6
Güey Jesús ladz me
(Mt. 13:53‑58; Lc. 4:16‑30)
Ga briee Jesús grë xpëëdscuel me, laa me bdziṉ Nazaret zaatne nac ladz me.
Laa zeeṉe goḻ dze ne rdziiladz zho lo dziin, laa me bdziṉ leṉ yadoo, psilo me pseed me grë miech co. Per nli rzee zdoo zho ron zho grë miṉe rnee me, rnabdiidzlsa zho rnee zho:
―¿Pazhe waa squitaa pseed meṉ qui? ¿Zha nac guieḻbiini ne squitaa rap me i, ne rnee miech ndal grë milagr ne ruṉ me? Tib ngurëëyagse name nac me. Led lëë xingan Marí i, bets me name nac Jacob, nac José, nac Judas ni Simón, grë bzian mew, nu no zho grë zho.
Ib beeṉcasd zho me. Zeeṉe goṉ me sca rac zho, dzigo rëb me lo zho:
―Zha ne rteed xtiidz Dios, mazd wen rnee miech lo zho stib dan, stib guiedz, lëdle ladz zho, ni meṉlidz zho ni meṉladz zho nëd guṉbey zho.
Brieelod niuṉ me nzian milagr ga, blase zha rzacnë pxobnia me guic, beeṉguiac me. Bzee zdoo me goṉ me scataa ndip zdoo zho, ib bliladzd zho cho nac me.
Blozh ga mazd güey me grë guiedz ne ndxie gax ga, güeyseed me miech.
Pxeeḻ Jesús xpëëdscuel me tsieseed zho miech
(Mt. 10:5‑15; Lc. 9:1‑6)
Tib dze, bredz me gza tsiipchop xpëëdscuel me, bnabey me zho tsieseed zho miech. Pxeeḻ me zho chopga chopga zho, ni bdeed me poder lo zho par guṉcxooṉ zho meṉdox. Pso me diidz lo zho güeyd zho pe yquiin zho nëz, lëë gdib tib lë yag ne gzoxca zho güey zho. Zig nac ncuaaṉe gow zho, zig nac dimi, pe tib bziuudgaa, güeyd zhow. Lab zho, miṉe quiase ni zho; xab zho, miṉe nacwse zho miṉcose tsienie zho. 10 Ni rëb me lo zho:
―Guiedz ne gdziṉ to, zha ne gneedz zaatne cuëz to, lidz zha co goḻcuëz haxta gdziṉ dze ne gbi to guiedz co. 11 Laa zaatne ne ib gneedzd zho pa cuëz to, niicle nëdgaa zho yquiaadiag zho miṉe gnee to, dzigo goḻlit grë yudie co ni to, goḻrieegazh ga, zeeṉa guieṉ zho gaṉle lëda ga beeṉ zho.
12 Dzigo laa zho briee, laa zho zie. Güey zho, güeynee zho lo grë miech csaan zho xquieḻntseeb zho, gbig zho lo Dios. 13 Nzian zha ne nosacsi meṉdox, beṉcxooṉ zho meṉdox co; grë zha ne rzacnë, bdëëb zho nceit guic zho, beeṉguiac zho zho.
Gut Juan Bautist
(Mt. 14:1‑12; Lc. 9:7‑9)
14 Bin rey Herod rzeet zho Jesús, sac teḻ pa lotaaw zëëb diidz grëtaa milagr ne ruṉ me. Grë miech co, no zho rzac brieeban Juan Bautist lëë me ga nac Jesús, gane ruṉ me grëtaa milagr co; 15 nogaa zho rnee Líw, meṉ ne biaad pteed Xtiidz Dios padzeela; zzhisgaa zho rnee, no cho stib meṉ ne ziaad noteed Xtiidz Diosa, zig biaad grë zha ne biaad padzeela.
16 Zeeṉe ron Herod sca rnee miech, dzigo rnee me:
―Nligaa Juan ga. Naa bnabey pchug zho yaṉ me, per lëë me ga brieeban.
17-18 Sca rnee Herod sac rsoladz me zha beeṉ me Juan. Me bnabey bgaa Juan bio Juan ladzguiib, loxaque ne rnee Juan lo me nonguieḻda ga lëëque Herodí ptsieelnia me; sac tsieelpaa bets me Lip nac Herodí.
19 Blëënie wnaa ne nac Herodí ga Juan, rzac me tebaa zha gut me Juan; per rdeetew diidz, 20 sac rdzieb Herod lega pe guṉ me Juan, rieṉ me tib zha ne zienaḻ miṉe nac diidzli, tib zha ne peet xtoḻd nac Juan; dzigo ib rdeete me diidz pe guṉ wnaa co Juan. Niicle ne cadque zeeṉe rnee Juan lo me, rio me zhgab rieṉd me dieṉ zha guṉ me, per rdziladz me rquiaadiag me grë miṉe rnee Juan.
21 Laa tibtaa dze laa miṉe no guic Herodí ga goc. Dze ne bloozh Herod stib iz, bnabey Herod goc tib lni nroob, bredz me grë zha ne nacnie me dziin, grë zha ne zo lo meṉguiib, ni grë zha non lo zha Galilé. 22-23 Laa zho no mezh noyow zho, zeeṉe bzëëb xindzoop Herodí psilo ndzoop biee ndzoop. Bdziladz Herod goṉ me zha biee ndzoop, grë zha ne zob lo mezh ga ne. Dzigo rëb Herod lo ndzoop, teḻ petaa gnab ndzoop zdeed mew; haxta briee ro me rëb me:
―Ncuaaṉe gacladztaa luu gnab luu, niicle zig groḻ grë ncuaaṉe rap naaw, znedz naaw.
24 Rias ndzoop güeynabdiidz ndzoop lo xniaa ndzoop. Dzigo rëbchaa me lo ndzoop:
―Bnab lo me gnabey me tsiechug zho guic Juan gneedz zhow lo luu.
25 Bdziṉ ndzoop lo Herod rëb ndzoop:
―Racladz naa xoob guic Juan Bautist tib leṉ plat, gneedz luuw lo naa niinagazh.
26 Zeeṉe bin Herod sca rëb ndzoop, mbanse rac me; per rdeetraaw diidz niab me grieeloda, sac grëse zha ne zobnie me ga, bin zho rëb me zdeed me ncuaaṉe gnabtaa ndzoop. 27 Dzigo racse me pxeeḻ me tib meṉguiib ne tsiechug guic Juan.
28 Güey meṉguiib co leṉ ladzguiib pchug zho guic Juan. Bdziṉ zho, zhoobsew tib leṉ plat bdeed zhow lo ndzoop, dzigo güey ndzoop güeydeed ndzoopa lo xniaa ndzoop.
29 Zeeṉe bin xpëëdscuel Juana, dzigo güey zho güeylis zho me ga güeyqueets zho me.
Bguiaaṉ Jesús gaay mil miech
(Mt. 14:13‑21; Lc. 9:10‑17; Jn. 6:1‑14)
30 Zeeṉe laa gza xpëëdscuel Jesús bdziṉ lo me stib, psilo zho bzodiidz zho lo me grëse teḻ zha güey zho, grëse teḻ zha güeyseed zho miech. Per miech guizhiu ne ndxie lo me, zha ne rbi, zha ne rdziṉ; haxta ni riobd gow me grë xpëëdscuel me. Dzigo rëb me lo zho:
31 ―Mazd goḻgotsaa guio ne tib zaatne zitlaa lo grë miech rii, zeeṉa grieelo gdziiladz to niip.
32 Dzigo bzëëb me tib leṉ barcw grë me zho, laa zho zie. 33 Nzian zha ne goṉ zie me, beeṉbey zho ne mew. Dzigo ndal miech ne no grë guiedz gax co briee, rias zho zie zho glole zho bdziṉ zaatne no gdziṉ me. 34 Zeeṉe biet me leṉ barcw, goṉ me laa grë miech guizhiu co ndxiele ga. Pquia zdoo me zho goṉ me scataa ndxie zho zootle grë mëcwxiil yeeṉ ne guieṉd xbaxtor, dzigo psilo me nzian grë ncuaaṉe pseed me zho.
35-36 Goḻ bdze dze co, wbig xpëëdscuel me lo me rëb zho:
―Mazd gudz lo grë miech qui guey zho na, zeeṉa guiob tsie zho grë guiedz ne ndxie dib gax i, tsiesi zho ncuaaṉe gow zho; sac goṉ laa dze bdzele, ni choot miech guieṉd nu.
37 Pquiab me rëb me lo zho:
―To goḻdeed ncuaaṉe gow zho.
Rëbchaa zho lo me:
―¿Pe zhizhe dimi ne yquiin gziuu guietxtil ne gow grëtaa miech qui?
38 Dzigo bnabdiidz me lo zho, rëb me:
―¿Bla guietxtil ziaadnie to? ¡Goḻwi dieṉ!
Zeeṉe biire zho güeyso zho, rëbchaa zho lo me:
―Loxaque gaay guietxtil ziaad, ni ziaad chop meḻ.
39 Dzigo bnabey me bzob grë miech co, wdzeepaaw bioogse lo guizh nguia ne zëëb ga ndxie zho. Tib dzoonga tib dzoonga zho bre, 40 zaatne bre tib gayoo zho, zaatne breegaa groḻ gayoo zho.
41 Dzigo bzheṉ me gza gaay guietxtil co, ni grop meḻ co, blis lo me bui me nëz gbaa, bdeed me xquizh lo Dios. Blozh ga, beeṉgroḻ me guietxtil co, zigse rdeed mew lo xpëëdscuel me, scase scase noguiiz zhow lo grë miech co. Scaque beeṉ me grop meḻ co. 42 Grëse miech co, dow zho haxta zaatne bieltaa zdoo zho. 43-44 Miech tafa, zha bguise rgaa zig gaay mil; ni zeeṉe blozh dow zho, scase ncuaaṉe nroob biaaṉ, biodzë tsiipchop chicuid bio grë guietxtil co, bio grë meḻ co.
Rzë Jesús lo nisdoo
(Mt. 14:22‑27, 34‑36; Jn. 6:16‑21)
45 Zeeṉe blozh ga, bnabey Jesús xpëëdscuel me bzëëb zho leṉ barcw, zeeṉa zienerga zho tedquia zho stib nëz ro nis co, gdziṉ zho guiedz ne lë Betsaid; laa me bii blëz ga, nozonëz me grë miech co. 46 Blozhse bzonëz me zho, dzigo güey me tib guic gui zob gax ga, güeyzodiidznie me Dios.
47 Zig rguets liuw, laa barcw ne zie xpëëdscuel me ga no lo nis co. Laa me zo ga tipse me, 48 raṉ me rlu ib gacd csëëniob zhow, sac rriee me rtsire mew. Merle guimbe liuw, tibaque zeeṉe goṉ zho laa me bdziṉ zaatne zie zho ga; tib lo nis co ziezë me, rac me zig nac zeeṉe tibted me lo zho.
49 Zeeṉe goṉ zho laa meṉ co sca ziaad-zë lo nis co, bdzieb zho, broptsie zho rnee zho:
―¡Tib ndziin i goṉ ziaad i!
50 Sac grëse zho raṉlo zho laa me sca ziezë lo nis co. Dzigo bnee me lo zho rëb me:
―¡Gdziebde to, naa ziaḻ nu!
51 Zeeṉe laa me biep leṉ barcw ne zie zho ga, laa me co blëz; dzigo mazdraa bzee zdoo zho. 52 ¡Per ib rieṉd zho cho nac me, niicle ne goṉle zho beeṉ me milagr nroob co bguiaaṉ me miech guizhiu co!
53 Zeeṉe laa zho bdziṉ stib nëz ro nis co, zaatne nac xtan zha Genesaret, dzigo laa zho pxidoo xbarcw zho ro nis ga. 54 Loxaque biet me leṉ barcw laa grë miech co beeṉbeyle me. 55 Rias zho güey zho grë guiedz co, güeynie zho diidz laa me bdziṉ ga. Dzigo psilo grë miech co rxob zho zhimguidz zho lo yag, rdziṉnie zho zho lo me zaatne rontaa zho no me. 56 Zaatne gdziṉtaa me, niicle guiedz nrooba, niicle guiedz lasa, rbee grë miech co zhimguidz zho rienie zho zho zaatne nac leṉ guiedz; ga rnab zho lo me siguieḻ me maase ni lar ne mbixse me xeṉ grë meṉ rzacnë co. Ni grëse zha ne rzheṉ xab me, riac zho.