19
Güey Jesús lidz tib meṉ lë Zaquew
1-2 Guiedz Jericó, ga no tib meṉ ne rnabey lo grë zha ne rtop dimi ne razh lo rey Roma, lë me Zaquew. Zeeṉe laa Jesús zieded lad guiedz co, briee me, ziewi me, sac racladz me guṉbey me Jesús. Bdziṉ me, pasëse me gaṉ me Jesús, sac lala miech guizhiu ne naḻ zhits Jesús, ni lala ndopse me. Miṉe beeṉ me, rias me bdedner me güeytsep me tib lo yag guigw zob ro nëz co, par gdeeda diidza gaṉ me Jesús, zeeṉe laa Jesús ted ga. Zeeṉe laa Jesús bded ga, blis lo Jesús goṉ Jesús laa me zob ga, dzigo bredz Jesús me, rëb Jesús lo me:
―Zaquew, na zeeṉa biet i. Sac racladz naa, lidz luu cuëz naa nadze.
Rley Zaquew goṉ Zaquew sca rëb Jesús, lëëlëd biet me lo yag co, laa me zienie Jesús nëz lidz me.
Zeeṉe goṉ grë miech cow, rlëë zho, rnee zho:
―¡Pe lëëtaa lidz zha ngoopdoḻ qui ziebëz me!
Laa Zaquew, iṉe rley zobnie Jesús. Tibaque bzoli Zaquew, rëb Zaquew:
―Gacnaṉ luu goṉ, lo grë ncuaaṉe rap naa, laa naa gded groḻa ygaaz lo grë zha ne guieṉd pe yquiin, ni teḻ nogaa zha ne ndziibraa miṉe beeṉquizh naa zho, naa maase ctsiree naa tap lal miṉe blan naa zho ga.
Horco pquiab Jesús, rëb me lo zha ne ndxie ga:
―I nagoṉ rlu laa meṉ qui wbigle lo Dios, parne ycaania Dios me. Nli zha xtii Abraham nac me, per bzonziaab me 10 ni naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, ible laa naa ziaḻ ziaḻsilaa naa grë zha ne zonziaab.
Zha ne biaaṉnie dimi
11 Grë miech ne zienaḻ zhits Jesús ga, rzac zho zigne laa me gdziṉ Jerusalén, laa me sob gac me zhirey zho; nacne bzodiidz me tib cuent rii, rëb me lo zho:
12 ―Tib xpëëd zha non name, no me tib guiedz win, nacle diidza laa me no tsie zaatne zob meṉ nroob ne rnabey, parne gzo zho me gac me rey guiedz ne no me ga. 13 Zeeṉe laa dze co bdziṉ, dzigo bredz me tsii zha ne quia xtsiiṉ me, nroob dimi ne psaṉ me lo zho tib tib zho, parne guṉdziin zhow, mientras gbire me.
14 ’Nzianlaa zha ladz me, rlëë zho raṉ zho me, dzigo pxeeḻ zho bla zha ne güey lo meṉ ne rnabey ne zie me ga, güeynab zho gdeete meṉ co dziin co lo me. 15 Per niicle sca güey grë zha co, peet brieelod niuṉ zho. Blozhse bzo rey co me, laa me bdziṉ ladz me. Zeeṉe bdziṉ me, bredz me gza zha ne biaaṉnie xtimi me ga, par dieṉ palal ziyaca. 16 Bdziṉ tib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, tsii lal miṉe psaṉ luu ga naca niina.” 17 Rley me rëb me lo zho: “¡Zha squi nagoṉ racladz naa! ¡Wen brieequia xtsiiṉ luu! Niicle zhis ncuaaṉe psaṉ naa lo luu, per bieṉ luu niowse beṉdziin luuw. Na nagoṉ, laa naa gzo luu, gnabey luu tsii guiedz.” 18 Bdziṉ stib zho, rëb zho: “Laa xtimi luu nu goṉ, gaay lal miṉe psaṉ luu lo naa ga naca niina.” 19 Scaque rley me. Bzo me zho gnabey zho gaay guiedz. 20-21 Zeeṉe bdziiṉtaa tib zho, rëb zho: “Nli beṉdziind naa xtimi luu, sac naṉle naa zha nac luu, niicle paraa niuṉdziin naaw, grëse miṉe niuṉa gan lo luu niaaṉa; gane mazd pquia naaw tib lë lo lar, blootsow naaw, ledaaw nu.” 22 Blëë guic me, rëb me lo zho: “¡Biche nu, paat rquiind naa miech yozh ne squi nac! Conque naṉle luu zha nac naa, 23 ¿pex nac dzigo waa bioxcod luu maase mbediiṉ luu dimi qui, ndziniaaw palal ncaania naaw niina?” 24 Dzigo rëbchaa me lo grë zha ne ndxie ga: “Niinagazh goḻcob dimi qui nia zha qui, goḻdeeda lo zha ne ziaadnie tsii lala i.” 25 Pquiab zho rëb zho: “Per pe nacne zha coque ycaaniaw, ni nrooblew beeṉlo zho.” 26 “Ib sca no gaca”, rëb me, “sac zha ne rieṉ zha guṉdziin zho ncuaaṉe rcaania zho, nroobraa ncuaaṉe ycaania zho. Laa zha ne squi nac, haxta miṉe pcaaniale zho, zdiooba lo zho. 27 Saṉgue zha ne sca ptsidiḻ niac naa rey, goḻtsiexi zho, niinaga racladz naa gaṉlo naa gut to zho.”
Bdziṉ Jesús Jerusalén
(Mt. 21:1‑17; Mr. 11:1‑11, 15‑19; Jn. 2:13‑22; 12:12‑19)
28 Blozhse bzodiidz Jesús cuent co lo zho, laa zho bio nëz stib, nerse me lo zho. 29 Zeeṉe bdziṉ zho gax Gui Oliv, zaatne ndxie guiedz Betfagé ni guiedz Betain, pxeeḻ me chop xpëëdscuel me, 30 rëb me lo zho:
―Goḻtsie guiedz win ne ndxie daṉse lo ne i. Ga gdziṉ to zaatne quiadoo tib burr yeeṉ ne choot gard sob lad, dzigo goḻxadz ma, goḻtënie ma nu. 31 Teḻ cho gnabdiidz lo to pe nacne noxadz to ma, goḻguiab lo zho: meṉ ne rnabey ne, meṉ co rquiin ma.
32 Laa zho zie. Bdziṉ zho, zaatne quiadoo burr co, 33 nligaa, lëëtaque noxadz zho ma, zeeṉe laa bizhuan ma bdziṉ.
―¿Pe guṉ to xpurr naa? ―rëb me lo zho―. ¿Pe nacne noxadz to ma?
34 Dzigo rëbchaa zho:
―Meṉ ne rnabey ne, meṉ co rquiin ma.
35 Bdziṉnie zho ma lo Jesús, pxob zho lar ne rbix zho lad ma, bzob me ma. 36 Zigse zie me, no grë miech guizhiu co rta zho xab zho ro nëz rded burr ne zob me ga. 37 Grëse miech co, rleynie zho me. Laa zho xiuxto dze cho gui Oliv, zeeṉe psilo zho nguiedz zëëb tsi zho, rley zho rooḻnie zho Dios, por grëtaa milagr ne ziyaṉ zho ruṉ Jesús; 38 rnee zho:
―¡Nasi laa Dios pxeeḻ zhirey ne! ¡Zha ndzontaa Dios! ¡Haxta gbaa noyac guieḻbley dze rii!
39 Blalaa zha farisé ne zienaḻ ga, zeeṉe goṉ zho zha rooḻnie grë miech co me, wbig zho lo me, rnab zho gnee me lo zho guioog ro zho. 40 Dzigo rëbchaa me:
―¡Zac guioog ro zho, per hor co dzigo laa grë quie rii csilo gooḻniew naa!
41 Zeeṉe bdziṉ me zaatne nieeṉpaa Jerusalén, psilo biab guieḻnë me, biin me goṉ me guiedz co, 42 rëb me:
―¡Prob to meṉ Jerusalén! ¡Tebaa ye to nieṉ niuṉbey to meṉ ne needz guieḻbley rii lo to! Per na ib bieṉde tow, masaque rzac to zig zha ne nioog lo. 43 Na nagoṉ laa dze co bdedle. Grë zha ne rlëë lo to, ible ziaad zho ziadsioog corral zho to, ni tib nëz tedlaade to lo zho, 44 haxta guiab to ladznia zho, grë xpëëd to. Znitlo zho ladz to, nëzrii nëzrec glaaḻ zho grë quie ne niaa grë lidz to i; sac squi beeṉ to ib pcaaniade to Dios, zeeṉe biaadpaa me nsilaa me to lo xtoḻ to.
45 Bdziṉ me Jerusalén, güey me yadoo, psilo me blee me grëse zha ne noyuṉ lgui ga, rëb me lo zho:
46 ―Znu zhobnee lo Xtiidz Dios: “Zaatne nac lidz naa, ga none guiaad miech gzodiidznie zho naa.” Laa to goṉ, quiayuṉ to lugar rii zig tib zhibliee ngbaan.
47 Bded ga, gzobse dze rie me rieseed me miech leṉ yadoo ga. Nacne psilo grë pxoz ne rnabey, grë maistr ley, ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, quiaguib zho dieṉ zha gdeeda diidz gut zho me. 48 Per rdzield zho dieṉ zha guṉ zho, sac tibaque ndxie miech lo me, grëse zho rquiaadiag zho zhiwseed me.