8
Güeyseed Jesús miech dipse Galilé
Bded ga, briee Jesús grë xpëëdscuel me güey me grëraa guiedz ne ndxie nëz Galilé ga, zigtaa guiedz nrooba, zigtaa guiedz wina, güey me güeynee me lo miech zha racladz Dios gban zho.
2-3 Ye blalaa meṉ wnaa güeynaḻ zhits zho, teḻ pe ncuaaṉe quianie grë meṉ wnaa co, rdeed zhow ruṉ zho xyudar me; sac rzac zdoo zho beeṉguiac me zho. No zho beeṉguiac me lo guieḻguidz, nogaa zho beṉcxooṉ me meṉdox ne nosacsi zho. Ga güeynaḻ tib wnaa lë Marí Magdal (lëë wnaa co beṉcxooṉ Jesús gadz meṉdox ne nosacsi me), ga güeynaḻ stib meṉ lë Zhuan (lëë tsieel Chuz ga, meṉ ne quianap grë lo xtsiiṉ rey Herod) ni stib meṉ lë Susan.
Nac Xtiidz Dios zig zhobxtil
(Mt. 13:1‑23; Mr. 4:1‑20)
Tib dzew, miech guizhiu ne pcaalsa lo Jesús; nzian guiedz ne briee zho bdziṉ zho lo me. Laa me noseed zho, zeeṉe bzodiidz me tib cuent rii lo zho, rëb me:
―Tib mgui name, briee zho güey zho gon zhobxtil. Zeeṉe laa zho quialaaḻ zhob co liu, now bliaaḻ gax ro nëz, now bliaaḻ lad quie, nogaaw bliaaḻ leṉ yag guiets. Miṉe bliaaḻ ro nëz ga, zha ne bded bzëni zhow, blozh ga güeyaque grë mguiṉ dow maw. Miṉe bliaaḻ zaatne nac lad quie, blana per znuse bidza sac guieṉd gop ga. Miṉe bliaaḻ leṉ yag guiets co, zigne blana blanaque stib dzoon yag guiets, znuse bnitlo yag guietsa. Saṉgue miṉe bliaaḻ zaatne nac niapse lo liu, blana, brooba, ndzon goca, tib tib zhob ne biab liu ga now goc haxta tib gayoo zhob.
Blozhse bzodiidz me cuent co, nguiedz bnee me lo zho rëb me:
―¡Zha ne racladz guieṉ miṉe rne naa, yquiaadiag zhow!
Dzigo wbig grë zha ne nac xpëëdscuel me, bnabdiidz zho lo me dieṉ zha nac cuent co. 10 Rëbchaa me lo zho:
―Teḻ to, Dioszhal rlu lo to gaṉle zha rnabey me, niicle ncuaaṉe mazdraa ngueetsa; saṉgue grëraa zha ne squi gard gbig lo me, niapse con cuent rzodiidz naaw lo zho, parne guieṉ zhow; per niicle scaw, ib rzoobdiagd zhow, ib rioguicd zho zha naca.
11 ’Znu goṉ nac cuent co: Zhobxtil co nac Xtiidz Dios. 12 Ro nëz ne sca bliaaḻ zhob co, ga rlu gaṉle zha rzac zha ne rquiaadiag Xtiidz Dios, per znusaque rdziṉ meṉdox rquiil ma zho gliladzd zhow, zeeṉa laad zho lo doḻ. 13 Lad quie ne bliaaḻ spalala ga, ga rlu zha rzac zha ne rley rquiaadiag Xtiidz Dios, rley zho rcaania zhow, per rcaaniad zhow dib zdoo zho. Nli rliladz zhow palal dze, per zeeṉe raṉ zho zha ruṉ miech zho, zha rnee miech lo zho, rsaanga zhow. 14 Nogaa zho nac zig leṉ yag guiets co. Rquiaadiag zho Xtiidz Dios, per laa ne tsoniew guic zho, leḻ rsilo zho grë zhgab ne dieṉ zha gapcheṉ cho, dieṉ zha gdeedguxt xcuerp zho lo guidzliu rii, miṉ co rionie guic zho; pa së zho gban zigne rnabey Dios. 15 Laa lo liu naaḻ co, ga rlu gaṉle zha rzac zha ne nguudz zdoo. Zeeṉe rquiaadiag zho Xtiidz Dios, dib zdoo zho rcaania zhow, dib zdoo zho rliladz zhow. Grëse ncuaaṉe ruṉ zho, ndzinli rrieequiaw; sac tiblique rac zho.
Xcuent biini
(Mt. 12:46‑50; Mr. 3:31‑35; 4:21‑25)
16 Blozh ga, bnee me lo grë miech ne ndxie ga, rëb me lo zho:
―Tsod zha ne yquiaagui tib biini, lozh ga ctoos zho pe cos low, gzolangaa zhow tib zhan lon. Sac biini ne rquia, glaa rzoba par gziiniw leṉ yu, zeeṉa guiab biini lo grëse zha ne sëëb leṉ yu. 17 Scaque nagoṉ, grë ncuaaṉe rac ngueets, grë ncuaaṉe rnee miech zhliaan, none xoobneṉa.
18 ’Wen wen goḻquiaadiag miṉe rne naa, ni goḻtsoxcow. Sac zha ne tsoxcow, zdeedraa Dios guieḻbiini lo zho; saṉgue zha ne tsoxcoda, haxta teḻ palalse guieḻbiini ne rzac zho quianie zho, stiche mew.
19 Dze co, scaque noseed me miech, zeeṉe bdziṉ xniaa me ni zha bets me ziegaṉ zho me. Per brieelod ndziṉ zho haxta lo me, sac miech guizhiu ne ndxie lo me ga. 20 Dzigo rëb tib zho lo me:
―Laa xniaa luu goṉ, ni zha bets luu bdziṉ ley ziaadguib zho luu.
21 Pquiab me rëb me:
―¿Xnia naa ye, bets naa ye? Grëse zha ne goṉ rquiaadiag Xtiidz Dios ni rioxco zho mban zhow, lëë zha co nac xniaa naa, zha co nac bets naa, zha co nac bzian naa.
Pcuëëz Jesús tib medox
(Mt. 8:23‑27; Mr. 4:35‑41)
22 Tib bdze dze, bzëëbnie Jesús xpëëdscuel me tib leṉ barcw, rëb me lo zho, tedquia zho stib nëz ro nis co.
23 Laa zho zie lo nis co zeeṉe laa me gootguies. Tibaque zeeṉe psilo briee tib medox, masaque riasoli lo nis co, zootle laa barcw ne no zho ga yguiitsle leṉ nis. 24 Zeeṉe goṉ zho scataa ntseeb rac lo nis co, lëëlëd güey zho güeycuaan zho me.
―¡Maestro! ―rëb zho―. ¡Blee mcaaḻlo luu gaṉle, laa ne nonitlo lo nis rii niina!
Dzigo guche me bnee me lo me co, ni bnee me lo nis co. Zigne bnee me, dzese biac me, dzese bre nis co. 25 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Pe nacne rdzieb to? ¿Niacxe rliladzde to Dios dib zdoo to?
Ne nligaa rdzieb zho, ni lala rzee zdoo zho, rnabdiidzlsa zho rnee zho:
―¿Bay cho nac me? ¿Zha nacne haxta me, haxta nis ron xtiidz me?
Meṉ Gadar ne nosacsi meṉdox
(Mt. 8:28‑34; Mr. 5:1‑20)
26 Bdziṉ zho stib nëz ro nis co, ga nac xtan zha Gadar. Zo zho ga, nëz daṉ squi riaaṉ xtan zha Galilé. 27 Laa Jesús bietdze leṉ barcw, zeeṉe laa tib mgui ne no nëz co bdziṉ lo me. Mban rlu mgui co nosacsi meṉdox me, niicle xab me nacwdraa me; ib rbëzd me lidz me, niapse grë leṉ xpaa ngutoo rio me. 28 Zeeṉe goṉ me Jesús, masaque roptsie me bdziṉ me pquiitsgzhib me lo Jesús, zëëb tsi me rnee me:
―¡Psaan naa Jesús! Naṉpaa naa goṉ Xpëëd Dios nroob ne zob gbaa nac luu. ¡Bzhiguieḻ csacsid luu naa!
29 Per meṉdox co sca rnee, sac hor co laa Jesús bnabeyle ma csaan ma me. Ziele dze sca nosacsi ma me, ntseeb rac me, niicle rzoob zho caden ni me, rzoob zho caden nia me, parne paat tsied me, znuse rchug mew; dzigo rienie meṉdox co me rquianzë me grë dan ngan, zaatne choot miech guieṉd.
30 Dzigo bnabdiidz Jesús lo ma dieṉ cho lë ma. Pquiab ma rëb ma:
―Legion lë no.
Sca rëb ma sac nzian nac ma no ma zdoo mgui co. 31 Ni bnab ma lo Jesús gzonëzd me ma lo ncowdoo ne noraa ma ne nacgrë ma. 32 Gaxaque ga ndxie tib dzoon nguts notop lag, bnab ma gdeed me diidzbey lose grë nguts co gdziṉ ma. Dzigo bdeed me diidz.
33 Horco laa grë meṉdox co psaan mgui co, güeysëëb ma zdoo grë nguts co. Psilo grë nguts co rquiaa ma corr, güeypix ma tib ro yeedox ne quia ro nis co, bliaaḻ ma haxta lo nis; grëse ma gut.
34 Grë zha ne quianap nguts co, bzhooṉ zho, rias zho güeyzodiidz zhow lad guiedz, ni grëraa yu ne zob gax ga. 35 Nacne briee grë miech co ziewi zho. Zeeṉe bdziṉ zho, per nli bdzieb zho goṉ zha laa meṉ co zob gax lo Jesús, laa me nacwxable, rlu niinile nac guic me. 36 Psilo grë zha ne goṉ zha biac me rzodiidz zhow lo grë zha ne bdziṉ ga. 37 Mazdraa bdzieb grë miech co bin zhow, dzigo mazd bnab zho lo Jesús siguieḻ me gbi me xtan zho.
38 Zeeṉe laa Jesús zie sëëb me leṉ barcw par gbi me ga, dzigo wbig mgui co rnab me lo Jesús siguieḻ Jesús tsienaḻ me zhits Jesús; per bzhiguieḻd Jesús nienaḻ me, rëb Jesús lo me:
39 ―¡Biaaṉ! Güey, güeyzodiidz lo grë meṉlidz luu gaṉle zha nactaa milagr ne beeṉ Dios beeṉguiac me luu.
Dzigo wbire meṉ co. Güey me lad guiedz, grëse lo miech güeyzodiidz me zha nactaa guieḻnzaac ne beeṉ Jesús ga, beeṉguiac Jesús me.
Brieeban tib xpëdwnaa tib meṉ lë Jair
(Mt. 9:18‑26; Mr. 5:21‑43)
40 Zeeṉe laa Jesús biire bdziṉ stib nëz ro nis co, miech guizhiu ne quiambëz me ga, rley zho goṉ zho laa me bdziṉ. 41 Loxaque bdziṉ me, laa tib meṉ ne rnabey yadoo lë Jair wbigle pquiitsgzhib lo me. Rnab Jair siguieḻ me tsienaḻ me lidz Jair tsieguṉguiac me tib xpëdwnaa win Jair.
42 Nzhoo rac mëëd co, tib mëëd tsiipchop iza, ni lëëse mëëd ga lo me.
Dzigo laa Jesús zie nëz lidz meṉ co. Miech guizhiu ne zienaḻ zhits me, haxta rtaagw zho me. 43 Lad grë miech co zienaḻ tib wnaa rzacnë, gocle tsiipchop iz rlan me tib guieḻguidz, rzac me zigne rzac grë meṉ wnaa gzob mëë; tibaque rlan mew ib rbëzda. Grële ncuaaṉe rap me bloozh me lo grë meṉ ne ruṉ rmed, per ni tib zho ruṉguiacd me. 44 Laa me no lad co, tibaque wbig gax me nëz zhits Jesús, bzheṉ me ni lar ne mbix Jesús; hor cogazha laa me biac. 45 Bieṉ Jesús sca bzheṉ wnaa co lad xab me, dzigo rëbchaa me:
―¿Cho ga bzheṉ lad xab naa?
Grëse zho rnee led zhada. Dzigo rëbchaa Pedr lo me:
―Maestro, wi gaṉle zha ndaagwtaa ziaad luu lad grë miech rii, haxta rcheep zho luu, ¿zha naṉ luu choot xeṉd lad xab luu?
46 ―Per no cho bzheṉ lad xab naa ―rnee me―, sac bieṉpaa naa beeṉguiac naa zho.
47 Zeeṉe goṉ wnaa co bieṉ Jesús sca bzheṉ me lad xab me, rdzieb me laa me wbig pquiitsgzhib me lo Jesús. Squi ndxie grë miech co, bzodiidz me zha nacne sca beeṉ me, ni zha zigne bzheṉ me lad xab Jesús laa me biac. 48 Dzigo rëbchaa Jesús lo me:
―Xin, laa luu biac sacne dib zdoo luu bnalo luu naa. Bzë na, peet tsieniedraa guic luu.
49 Laa Jesús bii quianeeque lo wnaa co, zeeṉe laa tib zha ne nac mandad ziaad nëz lidz Jair bdziṉ, rëb zho lo Jair:
―Csodziindraa luu lo meṉ qui, laa xpëëd luu gutle.
50 Zeeṉe goṉ Jesús sca rëb zha co, rëbchaa me lo Jair:
―Peet tsienied guic luu. Dib zdoo luu bnalo Dios, zeeṉa peet gacd xpëëd luu.
51 Bdziṉ zho lidz Jair, psaandraa Jesús naḻ grë miech co zhits me ndziṉ zho zaatne nix mëëd co. Loxaque Pedr, Jacob, ni Juan, pxoz win ni xniaa win bzëëbnie me leṉ yu ne nix win. 52 Grë miech ne ndxie ga, roon zho no zho xquieḻnë win; dzigo rëbchaa Jesús lo zho:
―Goonde to; sac goṉ nixguiesse mëëdwin rii, gute win.
53 Psilo zho leḻ rzhidznie zho me, sac naṉpaa zho gutle win. 54 Dzigo wbig me, bzheṉ me nia win, nguiedz bnee me lo win, rëb me:
―¡Guche i na, ndzoop yeeṉ!
55 Zigne sca bnee me, laa mëëd co brieeban, laa win guche ga; dzigo bnabey me bguiaaṉ zho win.
56 Zigtaa pxoz wina, zigtaa xniaa wina, per nli rley me. Dzigo pso Jesús diidz lo me, choot lo gzodiidzd me zha brieeban win.