7
Kame tewero quro tapara mande
Uni topo, ye hutuŋo mande* ŋuro iŋomukoteŋgo. Asa uni ka toŋí yoníqo, hutuŋo mande ŋundo sopoyote. Ŋuro kape teteŋgo, peka. Qeni, hutuŋo mande kanata kato ŋande yete, pare kato kamí, toŋí yoníqo kamímboya womoyote, roto toŋewero mepémo kini. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu watí kama sopoyoweya. Asa ko kamí muko toŋí yoní pare ŋu uni meyowomboya epe re-re teweya tiníqo, otete ŋuko se simbururu naŋge. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu kama sopoyoní uni meyowomboya epe re-re meté teweya. Ŋuko se simbururu kini.
Asa ko, uni topone, Kristo khumaró ŋuwore ye ŋuya khumoyi hutuŋo mande ŋundo kama sopo yereyote. Ŋuro tero meyowomboya womowaŋgo. Uni meyowo ŋuko uni tapu koŋgo otoqaró. Ŋunde tiní norendo Anutu koro kho tero eŋgé rato tunoqeweya. Dokoro komo, kowenani saŋaní howatowó quno ŋuno, hutuŋo mande ŋundo kowenani soso riní iŋo-iŋo piyimi howatowó. Iŋo-iŋo piyimi ŋuko quhurí tewero otete ŋuro iŋo-iŋo qu. Asa norendo iŋo-iŋo ŋu howero kindo khumowero ŋuro kho tero eŋgé rato tunoqaró. Quko itaka, nore hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khumatoqo, o kusi nereró ŋuro wimbí ŋu kini tero norotaró. Ŋunde tero norendo hutuŋo mande komo nakayáŋaŋgurí ŋu watí howero Anutu koro kho qu kama tewato. Kini, yuqa keta qu rero kho qu ŋunde tewato.
Hutuŋo mande koya quhurí tewero murí ŋuya kho kopo teyotiri
Ŋunde ŋuroko date yewato? Hutuŋo mande ŋuko o piyimi mu peka? Kini horé. Nondo hutuŋo mande ŋu kama iŋano tiníqo, quhurí tewero murí ŋu qene iŋowero mepémo kini. Dokoro ore mande kanata kato ŋande yaró, “Qene nuŋgu ma tewero,” asa ko qene nuŋguwowero quro murí ŋu iŋomukanowó. Quko quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore noriní o kate-kate rewero quro iŋo-iŋo newondenemo tunoqaró. Hamó, hutuŋo mande moré kini yoweqo, quhurí tewero murí ŋu wimbí moré kini. Komo naru kano hutuŋo mande moré kini tero meté yoranowó. Quko mande kondé ŋu mahiní quhurímboro iŋo-iŋo ŋu newondenemo otoqoní 10 newondene khumaró. Ko ŋande iŋoteno, mande kondé ŋuro murí ŋandiro, asa yoto-yoto meté mu nunoweya. Quko kini, nuroní khumanowó. 11 Dokoro quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore kaná nerero noriní khumanowó. 12 Asa ko hutuŋo mande soso ŋuko surumí, ko mande kondé ŋuko surumí mu, roneneŋowí mu, meté mu.
13 Ŋunde ŋuroko date yewato? O meté ŋundo kinaŋge nuroní khumanowó, peka? Kini horé. Ŋandiro naŋge, asa o meté ŋundo quhurí tewero murí ŋu riní tunomo tunoqewero ŋuro noriní khumanowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore ŋande iŋowano, asa quhurí tewero murí ŋuko piyimi horé.
Quhurí tewero murí ŋundo nore sopo nereyote
14 Qeni, nore ŋande iŋoteto, asa hutuŋo mande§ ŋuko Yuqa Surumímboro mande qu. Quko nondo kowene saŋanímbo yotoro kho simó** tero quhurí tewero murí kusuŋoyómo yoteno. 15 Dokoro o teyoteno ŋu kama iŋowe tondaŋete. Qeni, nondo otete ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno. 16 Quko no otete ŋuro piyimiŋoyoteno qu teteno tiníqo, no Anutu koro hutuŋo mande ŋuko meté, yeteno. 17 Quko itaka, nopa naŋge o piyimi ŋu watí kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí ŋu quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
18 Dokoro ŋande iŋoteno, o meté qu ka kowene saŋaní quroko kama yorote. Hamó, no o meté tewero, ye iŋoteno, quko ŋu kama teyoteno. 19 Dokoro otete meté ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete piyimi ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno. 20 Asa otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu teyoteno tiníqo, neneŋombo kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
21 Asa ko hutuŋo mande ŋuro ŋande iŋoteno, ko otete meté mu tewero, ye iŋoteno quno, otete piyimi mu tewero ŋuko noya yote. 22 Hamó, no newondenemoko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno. 23 Quko hutuŋo mande enesó ka kowene soso quroko ŋuno yote. Hutuŋo mande enesó ŋuya Anutu koro hutuŋo mande iŋo-iŋonemo yote quya kuma-kuma teyotiri. Kuma tero quhurí tewero murímboro hutuŋo mande qu kowene soso quroko yote ŋundo kusi nereyote. 24 O iniyaqe, quhurímbo no hamó rambaruru nereyote! Danimbo no samaka nerero kowene khumaró qu noŋgo noreweya? 25 No Anutu hamó yuŋgunaŋowe! Yesu Kristo,†† neneŋo Uni Paráminembo no samaka nereweya.
Asa ko nopa naŋge iŋo-iŋonemo Anutu koro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno, quko kowene saŋanímo quhurí tewero murímboro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno.
* 7:1 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. 7:4 Kristo” ŋuko Yesu naŋge, asa Anutuko rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqaró ŋu. 7:7 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. § 7:14 hutuŋo mande” ŋuko komo suki Anutuko Sainai purímo Moses inoní Israel unipare yunaró. Mande ŋuko Juda uniparetoro yoto-yotoye soso sopoyaró. ** 7:14 “kho simó” ŋunde quko uni parámiyómboro kho qu teyara, eneŋomboro o ka tewero mepémo kini. †† 7:25 “Yesu Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Asa Yesu mahiní eneŋo unipareyó, “Kristo Yesu,” ma, “Yesu Kristo,” naŋge ye nekaŋgurí.