9
Pxeeḻ Jesús xpëëdscuel me güeyseed zho miech
(Mt. 10:5‑15; 14:1‑12; Mr. 6:7‑29)
1-2 Tib dze bredz Jesús gza tsiipchop xpëëdscuel me, pxeeḻ me zho tsienee zho lo miech gacnaṉ zho zha racladz Dios gban zho; bdeed me poder lo zho guṉcxooṉ zho grë meṉdox ne nosacsi miech, ni guṉguiac zho grë meṉ rzacnë.
―Goḻtsie ―rëb me lo zho―. Per ib güeyde to ncuaaṉe yquiin to nëz. Zig nac dimi, zig nac ncuaaṉe gow to, pe bziuud, pe baxtongaa, güeyde tow; xab tow, miṉe nacwse to miṉcose goḻtsienie. Guiedz ne gdziṉ to, zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidz zha co goḻcuëz, haxta gdziṉ dze ne gbi to guiedz co. Per teḻne gdziṉ to tib guiedz, nëd miech yquiaadiag zho miṉe zienee to, dzigo goḻlit grë yudie co ni to, goḻrieegazh ga, zeeṉa guieṉ zho gaṉle doḻ ga beeṉ zho lo Dios, nëd zho ycaania zho xtiidz me.
Dzigo laa zho briee, laa zho zie. Grëse guiedz ne ndxie dib gax ga, güey zho güeynee zho Xtiidz Dios lo miech, ni beeṉguiac zho grë meṉ rzacnë.
Bin rey Herod rzeet zho Jesús, sac teḻ pa lotaaw zëëb diidz grëtaa milagr ne ruṉ me. Grë miech co, no zho rzac Juan Bautist ga brieeban, lëë me ga nac Jesús; nogaa zho rnee bod Líw, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, me ziaad stib; zzhisgaa zho rnee no cho stib meṉ biadteed xtiidz Dios padzeelaw, sinque brieeban me gane ziaad me stib.
Zeeṉe ron Herod rnee grë miech co lëë Juan ga, rio me zhgab, rnee me:
―¿Bay cho nac meṉ co? Per gacda Juan; naazhal name bnabey pchug zho yaṉ Juan.
Racladz Herod tebaa zha gaṉ me Jesús.
Bguiaaṉ Jesús gaay mil miech
(Mt. 14:13‑21; Mr. 6:30‑44; Jn. 6:1‑14)
10 Goc bla dzew, laa grë zha ne pxeeḻ Jesús ga wbire bdziṉ lo me. Blozhse bzodiidz zho lo me grëse teḻ zha güey zho, dzigo güeynie me zho tib lugar riaaṉ gax guiedz Betsaid.
11 Zeeṉe bin grë miech co laa me briee, dzigo brieenaḻ zho me, bdziṉ zho lo me ga. Zeeṉe goṉ me zho, rley me pcaania me zho, bnee me lo zho zha racladz Dios gban zho, ni beeṉguiac me grë zha ne rzacnë. 12 Laa dze rdzelew, wbig gza tsiipchop xpëëdscuel me rëb zho lo me, mazd gnee me lo grë miech co gbi zho ga; zeeṉa guiob tsie zho grë guiedz las, grë yu ne riaaṉ gax ga, yguib zho dieṉ pa cuëz zho, yguib zho dieṉ pe gow zho; sac choot miech nod ga.
13 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―To goḻdeed ncuaaṉe gow zho.
Pquiab zho rëb zho:
―Gaayaque guietxtil ni chop meḻ ziaadnie no nu, ¡pe rnase ncuaaṉ co lo grëtaa miech qui! Niicle niaca miṉe gziuu ncuaaṉe gow zho, pe zhidaa dimi yquiin, ¿pa guioxi now?
14-15 Nligaa miech tafa, zig gaay mil rgaa loxaque zha bguise. Dzigo bnabey me zho güey zho, güeynee zho lo grë miech co sob zho, cue zho groḻ gayooga, groḻ gayooga zho tib lugar. 16 Laa grë miech co bzob, dzigo bzheṉ Jesús gza gaay guietxtil co ni grop meḻ co, blis lo me nëz gbaa, bdeed me xquizh lo Dios. Blozhse ga, beeṉgroḻ me gza guietxtil co, meḻ co ne, dzigo zigse rdeed mew lo xpëëdscuel me, scase scase rguiiz zhow lo grë miech co. 17 Grëse zho dow haxta zaatne bieltaa zdoo zho; ni zeeṉe blozh dow zho, biodzë tsiipchop chicuid bio grë miṉe biaaṉ.
Bnee Pedr cho nac Jesús
(Mt. 16:13‑19; Mr. 8:27‑30)
18 Tib dze biche Jesús lo miech palal, güey me tib zaatne güeyzodiidznie me Dios; loxaque xpëëdscuelse me güeynaḻ zhits me. Ga bnabdiidz me lo zho rëb me:
―¿Cho dieṉ ron to rnee miech nac naa?
19 Pquiab zho rëb zho:
―No zho rnee Juan Bautista, nogaa zho rnee Líw (meṉ ne biadteed Xtiidz Dios padzeela); nogaa groḻ zho rnee no cho stib meṉ ne biadteed Xtiidz Dios padzeelaw, sinque brieeban me gane ziaad me stib.
20 ―¿To waa? ―rëb me lo zho―. ¿Cho rzac to nac naa?
Horco pquiab Pedr, rëb Pedr lo me:
―¡Luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios!
21 Dzigo pso me diidz lo zho choot lo gneed zhow.
Bzeet Jesús zha guṉ miech me
(Mt. 16:21‑28; Mr. 8:31‑9:1)
22 Tib vuelt bzeet Jesús lo grë xpëëdscuel me zha csacsi miech me. Rëb me, nroob grë ncuaaṉe cteed zho me; grë zha non lo meṉguiedz, grë pxoz rnabey, grë zha ne rseed miech ley, ible stsidiḻ zho me, ni haxta zut zho me; per zeeṉe gac tsoṉ ngbidz gut me laa me grieeban.
23 Ni rëb me lo grë miech ne ndxie lo me ga:
―Zha ne racladz sëëb xnëz naa, none cueeladz zho zho, none lëb zho gzataa dze guiaadnaḻ zho miṉe rnabey naa, niicle teḻ miṉ co yquiaaqui csacsi miech zho. Nodne yquia zdoo zho xquieḻmban zho, 24 sac zha ne yquia zdoo xquieḻmban, leḻ znu nitlo zho; saṉgue zha ne sca cueeladz xquieḻmban porne no zho xnëz naa, ib zgaa zho tib guieḻmban ne gdziṉd dze lozh. 25 Zha ne zienie guic loxaque gapcheṉ, ¿pa dieṉ yquiina lo zho, teḻ por lëëw rsacsi zho zho, teḻ lëëw yquiaaqui guey zho gabiḻ? 26 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zha ne ctoladz guiab zho laa zho no xnëz naa, ctoladzniegaa zho xtidz naa; scaque naa stoladznie naa zho gaḻ dze ne laa naa guiaḻ stib. Dze ne guiaḻnie naa grë xanjl Pxoz naa, guiaḻlu naa guieḻndzon ne rap me.
27 Blozhse sca bnee me, rëbchaa me lo grë miech co:
―Ni gni naa lo to gaṉle, nzian grë zha ne ndxie nu niina, ib tedsod bii zaṉ zho zeeṉe laa Dios glu zha rnabey me.
Bdzëëlo Jesús
(Mt. 17:1‑8; Mr. 9:2‑8)
28 Goca maase xon ngbidz, güey Jesús tib guic gui gza me Pedr, Jacob ni Juan; laa me zie ga ziezodiidznie me Dios.
29 Laa me nozodiidznie Dios, zeeṉe laa me bdzëëlo. Masaque biinidoo ne rriee lo me, xab mew, nquitsbie rnaw, haxta rquiabniw. 30-31 Tibaque brieequia Lí grop Moisés bdziṉ lo me ga, psilo zho nozodiidznie zho me grë guieḻnë ne cteed miech me Jerusalén, zeeṉe laa me gbi lo guidzliu. Masaque biinidoo ne riab, ncuaaṉe gzee zdoo new.
32 Laa zha ne zienaḻ zhits me, rcow zho mcaaḻ zob zho ga; per zeeṉe biab biini nroob co, hor co bzhial lo zho goṉ zho zha rlu me gza me Lí ni Moisés. 33 Laa grop meṉ co ziebiche lo Jesús, zeeṉe rëb Pedr lo me:
―Maestro, ¡wena goṉ tebaa gbiaaz ne nu! Na maase gzaa no tsoṉ yu yag xiid win, tiba cuëz luu, tiba cuëz Moisés, stiba cuëz Lí.
Per niicle Pedr rieṉdaque dieṉ pe nacne sca rnee Pedr.
34 Laa Pedr bii quianeeque, zeeṉe bre tib xcow zaatne zo zho ga; per nli bdzieb zho goṉ zho laa zho biaaṉ leṉ xcow co. 35 Dzigo bin zho zëëb tib tsi meṉ co lo xcow co, rnee me:
―Lëë Xpëëd naa i goṉ, rleynie naa me. Goḻgon miṉe rnee me.
36 Zeeṉe blozh bin zho tsi meṉ co, goṉ zho loxaque Jesússe zo ga.
Grëse miṉe goṉ zho ga, ib choot lo bneed zhow leṉ dze co.
Biac tib mëëd ne nosacsi meṉdox
(Mt. 17:14‑21; Mr. 9:14‑29)
37 Biini liu co, laa Jesús wbi guic gui co gza me zha ne güeynie me ga. Miech guizhiu ne güeydzieelo me. 38 Lad grë miech co briee tib mgui, wbig me lo Jesús rëb me:
―Maestro, bzhiguieḻ bui gaṉle zha rac xpëëd naa. Tibaque mëëdbgui rii nac mëëd lo naa, 39 ni na laa meṉdox nosacsi win. Zeeṉe rdziṉ ma rcoptsiedan ma win, rroṉ ma win liu, ga nix win ruṉcxidz ma win, ni masaque rdzib mtsiiṉ ro win; nen rsaan ma win. 40 Blansonie naa win nu, bnab naa lo xpëëdscuel luu guṉcxooṉ zho meṉdox co, per brieelod zho.
41 Dzigo rëbchaa Jesús:
―¡Pe nac squitaa miech ntseeb nac to, ib nëde to gnalo to Dios! ¿Pa lal dze ne so naa gne naa lo to? ¡Ncuaaṉe cxecwdraa naa lo to squitaa nac to! Dënie xpëëd luu nu ―rëb me lo meṉ co.
42 Zeeṉe laa mëëd co ziegax lo Jesús, hor co broṉ meṉdox co win liu, nix win ga masaque rzhidz win. Dzigo goctox Jesús lo ma, beṉcxooṉ me ma. Horcogazh biac mëëd co, laa me bdeed win lo pxoz win. 43 Grë miech ne ndxie ga, per nli rzee zdoo zho goṉ zho scataa nroob poder ne rap Dios.
Grëse miech ne raṉ grëtaa milagr ne ruṉ Jesús, rzee zdoo zho.
Bzeet Jesús stib laa miech csacsi me
(Mt. 17:22‑23; Mr. 9:30‑32)
44 Biire Jesús bzeet me lo xpëëdscuel me zha guṉ miech me, rëb me:
―Wen wen goḻquiaadiag miṉe gni naa lo to nu gaṉle. Naa goṉ ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible zielo zho naa ladznia miech.
45 Per ib rieṉd zho zha nacne sca rnee me, sac gard gdeed Dios diidzbey hor co guieṉ zho zha naca; niicle par gnabdiidzgaa zho, rdzieb zho gnabdiidz zhow lo me.
¿Cho nonraa?
(Mt. 18:1‑5; Mr. 9:33‑40)
46 Horco psilo zho noneelsa zho dieṉ cho tib zho gac zha non.
47 Bieṉ Jesús sca no zho, dzigo bnee me lo zho, bredz me tib mëëdbgui win, 48 rëb me:
―Grë zha ne no xnëz naa, zha ne guṉcas tib mëëdwin zig mëëd rii, gleynie zho win, rrieequia naa ga rleynie zho. Ni zha ne gleynie naa, rrieequia meṉ ne pxeeḻle naa ga rleynie zho. Teḻne racladz to gacnaṉ to dieṉ cho nac zha non, gacnaṉ to gaṉle, zha ne tsoxco gac zig tib nguṉdziin lo samiech, zha co nac zha non.
49 Blozh ga, rëbchaa Juan lo me:
―Maestro, bdzioṉ no tib zha co goṉ bzeet zho lë luu zeeṉe beṉcxooṉ zho meṉdox, nacne nli blisqui now lo zho, sac led yed zho nacgrë ne.
50 Dzigo pquiab me, rëb me:
―¡Guṉscade to! Sac goṉ zha ne racnie ne, grieelod lëëque zha glëënie ne.
Ndox Jesús lo Juan grop Jacob
(Mt. 8:19‑22)
51 Leṉ dze ne ziaadyob gbi Jesús lo guidzliu rii, leṉ dze co bio me nëz laa me zie nëz Jerusalén. Tiblique bio guic me, ib pquiad zdoo me, laa me zie. 52 Zeeṉe bdziṉ me xtan Samar, pxeeḻ me bla zho bdedner zie zho tib guiedz win ne ndxie nëz co, par dieṉ pa lo gdeed miech co cuëz me. 53 Bdziṉ zho guiedz co, choot bzhiguieḻd ndeed zaatne mbëz me; sac bieṉ zho nëz Jerusalén tsie me. Nac zha Samar, rlëënie zho zha Israel.
54 Zeeṉe bin Jacoba grop Jacob Juan, blëë guic zho, rëbchaa zho lo me:
―Maestro, ¡mazd tibaque gotsaa gnab ne gliaaḻ gui lad grë miech rii, zeeṉa nitlogazh zho!
55 Biecwaque me, goctox me lo zho rëb me:
―Rieṉde to lëë zhapaa nac meṉ ne nacnie to. 56 Goḻguieṉ gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ziaḻd naa par gnitlo naa miech, sinque laa naa ziaḻ csilaa naa zho lo doḻ.
Ga briee zho güey zho stib guiedz.
57 Nëz zie zho, zeeṉe wbig tib mgui co rëb me lo Jesús, laa me racladz tsienaḻ me zhits Jesús, teḻ pa lotaa nac zaatne tsie Jesús. 58 Dzigo pquiab Jesús rëb Jesús lo me:
―Gocnaṉa gaṉle, naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, peet rapd naa nu, mazd zig nac grë mëz, grë mguiṉ, rap ma zhibliee ma, rap ma zhiptsieez ma; per naa per ni zaatne gaguies naa quianied naa.
59 Laa zha ne bredz me tsienaḻ zhits me, pquiab zho rëb zho:
―Sënaḻ naa zhits luu, per bzhiguieḻ bneedz diidzbey cuëz naa, gaṉgazh naa tsoliu pxoz naa.
60 Rëbchaa me lo zho:
―Nzian grë zha gut no, psaan tsow tsie sameṉgut zho tsiequeets zho. Saṉgue luu zhits naa dënaḻ, zeeṉa tsie luu tsienee luu lo miech, gacnaṉ zho zha racladz Dios gban zho.
61 Pquiab stib zho rëb lo me:
―Maase sënaḻ naa zhits luu, per bneedz diidz ganiegazh naa diidz lo grë meṉlidz naa.
62 Dzigo rëbchaa me:
―Zha ne xeṉ nia rad ni csilo zho gwi zho nëz zhits zho, niacxe zrieelo ygan zho ngon. Scaque zha ne sëëb xnëz Dios, grieelod sëëb zho teḻne mazdraa rleynie zho grë ncuaaṉ lo guidzliu rii.