22
Jém ienemigoyaj ijɨ̱syajpa jutsa̱p imatsyaj jém Jesús
(Mt. 26:1-5, 14-16; Mr. 14:1-2, 10-11; Jn. 11:45-53)
Jesɨc núctooba jém sɨŋ iga icútyajpa jém caxt́ána̱ñi sin levadura, iñɨ̱yi jém pascuasɨŋ. Jém pa̱nij aŋjagooyiyaj con jém escribaspɨc maestroyaj imétsyajpa jutsa̱p iccaayaj jém Jesús. Pero d́a wɨa̱p imatsyaj porque icɨ̱ŋyajpa jém pɨxiñt́am.
Jesɨc ocmɨ jém Woccɨɨwiñ tɨgɨy jém Judas Iscariote ia̱namaŋjo̱m. Je tu̱m de jém docepɨc icuyujcɨɨwiñ. Jesɨc jém Judas nɨc iŋmadáy jém pa̱nij aŋjagooyi y jém comandante de jém ma̱stɨcjo̱mpɨc policía jutsa̱p icɨɨjuŋcot jém Jesús. Jesɨc agui maymayyaj jeeyaj. Iñɨ́mayyaj iga ichiiba tumiñ jém Judas cuando icɨɨjuŋcotpa jém Jesús. Jesɨc jém Judas iwat trato con jeeyaj. Moj iméts ju̱t́pɨc icɨɨjuŋcotpa jém Jesús cuando d́a i̱yaj jém pɨxiñt́am.
Jém tánO̱mi ictsucum jém Santa Cena
(Mt. 26:17-29; Mr. 14:12-25; Jn. 13:21-30; 1 Co. 11:23-26)
Jesɨc núcum jém ja̱ma iga iwatyajpa jém sɨŋ iga icútyajpa jém caxt́ána̱ñi sin levadura, jém pascuasɨŋ cuando accaayajta̱p jém ma̱ñborrego. Jesús icutsat jém Peto con jém Xiwan iga iwɨ̱tsacpa jém wíccuy. Nɨ́mayyajta̱:
—Nɨ̱gɨ wattaamɨ jém wíccuy iga tanacnaspa jém pascuasɨŋ.
Icwácyajpa jeeyaj, nɨ́mayt́a̱ Jesús:
—¿Ju̱t́ iñxunpa iga tasɨ́ŋa̱támpa?
10 Icutsoŋpa Jesús, nɨ́mayt́a̱p jém Peto y jém Xiwan:
—Cuando mit́ɨgɨyt́ámpa jém attebet, impáttámpa tu̱m pɨ̱xiñ ininɨcpa tu̱m majcuy nɨ. Túŋɨyt́aamɨ hasta núcpa jém tɨccɨɨm ju̱t́ tɨgɨypa. 11 Nɨ́maayɨ jém tɨc io̱mi iga jém imMaestro iñɨ́máypa iga: “¿Ju̱t́ it́ jém cuarto ju̱t́ asɨ́ŋa̱támpa con jém aŋcuyujcɨɨwiñ?” 12 Jesɨc jém tɨc io̱mi miŋquejáypa tu̱m mɨjpɨc cuarto jém yucmɨpɨc piso, wɨ̱tsacneum, ju̱t́ it́ it́u̱mpɨy cosa iga tawícmoŋtámpa. Jemum wattaamɨ jém wíccuy.
13 Jesɨc nɨcyaj, ipátyaj jém tɨc juuts iñɨ́máy Jesús. Jemum iwatyaj jém wíccuy iga wícmoŋyajpa jém pascuasɨŋ.
14 Jesɨc núcum jém hora iga wícyajpa. Co̱ñyajum Jesús jém mesacɨɨm con jém doce apóstolyaj. 15 Jesɨc iñɨ́máy jeeyaj:
—Tsa̱m ansunpa iga aŋwatpa yɨ́p sɨŋ con mimicht́am antes que ayaachwatta̱p. 16 Mannɨ́mayt́ámpa iga d́a e̱ybɨc tawagawícpa jém pascuasɨŋ hasta que núcpa jém ja̱ma iga Dios iŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ.
17 Jesɨc Jesús ipɨc tu̱m copa icɨɨjo̱m. Iŋwejpát Dios.
Jesɨgam iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Pɨctaamɨ yɨ́p copa. Wéctaamɨ entre mimicht́am. 18 Mannɨ́mayt́ámpat́im iga d́a e̱ybɨc ánucpa yɨ́p uvas iñɨ hasta que miñpa jém ja̱ma iga Dios iŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ.
19 Jesɨc imatspɨc tu̱m caxt́ána̱ñi. Cuando yaj iŋwejpát Dios, iwéc jém caxt́ána̱ñi, ichi jém icuyujcɨɨwiñ. Iñɨ́máy:
—Yɨ́p caxt́ána̱ñi ɨch ammɨjta̱y. Anchiiba ammɨjta̱y iga accaata̱iñ para mimicht́am. Wattaamɨ yɨɨmpɨc iga anjɨ̱stámpa mimicht́am.
20 Ocmɨ je̱mpɨct́im iwat con jém copa. Cuando yajum wiiqui, iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ:
—Yɨ́p copa jém jo̱mipɨc trato jém aŋwatpáppɨc con mimicht́am iga maŋwɨ̱tsagáypa iñt́áŋca cuando antegáypa annɨɨpiñ.
21 ’Sɨɨp yɨɨm it́ con taɨcht́am jém acɨɨjuŋcotpáppɨc. It́ icɨ yɨ́p mesayucmɨ. 22 Nu̱ma ɨch accaata̱p, jeeyucmɨ jém anJa̱tuŋ Dios acutsat yɨ́p naxyucmɨ. Pero agui uuguyt́im jém pɨ̱xiñ jém acɨɨjuŋcotpaap jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m.
23 Jesɨc moj nacwácyajta̱ji entre jeeyaj iga i̱ icɨɨjuŋcotpa jém iMaestro.
I̱ tsɨ́ypa juuts jém más mɨjpɨc aŋjagooyi
24 Ocmɨ moj áŋa̱jiyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Nacwácyajta̱ entre jeeyaj iga i̱ tsɨ́ypa juuts jém más mɨjpɨc aŋjagooyi de jeeyaj.
25 Pero Jesús iñɨ́máy:
—Yɨ́p naxyucmɨpɨc rey tsa̱m pɨ̱mi iccámpa orde. Tsa̱m ipɨɨmɨ́ypa jém ipɨxiñt́am. Pero jeeyaj icujípyajpa jém irey aunque agui ipɨɨmɨ́y. 26 Pero mimicht́am odoy wa̱tɨ je̱mpɨc. D́a wɨ̱ iga tsa̱m impɨɨmɨ́ypa jém iñt́ɨ̱wɨtam. Entre mimicht́am jém más mɨjpɨc aŋjagooyi tienes que tsɨ́ypa juuts jém más ma̱ñipɨc. Jém más mɨjpɨc tienes que micuyo̱xatámpa iñt́u̱mpɨyt́am. 27 ¿I̱ más iniit́ ipɨ̱mi, jém co̱ññewɨɨp mesacɨɨm o jém icuyo̱xapaap, jém inimiñpáppɨc jém wíccuy? Mannɨ́máypa iga ɨch amiñ iga maŋcuyo̱xa̱p.
28 Nɨmt́im Jesús:
—Mimicht́am siempre miit́t́a con aɨch cuando tsa̱m acutɨ́tsta̱. 29 Jeeyucmɨ manchiiba jém pɨ̱mi iga michɨ́yt́ámiñ juuts miŋjagooyit́am cuando ɨch miñpa anaŋjac jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Sɨɨp manchiiba jém ampɨ̱mi porque ɨch achiiñe jém anJa̱tuŋ Dios. 30 Tawagait́t́ámpa cuando miñpa anaŋjac jém pɨxiñt́am yɨ́p naxyucmɨ. Miwíctámpa y miñɨ́ctámpa ammesacɨɨm. Miwagaco̱ñt́ámpa jém aŋjagooyi ico̱ñcuyyucmɨ iga iŋcɨɨpiŋtámiñ jém doce tribu de jém Israelpɨc pɨxiñt́am.
Nɨmpa Jesús iga Peto iŋnécpa
(Mt. 26:31-35; Mr. 14:27-31; Jn. 13:36-38)
31 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém Peto:
—MiPeto, i̱xɨ iga jém Woccɨɨwiñ miwácneta iñt́u̱mpɨyt́am. Tsa̱m micutɨ́tspa siiga nu̱ma iŋcupɨcneta Dios. Micuxicstámpa juuts trigo. 32 Pero anaŋwejpátpa Dios para mimich iga odoy iñchaguiñ iga iŋcupɨcpa Dios. Pero ocmɨ cuando e̱ybɨc iŋcupɨcse̱tpa Dios, jesɨc yo̱xpaatɨ jém iñt́ɨ̱wɨtam iga iwɨ̱cupɨcyajiñ.
33 Jém Peto iñɨ́máy Jesús:
—MánO̱mi, ait́ listo iga tawaganɨcpa cárcel con mimich. Wɨa̱pt́im taŋwagaca.
34 Pero jém Jesús iñɨ́máy:
—MiPeto, mannɨ́máypa iga yɨ́pt́im ja̱ma antes que aŋwejpa jém ca̱yu anaŋnécpa túccɨy, miñɨmpa iga d́a ánixpɨcpa.
Núcum jém ja̱ma iga yaachwatta̱p jém Jesús
35 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Cuando maŋcutsatta sin morral, ni jém iñt́umiñ accáycuy, ni tuŋgac iŋcɨac; ¿jesɨc t́i mit́ogóyáy?
Nɨmyaj jém icuyujcɨɨwiñ:
—D́a t́i.
36 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Siiga sɨɨp inimiññe jém immorral o jém iñt́umiñ accáycuy, jesɨc wɨa̱p ininɨc. Siiga d́a inii̱ tu̱m espada, maayɨ jém iñchamarra iga iñjuypa. 37 Mannɨ́máypa iga nu̱ma anaccupacpa jém Dios iŋma̱t́i jém jaychacneta̱wɨɨp. Nɨmpa así: “Matsta̱p jém Cristo, chiit́a̱p castigo juuts tu̱m accaoyñewɨɨp.” Cupacpa it́u̱mpɨy juuts jaychacneta̱ jém Dios iŋma̱t́i.
38 Jesɨc nɨmyaj jém icuyujcɨɨwiñ:
—MánO̱mi, yɨɨm it́ wɨste̱n espada.
Nɨm Jesús:
—It́um wɨ̱.
Jesús iŋwejpát Dios jém lugar Getsemaní
(Mt. 26:36-46; Mr. 14:32-42)
39 Jesɨc put Jesús, nɨc juuts icostumbre jém Olivos co̱tsɨc. It́úŋɨyyaj jém icuyujcɨɨwiñ. 40 Cuando núcyaj jém co̱tsɨcyucmɨ, Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—Aŋwejpáttaamɨ Dios iga odoy i̱ wɨa̱iñ micutɨ́tsta.
41 Jesɨc Jesús ichac icuyujcɨɨwiñ, nɨc uxaŋ más juumɨ, jutspɨy taŋwípnɨcpa tu̱m tsa. Jemum co̱ste̱ññeactɨŋ, moj iŋwejpát Dios. 42 Nɨmpa Jesús:
—ManJa̱tuŋ, siiga mich iŋwɨ̱aŋja̱m, odoy jɨɨcɨ iga annascaaba yɨ́p mɨjpɨc yaacha̱ji. Pero odoy wa̱tɨ juuts ɨch ansunpa, wa̱tɨ juuts mich iŋwɨ̱aŋja̱m.
43 Jesɨc miñ iwiñquejáy tu̱m sɨŋyucmɨpɨc pɨ̱xiñ iga iccamamwadáypa jém Jesús ia̱nama. 44 Pero tsa̱m pɨ̱mi ijɨ̱spa iga accaata̱p, jesɨc más pɨ̱mi iŋwejpátpa Dios. Agui pɨ̱mi cupijpa hasta wɨtspa naxyucmɨ juuts nɨɨpiñ.
45 Jesɨc yaj iŋwejpát Dios. Tsucum, nɨc ju̱t́ it́ jém icuyujcɨɨwiñ. Ipát iga moŋyajpa jeeyaj porque tsa̱m pɨ̱mi aŋyácneyaj. 46 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
—¿T́iiga mimoŋtámpa? Tsucumtaamɨ. Aŋwejpáttaamɨ Dios iga odoy i̱ wɨa̱iñ micmalwat.
Matsta̱ jém Jesús
(Mt. 26:47-56; Mr. 14:43-50; Jn. 18:2-11)
47 Iganam jɨypa ixɨ jém Jesús, jesɨgam núcyaj tsa̱m jáyaŋ pɨxiñt́am. Jém Judas, jém it́wɨɨp id́ɨc con jém docepɨc icuyujcɨɨwiñ, inimiñ jém pɨxiñt́am iga icɨɨjuŋcotpa jém Jesús, icunúc, ichútsáy ia̱cpac. 48 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—MiJudas, ¿que mich aŋwadáypa atraición aɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, con tu̱m aŋna̱catsuuchi?
49 Jesɨc cuando icuyujcɨɨwiñ iixyaj iga matsta̱ jém Jesús, iñɨ́mayyaj:
—MánO̱mi, ¿maŋcupujpa con jém espada?
50 Tu̱m de jeeyaj it́ɨŋ jém co̱bacpɨc pa̱nij imozo. It́ɨŋquímáy it́a̱tsɨc jém aŋwɨ̱mɨpɨc. 51 Pero nɨmpa Jesús:
—Odoy wa̱tɨ je̱mpɨc.
Jesɨc Jesús it́óbáy e̱ybɨc jém pɨ̱xiñ it́a̱tsɨc. 52 Sɨɨbat́im mex jém pa̱nij aŋjagooyiyaj con jém mɨjpɨc ma̱stɨc iŋjagooyi y jém wɨd́ayt́am. Miñpa imatsyaj Jesús. Pero Jesús iñɨ́máy:
—¿T́iiga miñ ammatsta con jém espada y con jém cuy? ¿Que ɨch anúmpaap? 53 Jáyum tawagai̱t́i jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m, pero d́a i̱ ammats. Pero sɨɨp Dios ijɨ́cpa iga wɨa̱p ammatsta. Núc jém hora, wɨa̱p iŋwatta juuts ixunpa jém piichcɨɨmpɨc ipɨ̱mi.
Jém Peto iŋnécpa jém Jesús
(Mt. 26:57-58, 69-75; Mr. 14:53-54, 66-72; Jn. 18:12-18, 25-27)
54 Jesɨc matsta̱ jém Jesús, nanɨcta̱ jém pa̱nij aŋjagooyi it́ɨccɨɨm. Jém Peto ijuumactúŋɨ́y. 55 Jesɨc jém it́yajwɨɨp jém tɨgaŋna̱ca icnúcyaj juctɨ, co̱ñyaj iga samyajpa. Jém Peto iwaganaco̱ñt́im. 56 Jesɨc tu̱m yo̱mo, jém pa̱nij imozo, iix jém Peto iga co̱ñ ju̱t́ acnúcneta̱ juctɨ. Tsa̱m iámpa jém Peto, iixpɨc. Nɨm jém yo̱mo:
—Yɨ́p pɨ̱xiñ sɨɨba id́ɨc con je.
57 Pero jém Peto iŋnéc. Iñɨ́máy jém yo̱mo:
—Miyo̱mo, ɨch d́a ánixpɨcpa jém pɨ̱xiñ.
58 Ocmɨ tuŋgagam pɨ̱xiñ iix jém Peto. Nɨ́mayt́a̱:
—¡Mich, tu̱m de mijeet́im!
Pero jém Peto iñɨ́máypa jém pɨ̱xiñ:
—¡Mipɨ̱xiñ, d́a ánixpɨcpa!
59 Ocmɨ como tu̱m hora, tuŋgagam pɨ̱xiñ nɨmpat́im:
—Nu̱ma, yɨ́p pɨ̱xiñ it́ id́ɨc con je, quejpa iga Galileapɨc.
60 Jesɨc Peto iñɨ́máy:
—Mipɨ̱xiñ, d́a anjo̱doŋ t́i sɨ́p iññɨmta.
Jesɨc jeet́i rato iganam jɨypa jém Peto, jesɨgam aŋwej jém ca̱yu. 61 TánO̱mi iámseedáy, iix jém Peto. Jesɨc Peto ijɨ̱s t́i iñɨ́mayñe jém tánO̱mi cuando miñɨ́mayt́a̱ jém Peto iga: “Antes que aŋwejpa jém ca̱yu, mich anaŋnécpa tuccɨy.” 62 Jesɨc put jém Peto. Tsa̱m pɨ̱mi wejpa. Agui aŋyácne.
Jém imatsneyajwɨɨp Jesús ixaayɨyyajpa
(Mt. 26:67-68; Mr. 14:65)
63 Jesɨc jém imatsneyajwɨɨp Jesús ixaayɨyyajpa. Ixoŋyajpa. 64 Aŋmónayt́a̱ jém Jesús iixcuy con tu̱m puctu̱cu. Jesɨc icwácyaj Jesús, nɨ́mayt́a̱:
—Siiga mixabio, anɨ́maayɨ i̱ mixoŋ.
65 Jesɨc pɨ̱mi imalmalnɨ́mayyajpa jém Jesús.
Nanɨcta̱ Jesús ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj jém co̱bacpɨc pa̱nij aŋjagooyiyaj
(Mt. 26:59-66; Mr. 14:55-64; Jn. 18:19-24)
66 Jesɨc cuquejum, aŋtuuma̱yajpa jém wɨd́ayt́am jém Israelpɨc aŋjagooyiyaj. It́yajt́im jém pa̱nij aŋjagooyiyaj con jém escribaspɨc maestroyaj. Nanɨcta̱ Jesús ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj jém wɨd́ayt́am, jém Sanhedrín. Jesɨc jém aŋjagooyiyaj icwácyaj jém Jesús. Nɨ́mayt́a̱:
67 —Siiga miCristo, jém micutsatnewɨɨp Dios, jesɨc aŋma̱tɨ.
Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Siiga mannɨ́máypa iga ɨch aCristo, d́at́im iŋcupɨctámpa. 68 Siiga mannɨ́máypa iga t́iiga micwágoyt́ampa, jesɨc mich d́at́im aŋcutsoŋtámpa ni d́at́im aŋcutsɨgayt́ámpa. 69 Pero ɨch, jém aMiññewɨɨp Sɨŋyucmɨ, sɨɨp nɨcpa aco̱ñi jém Dios iŋwɨ̱mɨ, jém iniit́wɨɨp it́u̱mpɨy ipɨ̱mi.
70 Jesɨc it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp icwácyajpa Jesús. Nɨmyajpa:
—¿Que mich Dios miMa̱nɨc?
Jesɨc jém Jesús icutsoŋ. Nɨmpa:
—Mich miñɨmpa iga aɨcham.
71 Jesɨc nɨmyajpa jém pɨxiñt́am:
—D́am tammétstámpa tuŋgac testigo, iyaagam naŋmatcata̱.