10
Güey tsoṉgaḻtsii zha ne güeynee Xtiidz Dios
(Mt. 11:20‑24)
Tib dze, ble Jesús stsoṉgaḻtsii zha ne rquiaadiagle zhiwseed me, bnabey me tedner zho lo me tsie zho grë guiedz ne no ted me, pxeeḻ me zho chopga chopga zho.
―Goḻnab lo Dios ―rëb me―, cxeeḻraa me zha ne guṉ xtsiiṉ me. Sac ne nligaa ndaldoo miech ne quiambëz yquiaadiag Xtiidz me, zha ne gneelew lo zho rgaad. Goḻtsie sca, per nsin nsin goḻso. Goḻguieṉ gaṉle rrieequia nac to zig cho mëcwxiil yeeṉ, ni laa naa rxeḻ to zaatne no grë coyot dox. Peet güeyde to, güeyde to dimi, güeyde to ncuaaṉe gow to, lab tow, miṉe quiase ni to miṉcose goḻtsienie.
’Miech ne yquiaabdiuzh to nëz, sode to dieeṉ zharaa yquiaabdiuzh to zho. Zeeṉe yguib to zaatne cuëz to, yu ne gdziṉtaa to, goḻnab guṉlay Dios grë zha ne no yu co. Teḻne squiaadiag zho miṉe rnee to, zuṉlay me zho; teḻne nëdgaa zho yquiaadiag zhow, dzigo toque guṉlay me. Zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidzse zha co goḻcuëz, tsiede to stib yu stib yu; guieḻwagw ne gneedz zho lo to, ctoladzde to goḻgowa; sac goṉ zha ne ruṉ dziin, ib none ycaa zho miṉe non xtsiiṉ zho.
’Guiedz ne yquiaadiag miech miṉe zienee to, zaacse goḻgac lo zho, teḻ pe guieḻwagw ne gneedz zho, goḻquiina; goḻguṉguiac grë meṉ rzacnë ne no ga. Goḻguiab lo zho, laa dze ne nolu Dios zha sëëb miech xnëz me, laa dze co bdziṉle. 10 Saṉgue guiedz ne siguieḻd miech yquiaadiag zho miṉe zienee to, goḻriee grë ro xnëz zho, 11 gaṉlo zho glit to grë yudie co ni to, zeeṉa guieṉ zho gaṉle nëz ne nitlo zho ga zie zho. Goḻguiab lo zho, zha bguiba, sac binpaa zho zha grieelo sëëb zho xnëz Dios ni nëd zho gon zho diidz. 12 Gacnaṉ zho gaṉle, gaḻ dze ne guṉ Dios xquieḻwxtis me, lëëtaa gac guieḻnë ne tsieguiaḻ zha Sodom, mazdraa nac guieḻnë ne tsieguiaḻ zho.
13 ’Scadaa nac zha Corazín ni zha Betsaid. ¡Probsaxe zho, sac goṉ goṉpaa zho grë milagr ne ruṉ Dios, per ib psaand zho xquieḻntseeb zho! Teḻ niaca miṉe ngaa grë meṉ Tiro, grë meṉ Sidón, niaṉ grë milagr ne goṉ zho, ib ndedsod mban niac grë zha co nio zho guieḻnë, zëëb nsaan zho xquieḻntseeb zho mbig zho lo Dios. 14 Gacnaṉ zho gaṉle, gaḻ dze ne guṉ Dios guieḻwxtis, lëëtaa caxtigw ne ygaa zha Tiro ni zha Sidón, mazdraa miṉe ygaa zho. 15 Scaque zha Capernaum, masaque rzac zho niina zha nziuuraa lo Dios, per gacnaṉ zho gaṉle haxta guiet leṉ gabiḻ ga guey zho.
16 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo zho:
―Grëse zha ne yquiaadiag miṉe gnee to, rrieequia naa ga rcaania zho. Zha ne nëdgaa ycaania to, rrieequia naa ga nëd zho ycaania zho; ni zha ne nëd ycaania naa, rrieequia meṉ ne pxeeḻ naa ga nëd zho ycaania zho.
Wbire tsoṉgaḻtsii zha ne pxeeḻ Jesús ga
(Mt. 11:25‑27; 13:16‑17)
17 Zeeṉe laa gza tsoṉgaḻtsii zha co wbire, rley zho bdziṉ zho lo Jesús. Rëb zho haxta grë meṉdox bdzieb ma zho, zeeṉe bzeet zho lë me.
18 Dzigo pquiab me rëb me lo zho:
―Haxta ma ne rnabey lo ma, goṉpaa naa goṉ briṉgaa ma, biab ma zig riabse tib belye. 19 Laa naa bneedz poder qui lo to, parne gdeete to diidz guṉ ma miṉe racladz ma; grë meeḻdox, grë meegu ntseeb, niicle gzoobni to ma, peet gacde to. 20 Nli laa to ruṉcxooṉ meṉdox niina, per gleyde to por miṉ co, sinque mazd goḻley porne laa lë to zhooble lo Dios, laa to ngable lo me.
21 Horco biaad tib guieḻbley nroob zdoo Jesús, bnee me lo Dios, rëb me:
―Papá, luu nac meṉ ne rnabey gbaa, luu nac meṉ ne rnabey guidzliu, rnedz naa xquizh lo luu, sac grë miṉe noyuṉ luu nu niina, bdeete luu diidz niacnaṉ grë zha raca, sinque laaw blu luu lo grë zha ne nac zig grë mëëdlas. Sca quiayuṉ luu, sac ib scale racladz luu gaca.
22 Blozh ga rëb me lo grë miech ne ndxie lo me ga:
―Grëse ncuaaṉe raṉ to quiayuṉ naa, Dios meṉ ne nac Pxoz naa, me bneedz poder rii lo naa; sac ib laa me bzo naa, naa guṉa. Xpëëd me nac naa, wen wen ruṉbey me naa, scagaa naa wen wen ruṉbey naa me. Choot ruṉbeyd me zigne ruṉbey naa me, per zha ne gded naa diidz guṉbey me, zuṉbey zho me.
23 Dzigo rëbchaa me lo xpëëdscuel me:
―Dichos to bgaa to noyaṉ to grë miṉ rii. 24 Sac goṉ blactaa zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, haxta grë zha ne bnabey leṉ dze co, bzoobladz zho niaṉ zho grë ncuaaṉe noyaṉ to, bzoobladz zho nquiaadiag zho grë ncuaaṉe noquiaadiag to.
Xcuent tib zha Samar
25 Tib dze wbig tib zha ne nac maistr ley lo Jesús, bnabdiidz zho lo me, rëb zho:
―Maestro, bnë lo naa dieṉ, ¿pe nac miṉe guṉ naa parne grieelo ygaa naa guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh?
26 Pquiab Jesús rëb me:
―¿Zha dieṉ zhobnee lo ley? ¿Pe rnabeya?
27 Rëbchaa maistr ley co:
―Znu rneew: “Dib zdoo luu, dib nacse luu, dib guieḻbiini ne no guic luu, dipse xfuers luu, bleynie Dios; ni bleynie samiech luu, zigne rleynie luu luu.”
28 ―¡Miṉ qui nagoṉ bioxco guṉ luu ―rëb Jesús―, zeeṉa ygaa luu guieḻmban ndzon ne gdziṉd dze lozh ga!
29 Per par glud ne noxcod me guṉ me miṉe rnabey ley, dzigo pquiaalo me rëb me lo Jesús:
―¿Chopaa dzigo nac samiech naa, zha ne no gleynie naa?
30 Dzigo bzodiidz Jesús tib cuent lo me, rëb Jesús:
―Tib meṉ wladz name briee me Jerusalén zie me guiedz Jericó. Nëz zie me brieequia ngbaan, bdiṉ ngbaan me, mer niut ngbaan me; grëse ncuaaṉe ney me, haxta xab me blan ngbaan. 31 Laa me nix ga, zeeṉe laa tib pxoz bded. Zigne goṉ pxoz me, biecwga pxoz bded pxoz tib lad. 32 Wdzeepaaw, zeeṉe laa tib zha ne ruṉaque dziin leṉ yadoo ziaad ga; scaque zigne goṉ zho me, tib tib bded zho. 33 Sca nix me ga, zeeṉe laa tib zha Samar bdziṉ. Zeeṉe goṉ zho me, wbig gax zho lo me; pquia zdoo zho me goṉ zho zha rna me. 34 Gagazh beeṉ zho me rmed, blee zho vin bdiib zho lo grë rid ne ney me, bdëëb zho nceita, pxidoo zhow. Blozhse ga, blis zho me bzoob zho me lad xcuay zho laa zho zienie me, haxta bdziṉnie zho me tib yu ne rbëz miech ne zo nëz; ga blëznie zho me, pquianap zho me.
35 ’Biini liu, zeeṉe laa zho briee ga, blee zho palal dimi, lal ne non chop xtse zha ne rie dziin, bdeed zhow lo bizhuan yu co, parne yquiaanap me meṉ co, rëb zho: “Peet tsienied guic luu, teḻne nroobraa guṉ luu gaxt, na zeeṉe gbire naa dzigo quizh naaw.”
36 Blozhse bzodiidz me cuent co, rëbchaa me lo maistr ley co:
―Lo gza tsoṉ zha ne nadieṉ bded zaatne nix meṉ co, ¿cho tib zho bieṉ samiech zho ga nac me?
37 Pquiab maistr ley co rëb me:
―Zha ne bioṉ bded gaw, sac zha co pquia zdoo me.
Dzigo rëbchaa Jesús lo me:
―Sca nagoṉ none guṉ luu.
Blëz Jesús lidz Mart ni Marí
38 Laa Jesús no nëz gza xpëëdscuel me. Bdziṉ me tib guiedz win, ga no tib wnaa lë Mart, dzigo meṉ co bdeed zaatne blëz zho.
39-40 Bdziṉ zho lidz Mart, lëëlëd bzëëb Mart ro tie. Zhixco ro tie no Mart, laa tib beḻ Mart lë Marí zob noquiaadiag grë zhiwseed Jesús. Goṉ Mart rgaadraa nia Mart, dzigo wbig Mart rëb Mart lo Jesús:
―Bzhiguieḻ bnee lo beḻ naa guiaad me guṉ me xyudar naa. Bui gaṉle tipse naa psaṉ me ro tie.
41 Pquiab Jesús rëb Jesús lo me:
―Aque luuw nli Mart, squitaa noxco luu dieṉ zha gac xtsiiṉ ro tie luu. 42 No tib ncuaaṉe mazdraa none tsoxco luu, ni lëë miṉ co nu goṉ noyuṉ Marí; gane grieelod ycaa naa miṉe quiayuṉ me.