12
Xcuent zha ne pquianap liu
(Mt. 21:33‑46; Lc. 20:9‑19)
Dzigo psilo Jesús bzodiidz me tib cuent, rëb me:
―Tib mgui name, nroob lbë uv beeṉbni me lo liuṉ me. Psilo me ptse me igose liu co, bzaa me zaatne gzhii grë uv co, ni bzaa me tib yu glaa zaatne sob zha ne yquiaanapa. Blozh ga, blediiṉ me liu co lo bla zha ne ran liu, dzigo laa me briee ga, laa me zey zit.
’Zeeṉe goḻ mëë ne ral uv, pxeeḻ me tib xmoz me lo zha ne quianap liu co, parne gdeed zho uv ne rieguiaḻ me ycaa me. Per leḻ bnaaz zho moz co, bdiṉ zho zho; blozh ga, scase bzonëz zho zho.
’Dzigo biire meṉ ne naccheṉ liu co pxeeḻ me stib moz, scasaque beeṉ zho: gocntseeb zho lo moz co, pquiaago zho zho, bdiṉ zho zho, blë zho guic zho.
’Biireque me pxeeḻ me stib zho, zha cole beet zho. Ni bii pxeeḻ me nzianraa zho, no zho psiwee zho, nogaa zho beet zho. Tibaque zeeṉe loxaque xinganse me riaaṉ. Rleyniedox me xpëëd me, per laa me pxeeḻ me, bza guic me rëb me: “Gaṉse zho xpëëd naaw, zon zho miṉe gnee me.”
’Zeeṉe goṉ zho laa xpëëd me bdziṉ, rëbchaa zho: “¡Lëë zha qui nagoṉ guiaaṉnie liu rii! ¡Goḻgotsaa dziuut ne zho zeeṉe guiaaṉa lo ne!” Dzigo bnaaz zho meṉ co, beet zho me, güeyga zho güeyroṉ zho me tib lad lo liu co.
’Sca nagoṉ ―rëb Jesús―, beeṉ zha ne quianap liu co. Goḻnëse nadieṉ, ¿pe nac miṉe guṉ bizhuan liu co? Ib tedsod zeeṉe laa me guiaad, znitlo me zha co; zhaale lo zha ne csaṉ me liuṉ me.
10 ’Goḻsoladz gaṉle znu rnee lo Xtiidz Dios:
Quie ne psëëb zha ne nozaa yu,
ni naṉd zho lëëpaa quie co nac miṉe rnazdziits yu.
11 ¡Ncuaaṉe gzee zdoo new! Sac Dios bnabey sca goca.
12 Zeeṉe goṉ zho sca bnee me, gocladz zho naazgazh zho me ga; sac bieṉ zho miṉe ruṉ zho ga bzeet me. Per bnaazd zho me, sac rdzieb zho grë miech guizhiu ne ndxie ga, nacne zeyga zho.
Pe nonguieḻ quizh miech contribucion
(Mt. 22:15‑22; Lc. 20:20‑26)
13 Zhisaque goca, laa zho pxeeḻaque zla zha farisé, ni zla zha ne nacnie Herod, zie zho zieguṉgüet zho Jesús par dieṉ zha cxiṉ me tib diidz; zeeṉa sca gdeeda diidz tsiezo zho me lo wxtis. 14 Bdziṉ zho lo me, rëb zho:
―Maestro, ndioṉ no niapse diidzli rnee luu, led lega guṉd luu miṉe rnee tib miech, sac tibeyse nac miech lo luu, ni laa luu zienaḻ cseed zho miṉe nac diidzli zeeṉa sëëb zho xnëz Dios. Miṉ co nagoṉ, nacne racladz no gnë luu lo no dieṉ, ¿pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey te nonguieḻda ye? ¿Pe zdizhraa no dimi co, te mazd dizhdraa now ye?
15 Bieṉga Jesús racladz zho guṉgüet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Pe nacne racladz to guṉgüet to naa? Goḻguiid tib xpes to nu gaṉle.
16 Dzigo bdeed zho tib pes lo me. Blozh ga, rëbchaa me lo zho:
―Goḻnë lo naa dieṉ, ¿cho nu quia lo pes rii? ¿Cho lë nu quia low?
Pquiab zho rëb zho:
―Lëë rey Roma i, lëë lë me i quia low.
17 Dzigo rëb me lo zho:
―Miṉe nonguieḻ ycaa rey, goḻdeeda lo rey; scaquegaa miṉe nonguieḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda.
Zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zho, rdzieldraa zho zha guṉ zho.
¿Pe nli zrieeban miech?
(Mt. 22:23‑33; Lc. 20:27‑40)
18 Bdziṉaque zla zha saducé, rëb zho lo me:
19 ―Maestro, znu pquiaa Moisés lo libr ley ne psaṉ Moisés lo no: teḻ glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeṉa gap wnaa mëëd ne guiaaṉ xlugar xpëëd zha ne gut ga.
20 ’Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeṉe laa zho gut, biaaṉd xpëëd zho. 21 Dzigo ptsieelnia stib bets zho wnaa co, blozh ga gutaque zha co, pasë zho nsaṉ mëëd. Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoṉ, niicle zha co psaṉdaque mëëd. 22 Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, per ziese zho ni tib zho psaṉd mëëd; tibaque zeeṉe yeque me, laa me gut. 23 Miṉe racladz no gacndioṉ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co gaḻ dze ne laa zho grieeban; sac gza gadzse zho ptsieelnia me?
Sca bnabdiidz zho, sac nac zha saducé rliladzd zho ne nli zdziṉ dze grieeban zha ne ret.
24 Dzigo pquiab Jesús rëb me lo zho:
―I nagoṉ laa to rxiṉ. Miṉe naca rieṉde to zha nac Xtiidz Dios, niicle rliladzde to zrieelo me guṉ me ncuaaṉ ro ne gard gaṉ miech. 25 Sac goṉ, zeeṉe gaḻ dze ne laa grë miech grieeban, niicle mguiw niicle wnaaw led yedraa hor co dieṉ cho ctsieelnia zho; sac hor co laa zho gac zig nac grë anjl ne no gbaa. 26 Stiba, ible nli zrieeban meṉgut. ¿Pe gard gaṉle glab to lo guits ne pquiaa Moisés, zaatne ziaad zeeṉe bin Moisés tsi Dios tib lo yag zarz nguia ne noyazbel? Rëb Dios lo Moisés: “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” 27 Niicle ne gutle gza zha co hor co, per zeeṉe sca bnee Dios, gase rlu ne mban zho no zho lo me. Sac teḻ Dios, nacd me xDios meṉgut sinque xDios zha mban nac me. Ise nagoṉ rlu, peet rieṉde to gane squi rnee to.
Xley Dios miṉe mazdraa non
(Mt. 22:34‑40)
28 Zeeṉe sca nozodiidznie Jesús zha saducé co, goṉ tib maistr ley niapse diidzli ptsire me lo xtiidz zho. Dzigo wbig maistr ley co, bnabdiidz me lo Jesús, rëb me:
―Bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ, lo grë xley Dios, ¿pa miṉ nac miṉe mazdraa non?
29 Pquiab Jesús rëb me:
―Miṉ rii nac miṉe mazdraa non, znu rneew: “Grëse to meṉ Israel, goḻquiaadiaga gaṉle: meṉ ne nac Dios ne rliladz ne, tibaque me ni me nac meṉ ne rnabey ne. 30 Dib zdoo to, dib xalm to, dib guieḻbiini ne no guic to, dipse xfuers to goḻleynie me.” Lëë tiba nu, 31 laa stiba znu rnee: “Bleynie samiech luu zigne rleynie luu luu.” Tsodraa stib ley ne mazdraa non lo grop ley rii.
32 Dzigo rëbchaa maistr ley co lo Jesús:
―Diidzli rnee luu maestro, tibaque Dios no. 33 Ni none dib zdoo ne, dib guieḻbiini ne no guic ne, dipse xfuers ne gleynie ne me; ni gleynie ne samiech ne zigne rleynieque ne ne. Miṉ co nac miṉe mazdraa non, lëdle gzëëg ne pe cos cogon ne lo me o dieṉ peragaa guṉ ne.
34 Zeeṉe goṉ Jesús sca niini rzë xtiidz me, rëbchaa Jesús lo me:
―Zhile ruṉfalt sëëb luu xnëz Dios, gnabey me luu.
Blozh ga, grëse zha ne ndxie ga, ni stib zho biazhdraa zho pe nabdiidz zho lo me.
¿Cho xpëëd nac Crist?
(Mt. 22:41‑46; Lc. 20:41‑44)
35 Sca noseed Jesús miech leṉ yadoo ga, zeeṉe bnabdiidz me lo zho, rëb me:
―¿Bay zha nacne rnee grë maistr ley, lo xtii rey David ga grieequia Meṉ ne nacle diidz ga cxeeḻ Dios? 36 Sac zeeṉe bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo rey David, znu bnee David:
Bnee Dios lo meṉ ne rnabey naa, rëb Dios lo me:
“Cue naa nëz derech, nu bzob,
nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.”
37 Gase nagoṉ teḻne nli zha xtii David gac Meṉ ne nole diidz cxeeḻ Dios ga, ¿zha nac dzigo ne lëëque David rnee ne me rnabey David?
Grë miech guizhiu ne ndxie ga noquiaadiag zhiwseed me, per nli rley zho ron zho zha rnee me.
Zha ruṉ grë maistr ley
(Mt. 23:1‑36; Lc. 11:37‑54; 20:45‑47)
38 Laa me noseed grë miech co, zeeṉe pso me diidz lo zho rëb me:
―Ible tsienaḻde to miṉe ruṉ maistr ley goṉ. Sac grë zha ne nac maistr ley, rdziladz zho racw zho lar nool haxta zhits ni zho rbiba, rdziladz zho ndooladz yquiaabdiuzh miech zho zeeṉe gdzieel zho zho dib ro nëz. 39 Zig nac leṉ yadoow, zha nac zha ne rzob lo xcan zaatne rzob grë zha non, zeeṉe tsiegaa zho tib lni lidz miech, lëëpaaze zha nac zha ne rzob groḻ mezh zeeṉe laa wagw gac. 40 Ni rlozh ga, rio zho rla zho teḻ pe ncuaaṉe rapse grë wnaa viud; ni parne peet guiabd miech lo zho, xtse rzo zho rzadraa pe lay ne gooḻ zho.
’Sca goṉ nac zho, per ib tedsod zeeṉe laa grë miech ngoopdoḻ quizh xfalt, zha nac zha ne mazdraa nroob caxtigw ygaa.
Gon ne bdeed tib wnaa viud
(Lc. 21:1‑4)
41 Blozh ga, güey Jesús güeysob me gax zaatne zhoob grë alcancí. Dzese rwi me raṉ me zha riesaṉ miech gon leṉ grë alcancí co; ndal grë zha ricw rdziṉ, nroob dimi rsaṉ zho.
42 Tibaque zeeṉe bdziṉ tib wnaa viud, tib meṉ prob nac me, ye me laa me psaṉ chop gaay win leṉ alcancí co.
43 Dzigo bredz Jesús xpëëdscuel me, rëb me lo zho:
―Gneli naa lo to gaṉle, mazdraa goṉ nroob non gon ne bdeed wnaa viud qui, lëdle gon ne bdeed grëraa zha qui. 44 Sac zha, dimi ne riaaṉle lo zho i rgogon zho; saṉgue wnaa prob qui goṉ, centav yeeṉ ne quianiese me miṉe rnalopaa me gziuu pe gow me, per laa me bloogona.