka uni parámi teteno,” yaró.
21 Yiní kondé qenero newonde meté inoro ŋande yaró, “O kanata ka yote. Keŋo situwi soso soweyoya mone ŋu rondaŋe uni oye moré kini ŋu yuno. Ke ŋunde teroqo, o meté samboko reweya. Asa ŋunde teya ke mahe nohowe.”
22 Yiníqo, newonde surumí tero umu-kembé piyo tiní roto toŋeró, dokoro, ene onoŋoyó qambu taró.
23 Asa toŋiní Yesuko iŋo-iŋo rewero uniy󆆆 yiyoro ŋande yimiraró, “Onoŋo unipare kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo‡‡‡ ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí.”
24 Ŋunde yiníqo, newondeye yukuwaró. Quko Yesuko pitu ko ŋande yimiraró, “Simóne iŋi, naruyómo ŋuno owero ŋuko taŋo kini, quhurí. 25 Kamel kato tisi wituyówore uyarewero rukusuwoyote.§§§ Ŋu hamó. Quko onoŋo uni kato Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno owero quro parámi horé rukusuwoyoteŋgo.”
26 Ŋunde yiníqo, kondé yukuworo epe mito-mito taŋgurí, “Ŋu hamó tiníqo, ŋu danimboko rambaruru takaweya?”
27 Yiqo, kondé toŋetero ŋande yaró, “Unindoko tewero mepémo kini. Quko Anutuko kama rukusuwoyote. Enendo o soso meté teweya.”
28 Ŋunde yiní Pitako ŋande yaró, “Qeno, norendo onani soso rotoro ke kohowatowó.”
29 Yiní ŋande yaró, “Nondo mande hamó yeteno. Uni kato no owéne iŋoro miti mande* iŋoro yayó, kumuní, kuwí, iwí, nimí, simó, khoyó ŋu rotoweya quko 30 itaka naŋge o qambu ŋu siyoweya: ya, kumuní, kuwí, nimí, simó, khoyó siyoweya. Ŋuya unindo saŋgirí te inowaŋgo. Quko naru maheweya qunoko yoto-yoto suki-suki reweya. 31 Quko uni qambu itaka korete yoteŋgo, ŋuko tukú tewaŋgo. Ko uni qambu itaka weŋa yoteŋgo, ŋuko koretewaŋgo.”
Yesuko eneŋo khumoro otoqoweya ŋuro pitu ko yimiraró
(Matyu 20:17-19; Luk 18:31-34)
32 Asa khewore Yerusalem yendémo oŋgurí. Oro Yesuko koretero oní iŋo-iŋo rewero uni newondeye yukuwaró, ko unipare yohowaŋgurí qu sasaro taŋgurí. Asa Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12 ŋu yorero o soso Yerusalem ŋuno tunoqeweya ŋuro naru kaŋuya yimiraró. 33 Yimitoro ŋande yaró, “Iŋoyi, itaka nore Yerusalem owé teteto. Ko unindo Unindoro Naŋuní ŋu rero o qa-qa unindoro tapá uni kandeyemo ko hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo uni kandeyemo§ rotowaŋgo. Ŋunde riqo, topé piyimi rero, uratoka khumoní, ye iŋoro uni wini meyowomboro kandeyemo re rotowaŋgo. 34 Re rotoyi uni ŋundo rero huwó mande yero tuteworo utómbo haususuworo uri khumoweya. Uroyi khumoníqo, naru kapusa kini tiníqo, pitu ko otoqoweya.”
Jems koya Jon koya owé parámi rewero kirayariyó
(Matyu 20:20-28)
35 Asa yerepasa ŋu, Jems koya Jon koya, Sepeti simó irisa ŋundo, mahero Yesu ŋande kirayariyó, “Rondaqe-rondaqe uni, o karo ke kira kerewe tetero, quko keto nore o meté te nuno qembe.”
36 Ŋunde yiri ŋande yaró, “Do ka te yunowero tewe kira neretiri?”
37 Yiní mande topé ŋande yariyó, “Ŋako. Keto owé parámi rero uni parámi horé tunoqeweya quno metémbe nore irisa ŋuya uni parámi tunoqewaro. Asa keko korete qu, nore kato owé irisayó qu reweya ko kato owé kapusayó qu reweya.”
38 Yiri ŋande yaró, “Yariko kira ŋuro kama iŋori tondaŋete. Nondo o quhurí ka rewano ŋuko sono piyimi newano ŋunde qembe. O quhurí ŋu weyo nereweya. Yarimbeka o piyimi ŋu newaripe, quhurí kusuŋoyómo yowaripe?”
39 Yiní mande topé ŋande yariyó, “Kini, nore irisa meté ŋundiro tewaro.”
Yiri ŋande yaró, “Hamó, sono ŋu newari. Ko quhurí ŋundo weyo yereweya. 40 Quko uni parámi tewari ŋuko nondo yunowero mepémo kini. Anutuko naŋge owé parámi irisa ŋu uni kumi yunoweya.”
41 Asa iŋo-iŋo rewero uni kande irisa qundo yerepasa ŋu Yesu kirayariyó ŋuro iŋoro eneya saŋgirí taŋgurí. 42 Ŋunde tiqo, Yesuko neko yiriní mahiqo, ŋande yaró, “Ye iŋoteŋgo, ko uni wini meyowomboro sopo-sopoyembo piyimi sopo yereyoteŋgo. Kowe uni parámiyembo eneŋombo owé parámi rewero quro iŋoyoteŋgo. 43 Quko ye ŋunde ma tewero. Kini, ye keweroye moŋgo uni kato uni parámi tewero ye iŋoyote tiníqo, sunará simó ŋunde teweya. 44 Ko uni kato owé parámi rewero ye iŋoyote tiníqo, uni soso koro kho simóye ŋunde yoweya. 45 Dokoro Unindoro Naŋuní** ŋundo unipareto eneŋo sunará tewero quro kama maheró. Kini, enendo uniparetoro sunará tewero maheró, ko yoto-yotoyó rotoro kimo yerewero†† quro maheró.”
Yesuko uni ka toŋí piyimi mu, owí Bar-Timeus, riní meté taró
(Matyu 20:29-34; Luk 18:35-43)
46 Asa Yesu koya iŋo-iŋo rewero unindoya‡‡ uyareyate Jeriko yendémo ŋuno uyareŋgurí. Asa Jeriko rotoro Yerusalem oro unipare qambu ŋuya oyi uni ka toŋí kiré mu, owí Bar-Timeus, khe tapémo ŋuno kunditero wondo koro unipare kira yereyara. (Owé ŋu Bar-Timeus murí muko “Timeus naŋuní.”) 47 Kunditeyoní unipareto ŋande yaŋgurí, “Yesu, Nasaret noŋgo uni ŋu, mahete,” yi iŋoro kiwero ŋande watí-watí nekoyaró, “Yesu, Dewit koro naŋuní,§§ sikíne te nuno,” yeyaró.
48 Unipare kutaqe ŋundo qene yero ŋande yaŋgurí, “Ŋunde roto!” yaŋgurí. Quko kondé watí-watí nekoro ŋande yaró, “Dewit koro naŋuní, sikíne te nuno.”
49 Ŋunde watí-watí yeyoní Yesuko iŋoro kaŋero ŋande yimiraró, “Nekoyika mahiní.” Yiníqo, unipareto uni toŋí kiré ŋu ŋande miraŋgurí, “Newondeke kondé yoní, otoqo. Yesuko neko kerete.” 50 Ŋunde miroyi kowe punu-punu piru qu*** rotoro otoqoro waka ta maheró.
51 Mahiní Yesuko ŋande oseseyaró, “Nondo do ka te kunowano?” Yiní mande topé ŋande yaró, “Raponi,††† toŋetero o qenewero ye iŋoteno,” yaró.
52 Yesuko ŋande miraró, “Meté u. Keŋo iŋondutukepo‡‡‡ koriní meté tete.” Yiníqo, waka ta toŋí hiyóqiní pitu ko toŋetero Yesu khewore howaró.
* 10:2 Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. 10:3 Komo suki “Mosesko” uni parámi tero Israel unipare sopo yereró. Anutuko Sainai purímo hutuŋo mande inoní mande ŋu rondaqe unipare yunaró. 10:4 Hutuŋo Mande 24:1-4 § 10:6 Murí Tero 1:27 ** 10:8 Murí Tero 2:24 †† 10:13 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ‡‡ 10:14 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. §§ 10:19 “mande kondé enesó-enesó” ŋuko hutuŋo mande naŋge, komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. *** 10:19 Toŋeŋgurí 20:12-16; Hutuŋo Mande 5:16-20 ††† 10:23 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. ‡‡‡ 10:23 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. §§§ 10:25 kamel” ŋuko númbowe parámi ka, ko tuwi tiŋiyowero tisi wituyó ŋuko tomó horé. * 10:29 miti mande” ŋuko Anutuko Kristo asáŋoní khumoro quhurínanimboro kimo tiní Anutu koya newonde kanata tewero ŋuro mande meté mu naŋge. 10:32 iŋo-iŋo rewero uni 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí. 10:33 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. § 10:33 Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí Sanedrin, taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí. ** 10:45 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. †† 10:45 kimowero” ŋuro murí muko ŋandiro: unipareto o piyimi kusuŋoyómo kusiyowí yoteŋgo. Ŋundiro naŋge Anutuko kimo tero yoriní kina yowaŋgo. ‡‡ 10:46 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§ 10:47 Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). Asa yate Juda unipare soso ŋundo Dewit koro naŋuní sopaŋgurí, ko uni ŋuro sopaŋgurí ŋu, “Mesaiya,” ma, “Kristo,” ye nekoyaŋgurí. *** 10:50 “kowe punu-punu piru” ŋunde qu unipareto kowe punu-punuye meyowo weheŋoyaŋgurí. ††† 10:51 “Raponi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” ‡‡‡ 10:52 iŋondutu” ŋuko ŋandiro, asa unipareto ŋande kondé ye iŋoyoteŋgo, ko Anutuko meté sopo yereweya.