10
Jém iwatpáppɨc cuenta jém borrego
’Nu̱ma mannɨ́máypa, siiga tu̱m pɨ̱xiñ d́a tɨgɨypa jém borrego it́aañi ijɨpjo̱m, pero tɨgɨypa tu̱m áŋe̱ymɨ, jesɨc quejpa iga tu̱m númpaap, pɨ̱mi̱mɨ ininɨgáypa tuŋgac imɨɨchi. Pero siiga tu̱m pɨ̱xiñ tɨgɨypa jém taañi ijɨpjo̱m, jesɨc quejpa iga jém borrego io̱mi. Cuando núc jém borrego io̱mi, jesɨc jém iwatpáppɨc cuenta jém puerta, íŋáypa jém puerta iga tɨgɨ́yiñ jém borrego io̱mi. Jém borregoyaj, jém imɨɨchipɨc, iixpɨcyajpa jém io̱mi. Imatóŋactɨɨyáypa jém io̱mi ijɨ̱yi. Jesɨc jém pɨ̱xiñ iŋwejáypa jém iborregoyaj jém imɨɨchipɨc con iñɨ̱yi. It́oppa jém taañijo̱m. Jesɨc cuando yajum it́op it́u̱mpɨy jém iborregoyaj, mojum nɨquiyaj. Jém io̱mi aŋjagoyñeeba iñɨc, jém iborregoyaj it́úŋɨyyajpa porque imatóŋactɨɨyáypa ijɨ̱yi. Jém borregoyaj d́a it́úŋɨyyajpa jém tuŋgac pɨ̱xiñ jém d́apɨc iixpɨcpa. Icɨ̱ŋyajpa, cupóyayyajpa porque imatóŋactɨɨyáypa iga d́a je io̱mi ijɨ̱yi.
Jesús iŋquejáypa jém pɨxiñt́am con yɨ́p cuento, pero jeeyaj d́a icutɨɨyɨyyajpa t́i iŋmadayt́ooba jém Jesús.
Jesús jém wɨbɨc pastor iwatpa cuenta jém iborregoyaj
Jesɨc Jesús e̱ybɨct́im iŋmadáypa jém pɨxiñt́am. Nɨmpa:
—Nu̱ma mannɨ́máypa iga ɨcham jém apuerta ju̱t́ tɨgɨyyajpa jém borregoyaj. Jém tuŋgac maestroyaj, jém wiñt́ipɨc miñyaj cuando d́anam anúcne, je jém númyajpaap, pero jém borregoyaj d́a iwadayyajpa caso. Ɨcham jém apuerta. Siiga i̱ tɨgɨypa con aɨch, jesɨc cɨacputta̱p. Jex juuts tu̱m borrego tɨgɨypa y putpa jém it́aañijo̱m y ipátpa jém wɨ̱tampɨc múc.
10 ’Jém númpaap miñ iga númpa, accaóypa, icujíñáypa jém pɨxiñt́am. Pero ɨch amiñ iga anchiiba jém pɨxiñt́am jém vida iga iniid́iñ jáyaŋ. 11 Ɨch jém wɨbɨc apastor tsa̱m aŋwɨɨd́a̱p jém amborregoyaj. Jém wɨbɨc pastor nachiit́a̱p iga accaata̱p iga je̱mpɨgam icupujpa jém iborregoyaj. 12 Pero jém coñwɨ́yoypaap je̱mpɨc yo̱xa̱p iga yojta̱p, d́a je pastor, d́a imɨɨchi jém borrego. Jesɨc cuando iixpa iga miñpa jém lobo, cɨ̱ŋpa jém pɨ̱xiñ, ichacpa jém borregoyaj, poypa. Jesɨc jém lobo imatspa jém borregoyaj, iccupóyayyajpa. 13 Poypa jém yo̱xapaap porque nada más coñwɨ́yóypa, d́a ijɨ̱spa jém borregoyaj, porque d́a je imɨɨchi.
14 ’Ɨch jém wɨbɨc apastor. Ánixpɨcpa jém ampɨxiñt́am y jeeyaj aixpɨcyajpat́im aɨch. 15 Jext́im juuts jém anJa̱tuŋ Dios aixpɨcpa aɨch y ɨch ánixpɨcpat́im jém anJa̱tuŋ. Ɨch anyaac anachiit́a̱p iga accaata̱p iga je̱mpɨgam aŋcupujpa jém amborregoyaj. 16 Anait́t́im tuŋgac jém amborregoyaj, d́a yɨɨmpɨc, ɨch anamiñpat́im. Amatóŋayyajpat́im ɨch anjɨ̱yi, acupɨcpat́im mex jeeyaj. Jesɨc anaŋtuuma̱watpa it́u̱mpɨyyaj iga wagait́yajiñ tu̱mt́i lugar y tu̱mt́i pastor iŋjacyajpa.
17 ’Jém anJa̱tuŋ Dios tsa̱m atoypa porque anyaac anachiit́a̱p iga accaata̱p. Jesɨc ocmɨ anyaact́im ampɨctsoŋpa e̱ybɨc jém amvida. 18 Jém ánenemigoyaj d́a wɨa̱p acca, pero ɨch anyaac anjɨ́cpa iga accaata̱p. Ɨch anait́ jém pɨ̱mi iga anyaac anachiit́a̱p iga accaata̱p. Anait́t́im jém pɨ̱mi iga anyaac ampɨctsoŋpa e̱ybɨc jém amvida. Je̱mpɨgam aŋwatpa porque apɨɨmɨ́y jém anJa̱tuŋ Dios.
19 Jesɨc cuando jém judíos imatoŋyajpa t́i nɨmpa jém Jesús, mojpa áŋa̱jiyaj. Nawécyajta̱p e̱ybɨc. 20 Wa̱t́i de jeeyaj nɨmyaj:
—¿T́iiga iŋwadayt́ámpa caso? Yɨ́p pɨ̱xiñ iniit́ tu̱m mal espíritu, tsa̱m locoaŋmatpa.
21 Pero tuŋgac de jeeyaj nɨmyaj:
—Jém iniit́wɨɨp tu̱m mal espíritu d́a wɨa̱p iŋmat jém wɨbɨc aŋma̱t́i juuts iŋmatpa yɨ́p pɨ̱xiñ. Jém mal espíritu d́a wɨa̱p ictojáy tu̱m cácht́i iixcuy.
Jém judíos iñácscayajtooba tsaamɨ jém Jesús
22 Jesɨc núc jém tiempo de sucsuc cuando jém Jerusalénpɨc pɨxiñt́am icusɨ́ŋa̱cayajpa jém mɨjpɨc ma̱stɨc. Watta̱p jém sɨŋ cada a̱mt́ɨy. 23 Jesɨc nɨc Jesús jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m, wid́aŋnaspa jém corredor iñɨ̱yi Salomón. 24 Jesɨc aŋtuuma̱neyaj tsa̱m jáyaŋ jém judíos, icute̱ñxe̱tyaj jém Jesús. Nɨmyaj jeeyaj:
—¿Mii̱apaap? Tsa̱m anjo̱dóŋa̱tooba. Siiga micham miCristo, sɨɨbam nunta aŋma̱tɨ.
25 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Mannɨ́mayñeum iga ɨch aCristo, pero d́a iŋcupɨcta t́i mannɨ́máy. Aŋwat jém milagroyaj con jém anJa̱tuŋ Dios ipɨ̱mi iga wɨ̱quejiñ iga ɨcham aCristo. 26 Pero mimicht́am d́a iŋcupɨctámpa porque d́a je mamborregotam juuts mannɨ́mayñe pecam. 27 Ɨch amborregoyaj amatóŋactɨɨyáypa jém anjɨ̱yi y ɨch ánixpɨcpat́im jém amborregoyaj. Jeeyaj atúŋɨyyajpa. 28 Anchiiba jém amborregoyaj jém vida jém d́apɨc cuyajpa. Jesɨc d́a nunca togoypa. D́a i̱ wɨa̱p atobáyáy ɨch aŋcɨɨjo̱m. 29 Jém anJa̱tuŋ Dios achi jém amborregoyaj y d́a i̱ wɨa̱p atobáyáy jém amborregoyaj jém anJa̱tuŋ Dios icɨɨjo̱m, porque jém anJa̱tuŋ Dios tsa̱m wɨa̱p. Je iniit́ it́u̱mpɨy ipɨ̱mi. 30 Ɨch con jém anJa̱tuŋ Dios atu̱mt́it́am.
31 Jesɨc jém judíos e̱ybɨct́im ipiŋyajpa tsa iga iñácscayajpa tsaamɨ Jesús. 32 Jesɨc Jesús iñɨ́máypa jeeyaj:
—Jáyaŋ wɨ̱tampɨc milagro aŋwat mimicht́ámaŋjo̱m jém anJa̱tuŋ Dios ipɨ̱mi̱mɨ. ¿Jup milagro anaŋnúcpa iga annácscatámpa tsaamɨ?
33 Jesɨc jém judíos iñɨ́mayyaj Jesús:
—D́a mannácscatámpa tsaamɨ iga iŋwatne jém wɨ̱tampɨc milagro. Mannácscatámpa tsaamɨ iga iŋcujɨypa tanDios. Mich mipɨ̱xiñ, pero miñɨmpa iga mich miDios.
34 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—¿Que d́a jayñeta̱wum jém Moisés iŋquímayooyi iga nɨmpa Dios: “Mimicht́am midiostam”? 35 Siiga icnɨɨya̱ jeeyaj iga diosyaj jém ipɨctsoŋneyajwɨɨp jém Dios iŋma̱t́i, y d́a i̱ wɨa̱p ictogoy jém Dios iŋma̱t́i jém jaychacneta̱wɨɨp, 36 ¿jesɨc t́iiga miñɨmtámpa iga ɨch aŋcujɨypa Dios cuando anɨmpa iga: “Ɨch jém Dios aMa̱nɨc”? Porque Dios acupiŋ y acutsat yɨ́p naxyucmɨ iga aŋwad́iñ juuts je iwɨ̱aŋja̱m. 37 Siiga ɨch d́a aŋwatpa jém wɨbɨc milagro juuts iwatpa jém anJa̱tuŋ Dios, jesɨc odoy acupɨctaamɨ. 38 Pero siiga ɨch aŋwatpa jém wɨ̱tampɨc milagro juuts iwatpa Dios y mimicht́am d́a iŋcupɨctámpa t́i mannɨ́máypa, jesɨc cupɨ̱cɨ iga d́a je mɨgooyi jém milagroyaj iga wɨa̱iñ iŋcutɨɨyɨyt́a iga jém anJa̱tuŋ Dios it́ con aɨch y ɨch ait́ con anJa̱tuŋ Dios.
39 Jesɨc jeeyaj e̱ybɨct́im imatsyajtooba jém Jesús, pero cɨɨput, d́a wɨa̱ mimatsyaj.
40 E̱ybɨct́im nɨc Jesús jém nɨ aŋwiñt́uc iñɨ̱yi Jordán. Jemum tsɨ́y Jesús ju̱t́ moj acchíŋooyi jém Xiwan. 41 Jesɨc tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am nɨc iámyaj jém Jesús. Nɨmyajpa jeeyaj:
—Jém Xiwan, jém acchíŋoypáppɨc, d́a iwat ni tu̱m milagro. Pero jém Xiwan d́a tamɨgóyáy cuando taŋmadáy t́i iwatpa yɨ́p pɨ̱xiñ.
42 Jemum tsa̱m jáyaŋ jém pɨxiñt́am icupɨcyaj jém Jesús.