26
Taokeyakáp konap arop Jisasén farop mwaria kar papap kar
Jisas am kar ponankor farákápea pwarará, am ke fek táman mao éréképá yárak i konámp arop fárákapan sérrá, “Yumo wae mérapon, Pasova fɨr fár mwanámp yae te anánk yae mwar tank námpon. Aeno tá wakmwaek Aropamp Táráp yopor aropamp yaek pap napo, am fárákapao yaopwae porokopramp fek pukup mwanapon.”
Am ke fek táman Pris Tokwae fákáre ntia Israel fi taokeyakáp konap arop, pris taokeyak konámp arop tokwae Kaiafasomp nap mek koupoukour. Aeria am fárákap Jisasén sámpá farop mwanámpria e-poup kar sérarrá tankáp. Aeria sérrá, “Mono. Nomo kápae kare arop koupoukarrá Kwarén lotunap yae fek am ankank tak nánko, koumteouráp arop fárákap nomwan yorowarantáno.”
Yupu ankwap Jisasomp me korok sanda kwarákarimp kar
Mak 14:3-9; Jon 12:1-8
Jisas Betani mek wokwaek lepra touwe sámpámp arop Saimonomp nap mek yak. Aenánko yupu ankárankamp mao botol kwapwe kare yumwi fekamp am mek sanda kwapwe top pwarámpeyak námp sankorop. Am sanda te mani tokwae fekampono. Jisaso fɨr fárrá tank nánko, am yupuao náráp sanda sankoropea maomp me korok kwarákár. Aenánko, mao éréképá yárak i konámp arop fákáre nkea kokwarokria sérrá, “Apaeritea mámá sanda kwaporok akwap námpono? Nomo am sanda arop sánkria am fek nomo mani tokwae sámpea ankank monap arop fárákapan nénk mwar mpupo.”
10 Jisas maomp kar wae méria man sérrá, “Yumo apaeritea mámá yupuamp nɨnɨk mek kápae sánk rape? Mao te onan kwapwe kare nɨnɨk fek námpono. 11 Kápae kare por ankank monap arop fárákap te yumont yakáp mwanapon. Aeno ono te yumont kápae kare por yak mono. 12 Mámá yupu am sanda onomp pourouk kwarákárámp te onan apár me mek pap mwanapan nánap námpono. 13 Ono yumwan kare kar sénampon: Ponankor kápae kare apár mekmwaek mámá Kwapwe Kare Kar farákápria am mámá yupuraoinámp karan kor méntér farákáp napo, arop fárákap am táman nɨnɨk mwanapon.”
Judas ‘Jisasén faropenk’ ria arop outɨrimp kar
Mak 14:10-11; Luk 22:3-6
14 Am ke fek táman éntér-sámpramp arop ou mekamp arop ankárankamp, maomp e te Judas Iskariot, mao pris tokwae fákáreaonapok akwapea sérrá, 15 “Yumo onan apae ankank sáp napo, ono yiráp yaek Jisas pap nanampono?” Aeránko maok, am fárákapao man 30 mani silva sánk. 16 Tak napo maok, am ke fek táman mao, mokope ke fek am fárákapamp yaek Jisas sánk nanampaoeanrá mwae oupourounk.
Jisas Pasova fɨr fárimp kar
Mak 14:22-26; Luk 22:7-13
17 Yis Moráp Pan Fépér mwarap Yae manénkɨr ankárankamp yae korop námp fek, Jisaso éréképá yárak i konámp arop fárákap koropea Jisasén turunkrá, “Amo nɨnɨk nap te yino maok Pasova fɨr nánapianánko, amo Pasova fánanapono.” 18 Tá mao sérrá, “Yumo taun mek tukupea ono méramp arop ankárankampan sérrá, ‘Jisaso sérrá, “Ono nanamp ke te wae wonae fik námpono. Ono onomp éréképá yárak i konamp arop fárákapént waráp nap mek Pasova fɨr fánae.” ’ ” 19 Aerá séránko maok, am arop fárákap wae Jisaso sérimpaok takia Pasova fɨr nánapi pwar.
20 Tá wae kumur mek am éntér-sámpramp arop fárákap éréképea méntér tankáprá fépér. 21 Am fárákap fépérrá tankápria Jisaso sérrá, “Ono yumwan kare kar sénampon: Yumo ou mekamp arop ankárankamp onan yopor aropamp yaek pap naerámpon.” 22 Arop ponankor am kar wawia yonkwae touweria maok, ankákárankrá turunkupria sérrá, “Tokwae Kar e, ae te onoi kano?” Aerá sérar. 23 Aenapo mao nopok arakrá sér, “Am arop dis mek tanknámp sup mek onont pan anámp námp te mao onanenkria outɨri naenámp arop támaono. 24 Tá kare Aropamp Táráp te waeman Kwaromp Buk fek sénámpaok touwe sámp naenámpon. Aeno am arop Aropamp Tárápan yopor aropamp yaek pap námpao maok, koupouteane! Éntupwaro man fárákap te wampwe mpupo! Mao tak námp fek waeman touwe kwatae sámp nae-rámpon.” 25 Aeránko Judas man yopor aropamp yaek sánk naenámp mao arakrá turunk, “Tisa, ae te onoi kano?” Tá Jisas man sérrá, “Wae amoku sénap támaono.”
Jisaso pan ntia wain ént nénkámp kar
Mak 14:22-26; Luk 22:14-20; 1 Korin 11:23-25
26 Mao fépérrá tankáp napo, Jisas pan sámpea Kwarén ‘Aesio’rá séria, mao am pan fárákapea éréképá yárak i konámp arop fárákapan nénk. Aeria mao sérrá, “Máte onomp pourouno. Yumo sámpea fárenke.” 27 Tá wain éntráp kapan kor Kwarén ‘Aesio’rá séria am fárákapan nénkria sérrá, “Yumo ponankor mámá fárenke. 28 Am te onomp yɨri fek kontrak yoro nampono. Ono kápae kare aropamp kwatae nɨnɨk yárári akwapanoria kwarákár na-nampono. 29 Ono yumwan sénampon: Ono wain ént te warko fár mono, ankár akwapea Kwaro náráp firáp taokeyak konámp korop nánko, am mek yumont wain ént wourékam fánanampono.”
30 Takia pwarará tár ankárankamp sámpea wae ek tukupea Oliv Faonkwek tukup.
Jisaso Pitan ‘Amo námwan pwar nanap’rá sérimp kar
Mak 14:27-31; Luk 22:31-34; Jon 13:36-38
31 Jisas am fárákapan sérrá, “Yiráp onan mérnap te mámá kumuruk kwatae akwap naerámpon. Kwaromp Buk fek sérrá, ‘Ono sipsip taokeyak konámp arop farop nanko, sipsip fákáre pɨrɨkɨmpea tukup mwanapon.’ 32 Aeno wakmwaek ono warko fárámpea Galili mek yumwan mekia akwap nanampon.” 33 Tá Pita nopok man arakrá sér, “Táte kápae kare aropamp mér kwatae akwap námpon kor, onomp mér mwar kwatae akwap mo kareno!” 34 Jisas man sérrá, “Ono amwan kare kar sénampon: Mámá kumuruk kakaruk oukoumwan fárámp mo nánko, amo yinɨnk por sérrá, ‘Námo man te mér mono’rá sénaerapon.” 35 Nopok Pita man sérrá, “Wampweno! Ono fwap amont sumpwi nanampono. Ono amwan ‘Mér mono’rá sér te mo karono!” Ponankor mao éréképá yárak i konámp arop fárákapao kor ankár takrá sér.
Jisaso Getsemani yopwar mek Kwarén kar toropwapimp kar
Mak 14:32-42; Luk 22:39-46
36 Takia pwarará, Jisas am fárákapént Getsemani yopwar mek tukup. Tukupea mao éréképá yárak i konámp arop fárákapan sérrá, “Yumo mapek yakápenke. Ono nkwapek youmpea kar toropwap nae.” 37 Aeria maok, mao Pita ntia Sebedimp namoráp yaworan mwar éréképea akwap. Oukoumwan te maomp nɨnɨk kápae nánko, yonkwae touwe tokwaerao man oupouroup. 38 Aenánko am fárákapan sérrá, “Ono wae sumpwi nanamp wonae fek nánko, ono yonkwae touwe tokwae rae. Yumo mapek yakáprá onont yérékrá yakápenke.” 39 Aeria yoump tae morokria yimetáp mwaeknámp apárok woukouprá arakrá kar toropwap, “Onomp Ayao! Amo fwap tak naeria te, ono touwe tokwae sámp nanamp kap má sámp-sɨnanapon. Aeno amo onomp nɨnɨkaoki kwapono, wampweno. Amo ankár waráp nɨnɨkaok sarápampo.”
40 Aeria pwarará akwapea mao éréképá yárak i konámp arop yinɨnkaopwean nke nánko, mao pampi yakáp. Aenapo, mao Pitan sérrá, “Yumo te mokopono? Yumo onont ankárankamp ke fek yépék mwanap pourou mo nie? 41 Yumo te ankár yérékrá kar toropwapenke! Takria yumo kwatae nɨnɨk fek tukupantáno. Tá kare, yiráp nɨnɨk te, fwap tak nae nɨnɨk napan maok, yiráp pourou te kárákáre mo námpon.”
42 Aeria maok, mao warko anánkan youmpea arakrá kar toropwap, “Onomp Ayao! Amo fwap mámá touwe sámp nanamp kap onan kárákár pɨk naenámp pourou mo nánko te, amo waráp nɨnɨkaok nanapon.” 43 Tá warko youmpea nke nánko, am arop yinɨnkaopwe ouwipi kápae nánko pampi yakáp. 44 Mao am fárákapan pwarará warko yinɨnkan youmpea am manénkɨr kar toropwapi námp táman warko takrá sér.
45 Warko mankea am arop fárákapan sérrá, “Yumo te oukoumwan pampria anepér rape? Yumo nkenke! Aropamp Tárápan kwatae nɨnɨkráp aropamp yaek pap naenámp ke te wokwae koropáne. 46 Yumo ferámp napo, nomo wae tukup mware. Arop onan yopor aropamp yaek sánk naerianámp wokwae wonae fik koropáne.”
Judaso Jisasén yopor aropamp yaek papnámp kar
Mak 14:43-50; Luk 22:47-53; Jon 18:3-11
47-48 Jisas oukoumwan kar sérrá yak nánko, Judas am éntér-sámpramp arop ou mekamp wae korop. Pris tokwae fákáre ntia Israel fi taokeyakáp konap aropao tirá kérépnap arop ou tokwae Judasént bainatráp yao ke tia korop. Aeria Judas am fárákapan sérrá, “Yumo nke napo, ono akwaprá man koupwiyakrá aop mukur namp te, am arop te Jisas támaono. Yumo ankár sámp kipo.” 49 Aerá séri pwarará, koupour kar Jisasnámpok koropria sérrá, “Kumuruk, Tisa.” Aeria mao wae man koupwiyakrá aop mukur. 50 Aenánko Jisas man sérrá, “Onomp nouroup e, amo am naeria korop nap te koupour takae!” Aeránko maok, arop fárákap wae koroprá paokoprá Jisasomp pourouk yae paprá wae sámp.
51 Aenapo maok, arop ankárankamp Jisasént yak námpao náráp bainat ak-sámprá pris taokeyaknámp aropamp tére aropan woupwi kor porokwapá aop-sɨr. 52 Aenánko Jisas man sérrá, “Bainat warko am mek norokorae! Arop ponankor bainat fek yorowaria te, ponankor bainat fek surumpwi mwarea napono. 53 Amo te mér mori kwapono? Ono yorowar naeria te ono fwap onomp Naropwarén turunk nanko, mao fwap onan kápae kare ensel fákáre éntér-sámpramp fi ami kámákár akwap námp sáp naenámpono. 54 Aeno táte ono tak nanko te, Kwaromp Buk fek yaknámp kar te mokopia kare kar naenámpon? Kwaromp Buk fek sérrá, ‘Ankank ankár taknámp korop naenámpri námp támao korop námpon.’ ”
55 Am ke fek táman Jisas am arop fákáreran sérrá, “Yumo onan sámp mwaria korop nap te, oukunrá yorowarinámp aropan sámp mwaria ni konap niamp bainatráp yao ke tia korop napwae! Ono kumur méntép lotu nap tokwae mek tankrá koumteouráp aropan kar farákápamp fek te, yumo onan sámp moiapono. 56 Aeapan maok, mámá ankank ponankor yumo onan napan maok, profet fákárerao kumwiap kar méntér pwi námpon.”
Tá mao éréképá yárak i konámp arop fárákap te waeman Jisasén pwarará pɨrɨkɨmpá tukup.
Jisasén kotiap kar
Mak 14:53-65; Luk 22:54-55,63-71; Jon 18:12-14,19-24
57 Lo yénkrá farákáp konap arop fárákap ntia arop taokeyakáp konap arop, pris taokeyaknámp arop Kaiafasomp nap mek koupoukour yakáp. Aenapo arop fárákap Jisasén sámpea am nap mek warámpá tukup. 58 Aenapo, Pita maomp wakmwaek akwap námpao maok, akwapea panek tae morok yak. Mao am Kaiafasomp nap yári tenap mek youmpea plisman fákárerént tank. Mao te Jisasén apae mokop naprá nke nae ritea yépékrá tank.
59 Pris tokwae fákáre ntia Kaunsil * fákáre arop ‘Jisas te arak námp’ ria yankar sénánko, am fek Jisasén farop mwaria ‘Am tak naenámp arop te maeno?’rá turunkup. 60 Kápae kare arop koropea yankar sérar. Aenapan maok, am kot wanap arop fárákap te am fek Jisasén farop mwanap ankank te nke mo kare. Aenapo wakmwaek arop anánkaopwe korop. 61 Am anánkaopwerao sérrá, “Mámá arop te sérrá, ‘Ono fwap Kwaromp lotu nap tokwae párámpea yinɨnk yae fek saráp warko ti pwar nanamp’rá séri námpono.’ ”
62 Tá pris taokeyak konámp aropao fokopeyakrá Jisasén sér, “Amo te mae kar pwarokwaprá sénape? Mámá kar amo taki naprá sénap máte mokopono?” 63 Aerámpan maok, Jisas te kar sér mo. Aenánko mao warko sérrá, “Ono amwan yiki yak konámp Kwaromp e fek turunk nampono: Amo oukoumwan narekamp fou e sérae! Amo te Krais, Kwaromp Táráp ni mo nie?”
64 Nopok Jisas man sérrá, “Amo sénap támaono. Aeno ono yumwan sénampon: ‘Aropamp Táráp kápae kare kárákáreráp Kwaromp yae-párák mwaek yámar mek tankea wakmwaek koumwe yumuntukia ék nánko, nke mwanapon.”
65 Jisas aerá sénánko, pris taokeyak konámp arop am kar wawia námokuráp waempyam pearákapria sérrá, “Mao te Kwarén wouroumprá sénámpono! Nomo apaerá arop ankwapamp kar wa mwaria wumwi mwanámpanáp? Mao waeman Kwarén wouroump sénánko, oukoumwan táman yumo wae wawi napono. 66 Aeno yiráp nɨnɨk te mokop rape?” Tá nopok am fárákapao sérrá, “Mao te waeman kwatae nɨnɨk námpono. Ankár sumpwi naenámpono.”
67 Aeránko oukoumwan arop fárákapao Jisasomp yimetápok atopia man porokwap. Tá ankwap fárákapao man yae kwae fek táraporeria 68 sérrá, “Amo Kraisao nap kwamp te, amoku nɨnɨkia profet kar fek sérae, amwan te wa porokwapáne?”
Pita ‘Jisasén mér mo nampon’rá sérimp kar
Mak 14:66-72; Luk 22:54-62; Jon 18:15-18,25-27
69 Pita am nap topok yár ménki porok youmpea tank. Aenánko am mek tére konámp yupu maomp wonae fik koropea sérrá, “Amo kuri amo Galili mekamp Jisasént yakapono.” 70 Táte Pita kápae kare arop wa nap fek sérrá, “Mono! Ono te amo sénap kar am te mér mo nampono.” 71 Aeria mao yár ménki wonae fik akwap naeria nánko, am mek tére konámp yupu ankwap man nkea wonae fik yakápnap koumteouráp aropan arakrá sér, “Mámá arop máte wokwaek Nasaret mekamp Jisasént yakámp aropono.” 72 Tá Pita monoria warko arakrá sér, “Kare kar narekampráp, ono am arop te mér mo nampono.” 73 Aeránko maok, wakmwaek tae morok arop ankwap fárákap am fek yakáp nap koropea Pitan sérrá, “Kare karono, amo te am fi mekamp aropono. Waráp kar te am fi mekamp aropamp kar niamp sénapono.” 74 Oukoumwan te Pita ankár kar kárákáre fek arakrá sér, “Kare kar narekampráp, ono am arop te mér mo nampono.” Takrá séri pwar nánko wae kakaruk aráp. 75 Aenánko Pita warko námwan Jisaso sérimp kar nɨnɨk. Mao sérrá, “Kakaruk oukoumwan aráp mo nánko amo yinɨnk por onan ‘Mér mo namp’rá sénanapono.” Aerimpan nɨnɨkia Pita wae yár younkwek oukur akwapea éma waempon.
26:2 Kis 12:1-27; Mt 20:18 26:12 Jo 19:40 26:17 Kis 12:1-51 26:23 Sng 41:9 26:26 Jo 6:54-56 26:28 Kis 24:8; 1 Ko 10:16 26:31 Jo 16:32; Sek 13:7 26:32 Mt 28:7 26:34 Mt 26:69-75 26:38 Jo 12:27 26:39 Hi 5:7-8 26:42 Hi 4:15 26:51 Jo 18:26 26:56 Mt 26:31; Jo 16:32 * 26:59 ‘Kaunsil’: 14:55 ntia 15:1 fek kor yak námpon. “Juda Tére konap Nɨnɨk” Buk 2 fekamp kware 55 fek nkeae. 26:61 Jo 2:19-21 26:63 Ais 53:7 26:64 Dan 7:13; Mt 24:30 26:66 Wkp 24:16; Jo 10:33; 19:7 26:68 Ais 53:5