24
Jisaso lotu nap tokwae ‘Kwatae akwap naean’rá sénámp kar
Jisas lotu nap tokwae pwarará akwap nánko, mao éréképá yárak i konámp arop fárákap koropea Jisasén, ‘Nko lotu nap tokwae mekamp nap-nap nkeae’ ria yénkép. Aenapan maok, nopok mao am fárákapan arakrá sér, “Yumo am táman nkea nɨnɨk tokwae rape? Aenapao maok, yumwan kare kar sénampon: Nánkár te yumwi ankwap, ankwap yumwi yumuntuk tank mono. Ponankor mént worépámprá épér napo, apárok pɨkrɨnk naenámpon.”
Jisas ‘Kápae kare touwe kwatae korop naean’rá sénámp kar
Mak 13:3-20; Luk 21:7-24
Jisas akwapea Oliv faonkwek tank nánko, mao éréképá yárak i konámp arop fárákap námoku saráp Jisasnámpok koropea sérrá, “Amo yinan sérae: Mokope ke fek am ankank fopwar naenámpon? Apae manénkɨr yénkép nánko, yino amo arákarrá ék napo, mámá apár pwar naenámp ke mér mwanámpon.”
Nopok Jisas am fárákapan arakrá sér, “Takria arop ankárankampao yumwan kwekárantáno mér kip. Kápae kare arop koroprá onomp e séria sérrá, ‘Ono támao ono Kraiso nae’rá sérantáno. Arop fákáre kápae kare koumteouráp aropan kwekár mwanape. Yumo panek mwaekamp, wonae fik mwaekamp yorowarnap kar wa mwanapon. Yumo am kar korop nánko waria te yumo mér kip. Yumo táman korokop kwapono. Am ankank te kare korop naenámpan maok, pwarnámp yae kare te oukoumwan sɨkono. Ankwap fi aropao ankwap fi aropént yorowar. Tá ankwap kingomp firao ankwap kingomp firan yorowar mwanapon. Tá ankwapmwaek kɨrɨkɨrikamp arop fárákap yae porokwe tokwae korop nánko, tá némp yérur tokwae korop naenámpon. Am kápae kare ankank korop naenámp te, yupuao táráp sámp naeria manénkɨr touwe tokwae arokwap konámp niamp kápae kare apárok korop naenámpon.
Am ke fek te yumwan tia touwe nénkria yumwan tirá wour mwanape. Tá kápae kare koumteouráp arop fárákap yumwan kokwarok kare mwanape. Am te apae riteanápe, yumo onomp arop fárákap yakáp napara, yumwan tak mwarea napon. 10 Am ke fek te kápae kare koumteouráp arop Kwarén mér nap pwarará, mao náráp ankwapyaenápén yopor aropamp yaek papria, námoku kuri náráp ankwapyaenápén yopor mwarea napon. 11 Tá kápae kare kwekár profet koroprá kápae kare koumteouráp aropan kwekár sérar mwanape. 12 Kápae kare kwatae nɨnɨk tokwae kari akwap nánko, arop yonkwae touwe i konap nɨnɨk te wae pwar mwarea napon. 13 Aeno koumteouráp arop kárákáre yakáprá tukupea pwarnámp yae fek napo te, Kwaro man fwap warko érékép naenámpon. 14 Tá arop fárákap am Kwaro náráp firáp taokeyaknámp Kwapwe Kare Kar kápae kare apárok mwaek farákáp napo, ponankor koumteouráp arop fwap wawia napo, wakmwaek pwarnámp yae korop naenámpon.”
Kwatae kare ankank korop naenámp kar
Mak 13:14-23; Luk 17:23-24
15 Tá Jisaso ankwap kar arakrá sér. “Tá yumo nke napo, am kwatae kare ankank wokwaek profet Danielo sérimp, am ankank lotu nap tokwae mek koropea fokopeyakea oumi pap naerámpon. (Arop mámá kar te nkea fwapia nɨki samp kuno.) 16 Tá am ke fek te koumteouráp arop fárákap Judia mek yakáp nap te fwap yakáp mwaria te, pɨrɨkɨmpea faonkwek tukup mwanapono. 17 Arop náráp kaerik tank námp te warko nap mek youmpea náráp ankank sámp mono. 18 Tá arop yopwar mek yak námp te arákárrá akwapea náráp nap mekamp waempyam sámp mono. 19 Táte koumteou tárápu yakáp nap, tá táráp yink yaek fákeyakáprá mom wun nap, am fárákap te koupoutáráp nape! Mao te tére tokwae mwanape. 20 Komontok korop námp fek, tá lotunap ke fek am ankank koropantánoria, yumo ankár Kwarén kar toropwap kipo. 21 Am ke fek te kápae tokwae koropnámp kenono. Wokwaek Kwaro apár wourékam yoroimp ke fek te take pourouráp korop moimpono, tá wakmwaek kor take korop mono. 22 Táte Kwaro am ke amor mek ták-pwar mo nánkoria te, koumteouráp arop ponankor moyakáp mwarapon. Aeno Kwaro koumteouráp arop fárákapan námoku nánkáráp tarinámp nɨnɨkria maok, am ke amor mek ták-pwar námpon.
23 Am ke fek arop ankwapao yumwan sérrá, ‘Yumo nkenke, Krais te mapek yak námpon.’ Tá ‘Nkwampok yak námpon.’ Aerá sénapo te, yumo, kare karan mpweria méri kwapono. 24 Waeman ankwap fárákap yankarrá arakrá sér mwanape, ‘Ono te Kraisono.’ Ankwapao sérrá, ‘Ono profetono.’ Makrá poupwekáp sérar mwanape. Tá kárákáre tokwae momwar pourouráp téreria, am fek Kwaro nánkáráp tenámp koumteouráp aropamp nɨnɨk sámpá yampourou mwanape. 25 Yumo wawenk! Ono tak mwanap kar táman yumwan ‘Oukoumwan mérenk’ ria séri pwar nampon.
26 Aeria am fárákapao yumwan sérrá, ‘Nkenke! Mao arop yak mo apár mek yak námp’rá sénapo te, yumo ampok tukup kwapono. Táte am fárákapao sérrá, ‘Yumo nkenke! Mao te mámá nap mek yak námp’rá sénapo te, am kar wawia méri kwapono. 27 Mékér wae tokwae yámaraoknámp mwaeknámpia, ponankor wae tákaprá akwapea yámar porokor námp mek i konámp te, nánkár wakmwaek Aropamp Táráp arákarrá ék námp fek kor taknámp naenámpon.
28 Apae ankank mákáre nánko, ampwae yákáre koropea koupoukour konapon. Taknámp niamp Aropamp Táráp yámar meknámp ék námp fek, arop ponankor am fek koupoukour mwanapon.”
Aropamp Táráp nánkár ék naenámp kar
Mak 13:24-27; Luk 21:25-28
29 Jisaso warko ankwap kar sérrá, “Am kápae tokwae koropnámp ke pwar nánko, koupour kar yámar kɨrɨkɨp nánko, yunkao kor wae mo nánko, yámar mekamp térme mukarea apárok ékrɨnk naenámpono. Tá yámar mekamp kárákáre kor ankankao kor wuwia wae naenámpon. 30 Aenánko, am ke fek táman Aropamp Táráp korop naenámp yarápae yámar mek érik farákár nánko, kápae kare némpoukamp arop am nkea náráp pourouantá éménk mwanapon. Tá am fárákap Aropamp Táráp yámar mek narek karaok koumwe yumuntuknámp kárákáre tokwae ntia wae tokwae fek ék nánko nke mwanapon. 31 Tá mao náráp ensel fákáre kárákáre fek wur fokopnámp wa nap fek tirá kérép nánko, mao apár yarápae pwar námp fek tukupea, Kwaro nánkáráp tarinámp koumteouráp arop éréképá koropea, ankár mek koupoukour mwanapon.”
Yao fikan nkea mér i konap wounáp kar
Mak 13:28-31; Luk 21:29-33
32 Jisaso warko ankwap kar sérrá, “Yumo te fwap yao fikan nkea mér mwanapono. Am yao yowe ént fékiria pwae pére nánko te, yumo wae méria ‘Oukoumwan te yámar kwapwe naenámp ke’rá sér i konapono. 33 Táte taknámp am ankank ponankor koropánk námp nkea, yumo fwap mér mwanapono: Aropamp Táráp korop naenámp yae wae wonae fik koropea ménki fek yak námpon. 34 Ono yumwan kare kar sénampon: Mámá kear mekamp koumteouráp arop fárákap oukoumwan sumpwi mo napo, am ankank ponankor korop naenámpon. 35 Yámar mek ntia apár te akwapá pwar naenámpon. Aeno onomp kar te pwar mo kareno.”
‘Jisas ék naenámp yae te mér mo kareno’rá sénámp kar
Mak 13:32-37; Luk 17:26-30,34-36
36 Jisaso warko sérrá, “Aeno arop ankárankamp am yae ntia am ke te mér mo kareno. Yámar mekamp ensel fákárerao kor mér mo, Kwaromp Tárápao kor mér mono. Kwar Naropwar námoku saráp méri yak námpon. 37 Wokwaek Noa yakámp ke fek nɨnɨkiapnámp taknámp oukoumwan Aropamp Táráp arákarrá ék naenámp fek kor taknámp mwarea napon. 38 Oukoumwan éntenk tokwae korop monámp ke fek te, fɨr fépérrá ént fépérrá, koumteou tirá takrá tukupea, Noa sip mek papárámp ke fekiapono. 39 Am fárákap te náráp pourouk sámp mwarap te nɨk moitea yakáprá takrá tukupapo, éntenk tokwae koropria koumteouráp arop ponankor éntao timpono. Tá taknámp Aropamp Táráp ék naenámp ke fek kor tak mwarea napon. 40 Arop anánkaopwe yopwar mek tére nep te Kwaro ankwap ankárankamp warámpria, ankwap pwar naenámpon. 41 Tá yupu anánkaopwe ni yaprá yak nep te, Kwaro ankárankamp warámpria, ankwap te am fek pwar nánko yak naerámpon. 42 Ae naerámpara, yumo ankár fwapia mér kipo: Yumo te mokope ke fek yiráp Tokwae Kar ék naenámpaoean mér mono. 43 Yumo ará ankankan nɨnɨk kipo: Arop nap naropwaro mokope ke fek arop koropea náráp nap mekamp ankank oukun naenámpaoeanria kumuruk amp mono, ankár yérék nánko, oukun arop te maomp nap mekamp ankank oukun mo, fwapono. 44 Ae konámpara, yumo kor ankár nánapi yakáp kip. Aropamp Táráp yumo oukoumwan ék mo naenámpan mpweria nɨk mo pwar napo, am ke fek táman ék naenámpono.”
Kwapwe kare tére arop ntia kwatae tére aropan wounáprá sénámp kar
Luk 12:41-48
45 Jisaso ankwap wounáp kar arakrá sér, “Apae tére arop kwapwe kare nɨnɨkria, maomp tére yae-párák taokeyak konámpon? Am ankank naropwar man ankwap tére aropan taokeyakria, man fɨr nénk naenámp ke fek nénk konámpon. 46 Aetenánko, wakmwaek am ankank naropwar arákarrá koropea am tére arop wae námoku séri pwate akwapnámp nɨnɨkaok téreanámp nke nánko, pwi yak nánko te, am tére arop támao fwap warákár tokwae konámpon. 47 Ono yumwan kare kar sénampon: Am aropan te waeman náráp ankank taokeyak naenámp arop tokwae yoroi pap naenámpon. 48 Aeno am tére arop kwataeria námoku támao nɨnɨkrá, ‘Onomp arop tokwae te koupour korop mono.’ 49 Aeria am énénki tére konap aropan fupukrá yárakrá, fɨr fárrá mánmán ént fépér i konap aropént ént fárrá mánmánrá yárak. 50 Aenánko, maomp arop tokwae am tére arop te korop mo naenámpan mpweria am tére aropao kor oukoumwan apae yae fek, apaekamp ke nánko, korop naenámpaoeanrá mér mo. 51 Aenánko am arop tokwae te koropea am tére aropan fukia man sámpea kwekár nɨnɨkaok i konap arop fárákapént páte nánko, am mek apánka waeria you kɨkɨmpia wae mwanapon.”
24:2 Lu 19:44 24:5 Mt 24:23-24; 1 Jo 2:18 24:9 Mt 10:22; Jo 16:2 24:11 1 Jo 4:1 24:14 Mt 28:19 24:15 Dan 11:31 24:21 Dan 12:1 24:24 2 Te 2:9; Yé 13:13-14 24:29 2 Pi 3:10; Yé 6:2-13 24:30 Mt 26:64; Yé 1:7 24:31 1 Ko 15:52; 1 Te 4:16 24:36 Ap 1:7; 1 Te 5:1-2 24:37 Stt 6:5-8 24:39 Stt 7:6-23 24:42 Mt 25:13 24:43 Yé 3:3 24:47 Mt 25:21,23