11
Yesuko wiri yerete uni ŋunde qembe Yerusalem ŋuno oró
(Matyu 21:1-11; Luk 19:28-40; Jon 12:12-19)
Asa yate-yate Yesuko Yerusalem owero oró. Oro mira purí Oliv ŋuno, asa Betipake yendé ko Betani yendé kutaqemo ŋuno, iŋo-iŋo rewero uni irisa* neko yerero ŋande yimiraró, “Yendé andusina ŋuno uyareya dóki simó ka kusiyaŋgurí qu qenewari. Komo uni kato dókiko ŋuno kama kunditaró. Asa utó orosoyero re mahiri. Ŋunde tiri uni kato ŋuro osese yiriníqo, ŋande mirori qembe, ‘Uni Parámimbo ŋuya kho ka teweya. Ko imemoŋgo pitu ko re mahewaro.’ ”
Yesuko ŋunde yiníqo, yendémo uyaro dóki simó ŋu ya kimbino mako sumeyoro kusiyaró mu qenero orosoyariyó. Ŋunde tiriqo, uni ŋuno kaŋaŋgurí qundo ŋande osese yereŋgurí, “Do murí karo dóki simó ŋu orosoyitiri?” Yiqo, iŋo-iŋo rewero uni irisa ŋundo Yesuko mande yimiraró ŋu yimirori kama soré yereŋgurí.
Asa dóki simó ŋu Yesuko re mahero tuwi piruyari se dóki saŋano rero Yesu re ŋuno rotori kunditaró. Unipare kumi tuwi piruye ŋu wendaŋero se khewore ri, kumi te kambiní kome soso qu rondaqero khewore raŋgurí. Ŋunde tero kumi koretero uyari, kumi tukú uyaro soso mande parámi ŋande yaŋgurí,
 
“Anutu owí hokoyi!”
“Uni Parámimboro owímo mahete ŋundo puriŋo riní!”
10 “Usinani Dewit ŋuro sowe qundo nore wiri nereweya. Anutuko naru ŋu puriŋo te inoyote!”
“Anutu owí koreko horé hokoyi!”
11 Ŋundiro Yesuko Yerusalem oro Anutu koro Ya Surumímboro§ yendémo ŋuno oro o soso ŋuno toŋetero qeneró. Qeniní suwo tiníqo, roto toŋero iŋo-iŋo rewero uni khe saŋiyoro irisa ŋuya Betani uŋgurí.
Yesuko takuni ka yiní te fik ka saŋano yora
(Matyu 21:18-19)
12 Asa ita saraŋoní, Betani rotoro arero o qímboro khumaró. 13 Khumoro kewá fik ka komiri taró qu sewemo qenero, taŋgurí moré peka, yero uyaró. Quko kutaqe uyare qeniní taŋgurí ka ŋuno kama yora, komiri naŋge. Dokoro naru ŋuko taŋgurí rewero naruyó kini. 14 Asa qenero kewá ŋu ŋande miraró, “Imemoŋgo uni kato ke taŋguríŋge kama neweya,” yiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo** iŋaŋgurí.
Yesuko kimo rewero uni Ya Surumí moŋgo yohowaró
(Matyu 21:12-17; Luk 19:45-48; Jon 2:13-22)
15 Asa Yerusalem ŋuno oro Ya Surumímboro†† ŋuro hoŋgo quroko oro uni soso mone rewero kho teyaŋgo ŋuno qu‡‡ yohowaró. Yohowero uni moneye rohoréŋoyaŋgo ŋuro wasa-wasaye koya uni nú soweyaŋgo ŋuro yakutíye soso se windoroŋaró. 16 Ŋuya uni kumimbo oka kina re koroworo Anutu koro Ya Surumímboro yendémo ŋuno uyarewero quro soré yereró. 17 Ŋunde tero unipare soso ŋande yimiraró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Neneŋo yane muko hariri koro ya qu.’ §§ Quko yendo ri ‘kuma tero momo teyoteŋgo unindoro ya qu teyote.’ ” ***
18 Unipare qambu ŋundo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Ŋunde ŋuroko o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya sasaro tero uri khumowero khe qu seqayaŋgurí. 19 Asa suwo tiníqo, Yesu yendé roto toŋeró.
Kewá takuni saŋanímo raró ŋu qeneŋgurí
(Matyu 21:20-22)
20 Ita saraŋoní Yerusalem khewore uyareyate kewá fik††† ŋu qeneŋgurí. Ko kewá ŋuko piyo tero asáqemukaró. 21 Qenero Pitako ŋande miraró, “Rapi, keto kewá fik takuni saŋanímo suwono ya, ŋuko asáqete.”
22 Yiní mande topé ŋande yaró, “Ŋuro Anutu iŋondutuwoyi qembe. 23 Nondo hamó ye yimiroteno, uni kato mira purí ŋa, ‘Otoqo windi quroko u,’ ŋunde yeweya, quko newonde irisa kama tero iŋoní hamó tiníqo, ŋundiro tunoqeweya. 24 Ŋunde ŋuroko yendo, hariri tero oka rewato, yero iŋoro o ŋu rewaŋgo. 25 Ko kaŋero hariri tewaŋgo quno ŋuno uni karo newonde saŋgirí ŋu rotoya eneŋo quhuríye roto yunoyi qembe. Ŋunde tiqo, awaye samboko yote ŋundo, yeŋo quhuríye ŋu se rotoweya.” 26 (-)‡‡‡
Yesuko danimboro wimbímboro o soso ŋu teyara?
(Matyu 21:23-27; Luk 20:1-8)
27 Asa Yesu Yerusalem oro Ya Surumímboro§§§ hoŋgo quroyómo kinaŋge uyaró. Uyariní o qa-qa unindoro tapá unindoya hutuŋo mande ŋuro iŋo-iŋo unindoya uni kembé-kembéyemboya* kopo mahero 28 ŋande oseseyaŋgurí, “Do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyote? Danimbo owé ŋu re kunaró?”
29 Ŋunde yi ŋande yaró, “Nondo o karo osese yerewe teteno. Osese ŋuro mande topé yiqota do owé ka moré o soso ŋa mepémo teyoteno ŋuro yimirowano. 30 Jonko unipare sono re yunaró. Asa eneŋo kho qu tewero ŋuro owé ŋu, sambo koŋgo rarómbe ma uni noŋgo raró? Ye do ka yeteŋgo?”
31 Ŋunde yiní keweroyemo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Ko norendo, ‘Ŋuko sambo koro qu,’ yewato tiníqo, ŋande osese nereweya, ‘Asa ye date koro mandí iŋoro iŋondutu kama taŋgurí?’ yeweya. 32 Quko, ‘Owí ŋu uni kato inaró,’ yewero mepémo kini,” yaŋgurí. (Unipare qambu ŋundo Jon ŋuro ŋande yaŋgo, “Uni ŋuko ye-ye uni hamó qu ka.” Ŋunde ŋuroko uni pará-parámbo Jon yesaráŋowero sasaro taŋgurí.)
33 Asa ko mande topé ŋande yaŋgurí, “Nore kama iŋoteto.”
Yiqo, ŋande yimiraró, “Asa ko no ŋuya da noŋgo owé ŋa rero o soso teyoteno ŋuro ye kama yimirowano.”
* 11:1 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 11:2 “dóki” ŋuko númbowe parámi ta, hosi ŋunde qembe uni kato meté saŋano kunditiní uyareweya. 11:10 Komo suki “Dewitko” Juda unipare wiri yereró. Ŋu naruko ŋuno Anutuko Dewit ŋande miraró, imemoŋgo keŋo sowe qu ka mahero naru suki-suki unipare wiri yereweya yaró (2 Samuel 7:11-16 weyo qembe). § 11:11 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. ** 11:14 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. †† 11:15 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. Hoŋgo ka yendé parámi ta wuririyoro Ya Surumí keweroko ŋuno yora. ‡‡ 11:15 Ŋu naruko ŋuno Juda uni mira kapiya moŋgo Ya Surumí ŋuno mahero yambo hariri tero o qa-qa teyaŋgurí. Asa ko mone rewero uni kumi mira meyowomboro moneye ŋu rohoréŋoro Judia mira koro moneye teyaŋgurí, ko kumi nú-qare o qa-qa tewero quro soweyaŋgurí. §§ 11:17 Aisaia 56:7 *** 11:17 Jeremaia 7:11 ††† 11:20 “te fik” ŋuro Mak 11:12-14 ameno weyo qembe. ‡‡‡ 11:26 Iŋo-iŋo uni kumimbo, wini 26 ŋuya yote, ŋunde ye iŋoyoteŋgo. Wini ŋuko ŋande yete, “Quko keto uni karo newonde saŋgirí kama roto tiqo, awaŋge samboko yorote ŋundo keŋo quhuríŋge kama se rotoweya.” Ko kumimboko ŋande ye iŋoyoteŋgo, ko Makiko mande ŋu kama nakayáŋaró, tukú uni kato nakayáŋaró. §§§ 11:27 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. * 11:27 Uni soso ŋundo Juda koro huru-huru parámi ka, owí Sanedrin, taŋgurí. Enendo Juda unipare ronda yereyaŋgurí. 11:31 Ŋu iŋondutu ŋuko ŋandiro, asa unipareto mande ka iŋoro, ŋu hamó, ye iŋoro howewaŋgo. 11:32 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí.