25
Tala lahaꞌ Abraham a Keturaa ra
1 Filoon fi Saara, Abraham kooɗte ɓeleɓ kay, bi hínú Keturaa.
2 Ɓelaa límíɗté rí Simran, Yoksan, Medan, Majaan, Yisbak a Suwaa.
3 Yoksan daa boffi Saba a Dedan. Asurra, Létússë a Léwúmmë coosaanuu Dedan na.
4 Majaan daa boffi Efaa, Efeer, Hanok, Abida a Eldaa. Ƴaa daa ɓëy tali Keturaa.
5 Húlëꞌ Abraham ra, ɗi heliɗte Isaak alal mi ɓéeɓ.
6 Húmú homaꞌ ri ëldúnë rë, yúhëꞌ rí biti yee tallaꞌ ri pesi ra gaanlay, ɗi onte koyya lahuu ɓeleɓɓi kayya ra na alal ma, yeñce wa gini ín waal púlëen naꞌ, wa wuluute Isaak.
Húlí Abraham a haji
7-8 Abraham ɓahate níi paangaawte, na anti ɗeefiɗ caacci ɓúudé. Na húl ɗí rë, ɗeef ɗi pesse kíil tíméer a kíil sabay paana a kíil iip (175).
9 Koyyi, Isaak a Ismayel hacuu ri kila Makpelaa, bee jaanndaꞌ Mamre, hom meey Eforon koon ra. Eforon koy Heda hínú Sohar ra.
10 Abraham húmú lomaꞌ meeya Hetta na. Ɓani ɓeleɓi Saara daa boku hacaa.
11 Filoon fi húlí Abraham, Koo barkelte koohi Isaak. Ɗi dékké hëbís yéemë na wonuu Lahaay Roy ra.
Ɓëy tali Ismayel
12 Ƴee daa ɓëy faam Ismayel fi Abraham a Agaar fi ɓëy Ésíp, ñaami Saara.
13 Tii yi koyyi Ismayel dalaꞌte saawa níi pëlíin fë në daa wa ƴeh : Nebayot, Kedaar, Atbeyel, Mipsaam,
14 Misma, Duma, Massa,
15 Hadat, Tema, Yetur, Nafis a Ketma.
16 Ƴaa daa tii yi koyyi sabboo a ana yi Ismayel. Bina-bina ɓéeɓ kélfë tal, te gina ílíf ɗí rë teyu ɗii na.
17 Na ɗeefiɗ Ismayel caacci ɓúudé rë, ɗeef ɗi lahte kíil tíméer a kíil sabay éeyë a kíil paana (137).
18 Ɓëy faam Ismayel dékú dalaꞌte Hawilaa, larute níi Súur, hëbís Ésíp, di waal Asuur. Ɗaaha, wa wuluute mboko yi kayya ɓéeɓ.
Esawuu a Yakop
19 Bee daa naaɓii faam Isaak koy Abraham.
20 Lahaꞌ ri kíil sabay iniil (40) ra, ɗi húmú kooɗ Rebekaa koy-yaafi Laban. Rebekaa koy Betuwel Arameyeŋi dék Mesopotami.
21 Ɓeleɓ Isaak húmú mínéh lah koy ; Isaak ɗagiɗte ri, Koo-Yahwee tahte ɗaŋa, ɓelaa pokaꞌte ri loo síis.
22 Hompe níi koyya na yejantuu filiɓ lowa, ɗi tahte won tih : « Bee ke soꞌ bee yi kan ? » Kolaꞌ ri afi ra,
23 Yahwee won ɗi tih :
« Gin ana daa faanu ;
talli ana yi bokuuy ay ɗúhëꞌ ɗoo na ;
ɓëyí yínëe nay luke doole,
te ɓahaa nay hene súrgíi ñéedë. »
24 Tílëꞌ níi lowa lahte ra, Rebekaa kúɗ síis ti ɗee húmú wonuu ri ra nen.
25 Bee ɗéɓpí ac ra luum ti feey fi tagu nen, faana ɓéeɓ paalte fënúf ; ɗi dëekúuté Esawuu.
26 Na ac ñéedë rë, habaaloh púgúlúɓ Esawuu. Ɗi dëekúuté Yakop. Límí tuŋka, ɗeef Isaak lahaꞌ kíil sabay pëenë (60).
Esawuu yeraꞌte tígí saaw ki
27 Ooru tuŋka ra, Esawuu hente dana gaan te hoñci homaꞌ luufa ; Yakop bi sos ri, na ɗúhéh faam.
28 Isaak, bi neɓaꞌ ri boꞌ luuf níi, lukki fahaꞌ Esawuu ; ndaa Rebekaa lukki fahaꞌ Yakop.
29 Lahte bis, Esawuu ɗúhëꞌ luufin mokke níi mok, ɗeef Yakop na paŋ ñam,
30 ɗi won ɗi tih : « Top mi mínlíléh ! Yíp sëe nëe on ñami luumi ƴee mi hon, mee húl rë a yaaɓ. » Yee sëeddúu rí tii Edom ra haalaꞌ yii bah : Daa ri luuma.
31 Tígí daaha, Yakop won ɗi tih : « Yeɗ soꞌ tígí saaw ku paaƴ. »
32 Esawuu tahte won tih : « Moh ! Bee na húlëꞌ mí a yaaɓ bee ra, tígí saaw ki soꞌ ay soo ɓaate yih ? »
33 Yakop tíkílté won tih : « Añee ri ! » Esawuu añohte, yeɗɗaꞌte Yakop tígí saaw ki.
34 Tígí daaha, Yakop túmíɗté rí ndak, yeɗte ri mbúurú. Esawuu ñampe, hante, kolohte saañce waali. Ɗi habaay tígí saaw ki yin kah-kah.