11
Zha none gzodiidznie ne Dios
(Mt. 6:9‑15; 7:7‑11)
Tib vuelt, loxaque blozh bzodiidznie Jesús Dios, wbig tib xpëëdscuel me rëb lo me:
―Maestro, bzhiguieḻ blu lo no dieṉ zha gzodiidznie no Dios, zigne beeṉ Juan Bautist pseed me xpëëdscuel me zha gzodiidznie zho Dios.
Dzigo rëbchaa Jesús:
―Zeeṉe gzodiidznie to Dios, goḻguiab:
Dios, luu nac Pxoz no, zob luu gbaa;
luuse nac meṉ ne mazdraa ndzon.
Luu nac meṉ ne gnabey no,
miṉe gnabeytaa luu, zigne raca gbaa,
scaque none gaca lo guidzliu nu.
Beeṉ guieḻnzaac bneedz ncuaaṉe dioow no nadze.
Bzhiguieḻ beeṉ no perdon grëse doḻ ne ziodziuuṉ no lo luu,
zigne rdziuuṉ no samiech no perdon grë falt ne ruṉ zho lo no.
Gdeete luu diidz yquiil meṉdox no,
beeṉ guieḻnzaac bla no lo ma.
’Sca nagoṉ gnee to ―rëb Jesús―. Ncuaaṉe gnab to lo me zneedz mew. Samiechse to name, gzoob ne wxiṉa, lega nacle glanso tib zha ne ndzieeldiidz to ni guieṉd pe gdeed to gow zho. Dzigo tsie to lidz stib zha ne ndzieeldiidz to guiab to lo zho: “Bzhiguieḻ beeṉxtad tsoṉaque xcuuṉ luu lo naa. Lega nacle blanso tib zha ne ruṉbey naa, na guieṉd pe gded naa yquiin zho.” Segur znë zho: “Guṉneete luu naa nu, dziitsle nioog ro lidz naa, nataa nixguies grë xpëëd naa; grieelod gache naa gnedz naa ncuaaṉe racladz luu.” Per teḻne sonaad to ga, gaṉse zho tibaque quianee to, gnid naa zho tsieched zho gneedz zho ncuaaṉe racladz to. Per gneedzd zhow porne ndzieeldiidz to zho, sinque laa zho gneedza porne goṉ zho tibaque quianab tow. Scaque nagoṉ none guṉ to, zeeṉe pe gnab to lo Dios. Ncuaaṉe rquiin to, goḻnaba lo me, scagaa me zneedz mew. Goḻguib teḻ pe racladz to, me nac meṉ ne gacnie to gdziel tow. Goḻcuedzlë me, scagaa me scaania me to. 10 Sac grëse zha ne rbig lo me rnab zho ncuaaṉe rquiin zho, rdeed mew. Zha ne rguib ncuaaṉe racladz zho, racnie me zho rdziel zhow. Zha ne rbedzlë me, rcaania me zho.
11 ’Goḻguieṉ gaṉle, zig nac to, zeeṉe rnab xpëëd to tib meḻ gow win, ¿niacxe ziazh to co to tib meeḻ nia win? 12 Zeeṉe rnabgaa win tib dzit, ¿niacxe zgo to tib meegu nia win? 13 Led rioxco to lëë niapse ncuaaṉe wen rdeed to lo xpëëd to, niicle ne miech ntseeb nac to. Teḻne sca rioxco to xpëëd to, peleḻ Pxoz to dzigo, meṉ ne zob gbaa, tsoxcod me to. Ib tedsod grëse zha ne gnab lo me gdeed me ncuaaṉe rquiin zho, zdeed mew; haxta zha ne gnab cxeeḻ me Espíritu Sant gacnie zho, zuṉ me miṉe gnab zho.
Rëb zho meṉdox nacnie Jesús
(Mt. 12:22‑30, 43‑45; Mr. 3:20‑27)
14 Tib vuelt beṉcxooṉ Jesús meṉdox ne nosacsi tib mgui co. Ib gacd gnee mgui, sac psaṉ ngop ma mgui. Dzigo zigne beṉcxooṉ Jesús ma, laa mgui psilo bnee. Grë miech ne ndxie ga, bzee zdoo zho goṉ zhow. 15 Nogaa zho rnee, Beelzebú ma ne rnabey lo meṉdox, ma co nacnie me gane rrieelo ruṉcxooṉ me meṉdox. 16 Brieequia spalal zho, rnab zho lo me guṉ me pe stib milagr, parne gliladz zho nli Dios pxeeḻ me.
17 Bieṉ Jesús zha rza guic zha ne noneenë me ga, dzigo rëbchaa me lo zho:
―¡Ncuaaṉe gacd goṉ rnee to! Teḻ tib guiedz nadieṉ, csilo miech, lëëque zha tiḻnie meṉladz zho, ¿niacxe nitlod guiedz co? Tib diigaa miecha, teḻ lëëque zha tiḻnie meṉlidz zho, led znuse lëë nitlo dii co. 18 Scaque meṉdox nagoṉ, teḻne lëëque lëë ma guṉcxooṉ sameṉdox ma, ¡pe nale na bnitlo ma! Laa naa rne miṉ rii lo to, porne rnee to ma ne rnabey lo meṉdox nacnie naa, gane rrieelo ruṉcxooṉ naa ma. 19 Nana teḻne sca rzac to, ¿zha ne nacgrë to dzigo, cho nacnie zho ne ye zho ruṉcxooṉ ma? Gase nagaṉle rlu doḻdox i quiayuṉ to squi rnee to. 20 Saṉgue teḻ naa, Dios nacnie naa ruṉcxooṉ naa meṉdox, ni ga rlu gaṉle laa Dios pxeeḻle meṉ ne gnabey lo to.
21 ’¡Masaque nac meṉdox zig tib zha ne no xfuers! Tib zha ne no xfuers, teḻ tibaque ney zho xquiib zho, ¿cho dieṉ lega sëëb lidz zho gla ncuaaṉe quianie zho? 22 Per zeeṉe rrieequia stib zha ne mazdraa no xfuers, zha cole rtiche zha co, ruṉcxooṉ zho zho, riaaṉnie zho grë ncuaaṉe gopcheṉ zho. 23 Goḻgacnaṉ sca gaṉle, zha ne rlëë lo naa, ga rlu nacnied zho naa; ni zha ne racnied naa lo xtsiṉ naa, paat yquiind zho.
24 ’Meṉdox ne rsacsi miech, zeeṉe laa ma rsaan zho, rie ma riequianzë ma dan zaatne choot miech guieṉd, rguib ma dieṉ pa cuëz ma; raṉse ma rdzield zaatne cuëz ma, rnee ma: “Mazd gbire naa guia naa lidz naa stib.” 25 Dzigo rbire ma, zeeṉe rdziṉ ma lo zha ne psacsi ma ga, masaque rzac ma zho zig rzac miech tib yu ne griiṉ blioob, tib yu ne iṉe nzhixcuaa leṉ. 26 Dzigo rie ma riexi ma zgadz sameṉdox ma, ma ne mazdraa ntseeb, rdziṉ ma gza ma rzëëb ma zdoo zha co, rsilo ma rsacsi ma zho. ¡Horcole mazdraa mban ruṉ ma zho!
27 Sca quianee Jesús, zeeṉe nguiedz bnee tib wnaa ne no lad grë miech ne ndxie lo me ga, rëb wnaa co:
―¡Dichos wnaa ne gop luu, wnaa ne bgadz luu!
28 Pquiab Jesús rëb me:
―¡Mazdraa dichos zha ne goṉ, yquiaadiag Xtiidz Dios ni tsoxco zho gban zhow zigne naca!
Zha ne rliladzd cho nac Jesús
(Mt. 5:15; 6:22‑23; 12:38‑42; Mr. 8‑12)
29 Miech guizhiu ne quiadziṉraa lo me ga, dzigo bnee me rëb me:
―Nadzpaa ntseeb zdoo to nac to miech ne mban leṉ dze rii. Tibaque quia to racladz to gaṉ to pe stib milagr, parne gliladz to Dios pxeeḻ naa, ¿zha rnaraa milagr ne racladz to gaṉ to? Gacnaṉ to gaṉle, stibaque milagr goṉ gaṉ to, tib miṉe csoladz to zha goc Jonás. 30 Haxta dzigoraa nagoṉ guieṉ to nli Dios pxeeḻ naa. Sac teḻ Jonás, zeeṉe gocnaṉ zha Nínive zha bzhaac me, dzigo bliladz zho nli Dios pxeeḻ me. 31 Ni gacnaṉ to gaṉle, zeeṉe gaḻ dze ne laa Dios guṉ xquieḻwxtis me, zieso wnaa ne goc rein nëz Sabá, steedquie me to. Sac goṉ pa lo ga briee me, biaad me biadquiaadiag me grë xtiidz Salomón; ni to, lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Salomón, ni nëd to gon to xtiidz me. 32 Scaque grë zha Nínive, steedquie zho to; sac goṉ zeeṉe güeynee Jonás lo zha Nínive, znuse bin zho diidz psaan zho xquieḻntseeb zho wbig zho lo Dios; ni to, lo to nu zo meṉ ne mazdraa non lo Jonás, ni ib ruṉcasde to me.
33 ’Tsod zha ne yquiaagui tib biini, lozh ga ctoos zho pe cos low, gzolangaa zhow zaatne ngueets. Sac biini ne rquia, glaa rzoba par gziiniw leṉ yu, zeeṉa guiab biini lo grëse zha ne sëëb leṉ yu. 34 Rrieequia nac bziaalo miech zig nac tib biini. Teḻne niapse lo grë ncuaaṉe ndzinli rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻbiini. Laa teḻne loxaque lo grë ncuaaṉe nonguieḻdgaa rwi zho, dzigo gdipse xcuerp zho no lo guieḻcow ga. 35 Goḻguieṉ sca pa lo rwi to, napaa laa ne tso to lo biini, leḻ lo guieḻcow no to. 36 Sac goṉ, teḻ dipse xcuerp to no lo guieḻbiini, ni tib lëw nod lo ncow, zlupaa to; sac masaque nac to ga zig tib zha ne zo gax tib lo biini nroob.
Güey Jesús lidz tib zha farisé
(Mt. 23:1‑36; Mr. 12:38‑40; Lc. 20:45‑47)
37 Zeeṉe blozhse bnee Jesús lo grë miech co, dzigo bredz tib zha farisé me güeynie zho me tib wagw lidz zho.
Bdziṉ me lidz zho, bded me bzob me lo mezh, 38 psilo me dow me, per bdiibd me nia me zigne nacpaa xcostumbr grë zha Israel. Zeeṉe goṉ zha farisé cow, rlozhd gzee zdoo zho; 39 dzigo rëbchaa me:
―Grë to ne nac to zha farisé, laglaase rlu to miech wen nac to, per zdoo to ntseeb to, sac niapse guieḻntseeb, niapse guieḻgbaan ruṉ to; masaque nac to goṉ zig tas, zig plat ne nëz zhitsse mbe rna, laa nëz leṉa rnadraa di beed. 40 ¡Nadzpaa ncow nac guic to! ¿Pe rieṉde to racladzd Dios ne laglaase glu miech wen nac to, sinque racladz me desde zdoo to gac to miech wen? Sac dib nacse to psaṉ me to. 41 Laa ne squi no to noban to, mazd goḻdeed ncuaaṉe naccheṉpaa to lo grë zha ne guieṉd pe yquiin, zeeṉa gac to miech ne nlipaa wen.
42 ’¡Probsaxe to! Rzac to demas nguzobdiidz to lo Dios, rio to haxta grë guizh bitxtil, grë guizh rud, ni grëragaa guizh ne ran to, rdeed to xdiezm to yadoo; per rioxcode to gban to zigne rnabey Dios, ib rioxcode to gleynie to samiech to. Ible none tsoxco to miṉ rii, ni bii scaquegaa tsoxco to gdeed to xdiezm to. 43 ¡Probsaxe to! Rdziladz to gacnon to lo miech, zeeṉe rie to yadoo, zaatne glupaa non to, ga rzob to; scaque ndooladz racladz to gnee miech bdiuzh lo to, zeeṉe rdzieel zho to dib ro nëz. 44 ¡Probsaxe to, lëëtaa rdzieel to grë to maistr ley! Masaque nac to zig nac grë baa ne rludraa pa nac. Teḻ baa cow, zeeṉe rded zho zaatne niaaw, ib rieṉd zho lad grë ncuaaṉ noyodz ga, noded zho.
45 Horco pquiab tib maistr ley, rëb zho lo me:
―Maestro, ¿ye no dzigo lëë rzoob luu squi nac?
46 Pquiab Jesús rëb me:
―Ye to goṉ. ¡Probsaxe to! Rio to rzadraa ley ne rnabey to guṉ miech, ni per ni to rioxcode to siquier csilo to guṉ tow. 47 ¡Probsaxe to! Paat rquiinda goṉ squi rio to, rlozhd dieeṉ paraa rzhixcuaa to ro xpaa grë zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela. 48 ¡Igual ntseeb to grë pxozgol to! Sac goṉ, zha beet grë zha co, laa to no rzhixcuaa to ro baa. 49 Naṉle Dios squitaa ntseeb zdoo to, miṉe ruṉ to ga bnee me, zeeṉe rëb me: “Sxeḻ naa grë zha ne tsieteed xtidz naa lo zho, sxeḻ naa zha ne tsieneew lo zho, per naṉle naa gaṉdzed zho zho, haxta zut zho groḻ zho.” 50 Gacnaṉ to sca gaṉle, grë to miech ne mban leṉ dze rii, grë to guṉquizh Dios xchen grë zha ne pxeeḻ me biadteed xtiidz me wlal ne ndxie guidzliu, 51 desde Abel haxta Zacarí meṉ ne beet pxozgol to leṉ yadoo zaatne nac gax lo pcoog. ¡Ne nligaa grëse doḻ co goṉ, to quizha! 52 ¡Probsaxe to maistr ley squi nac to, ib rneede to diidzli lo miech! Nac diidz to cseed miech guieṉ zho zha nac Xtiidz Dios, per nëde to gliladz tow, ni niicle nëëdgaa to gliladz zha ne racladz ycaaniaw.
53-54 Blozhse ga, laa me briee ga. Grë zha farisé, grë maistr ley, per nli rlëë zho bin zho sca rëb me. Psilo zho nzian grë ncuaaṉe rnabdiidz zho lo me, rguib zho dieṉ zha guṉglëë zho me, par dieṉ pe cxiṉd me pe tib diidz, zeeṉa miṉ co yquiaaqui zho tsiezoob zho xdemand me.