22
Zha ne nëd sëëb xnëz Dios
Bzodiidz Jesús stib cuent lo zho, rëb me:
―Grë zha ne rbedz Dios ygab zho xnëz me, none tsoxco zho gon zho miṉe rnee me; sac nenda gdzieelo zho zig bdzieelo zha ne bredz tib rey co nie zho lo zhilni xpëëd me.
’Tib rey name, ziaadyob ctsieelnia xpëëd me, nzian zha ne bredz me tsie lo lni. Zeeṉe laa dze co bdziṉ, pxeeḻ me zha ne quia dziin lo me zietsedz grë zha ne bredz me lo lni ga, per nëd zho nienaḻ zho. Wbiire me pxeeḻ me zla zho rëb me: “Goḻtsietsedz zho, goḻguiab, laa guieḻwagw ne yquiin goclole, siguieḻ zho na guiaad zho.” Per ib beeṉcasd zho zha ne pxeeḻ me ga, no zho briee zie lo xcuaa, no zho briee zie zhiwto, nogaa zho leḻ bnaaz zho zha co, psacsi zho zho, beet zho zho. Zeeṉe goṉ me sca beeṉ zho, blëë me, bnabey me grë xmeṉguiib me güey zho güeygut zho grë zha ntseeb ne psacsi xmandad me ga, ni bnabey me bzëëg zho guiedz co. 8-9 Blozh ga biire pxeeḻ me zla zho, rëb me: “Laa guieḻwagw rii goclole, miṉe naca goḻtsie tib nëz yu, zha ne gdzieeltaa to, goḻcuedz zho guiaad zho lo lni; sac grë zha ne bredz naa ga niaad, laa zho blule gaṉle rieguiaḻd zho guiaad zho nu.”
10 ’Dzigo briee zho güey zho, miech ne bdzieeltaa zho, zigtaa zha ndzinliw, zigtaa zha ntseeba, grëse zho bredz zho bdziṉnie zho zho lo lni. Goḻ hor wagw, biodzëse leṉ yu ndxie miech. 11 Zeeṉe laa rey bzëëb zienee me lo zho, goṉ me lad co no tib zha co nacwxabd zho zigne rieguiaḻ gacwxab zha ne sca rie tib lo guieḻtsieel. 12 Dzigo rëbchaa me lo zho: “Bets, ¿pe nacne squise luu bzëëb luu nu, bui gaṉle nacwd luu lar ne bneedz zho niacw luu?”
’Dzese zob zho, rdzield zho pe guiab zho lo me. Goṉse me sca rac zho, 13 bnabey me zha ne nodziib lo mezh rëb me: “Goḻzobdoo zha rii, goḻxidoo grop nia zho, grop ni zho, goḻcuee zho nu goḻtsieroṉ zho lo ncow nëz ley. ¡Ga nac zaatne rieguiaḻ zho, ga gaṉ zho guieḻnëdox ne no ted zho, goonnë zho, haxta gow lay zho!”
14 ’Miṉcodaa nagoṉ rac leṉ dze rii ―rëb Jesús―, ndal zha ne racredz sëëb xnëz Dios, per zhis nac zha ne rioxco rzëëb.
Pe nonguieḻ quizh miech contribucion
(Mr. 12:13‑17; Lc. 20:20‑26)
15 Blalaa zha farisé ne ndxie ga güey zho bnediidz zho dieṉ zha guṉgüet zho Jesús cxiṉ me tib diidz, zeeṉa miṉ co yquiaaqui tsiezo zho me lo wxtis. 16 Dzigo pxeeḻ zho bla zha ne nacgrë zho, ni güey zla zha ne racnie Herod gocgza zho. Bdziṉ zho rëb zho lo me:
―Maestro, ndioṉ no niapse diidzli zienaḻ luu, ni scagaa zeeṉe rseed luu miech, rdziebd luu miṉe nac diidzli miṉ co rnee luu lo zho. 17 Gane niina, racladz no gnë luu dieṉ pe nonguieḻa ga rdeed no dimi ne razh lo rey ne zob Roma, te nonguieḻda ye.
18-19 Bieṉga me racladz zho guṉgüet zho me, dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Pe naṉ to na rieṉd naa pe no guic to? Masaque rëb to na lëë, znuse guṉgüet to naa. Goḻneedz tib pes ne rguizh to nu gaṉle.
Dzigo bdeed zho tib pes plat lo me. 20 Blozh ga, rëbchaa me lo zho:
―¿Cho nu, cho lë nu quia lo pes rii?
21 Pquiab zho rëb zho:
―Lëë rey i, lëë lë me i quia lo qui.
Dzigo rëb me lo zho:
―Miṉe rieguiaḻ sca ycaa rey, goḻdeeda lo rey; scaquegaa miṉe rieguiaḻ ycaa Dios, lo Dios goḻdeeda.
22 Zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zho, bzee zdoo zho, mazd miṉe beeṉ zho laa zho wbichese ga, laa zho zey.
¿Pe nli zrieeban miech?
(Mr. 12:18‑27; Lc. 20:27‑40)
23 Dze coquew, güey bla zha saducé lo Jesús. Nac zha saducé rliladzd zho zdziṉ dze grieeban miech. Dzigo bdziṉ zho, 24 rëb zho lo me:
―Maestro, znu psaṉ Moisés diidz: Teḻne glo mgui guet lo wnaa ne nac tsieel mgui, ni gopd wnaa mëëd, dzigo none betsaque zho ctsieelnia wnaa co stib, zeeṉa gap wnaa mëëd ne guiaaṉ xlugar xpëëd zha ne gut ga.
25 ’Bio tib dii zha co znu bzhaac, gadz bets nac zho. Ptsieelnia zha ne nac zha gol, zeeṉe laa zho gut biaaṉd xpëëd zho. Dzigo ptsieelnia stib bets zho wnaa co. 26 Blozh ga gutaque zha co, pa së zho nsaṉ mëëd. Ptsieelniaque me stib zho, goc zho tsoṉ, niicle zha co psaṉdaque mëëd. Sca sca haxta bza gza gadzse zho ptsieelnia me, 27 tibaque zeeṉe yeque me laa me gut. 28 Miṉe racladz no gacndioṉ no, ¿chopaa dzigo gac tsieel wnaa co zeeṉe laa zho grieeban? Sac gza gadzse zho ptsieelnia me.
29 Pquiab Jesús rëb me lo zho:
―I nagoṉ laa to rxiṉ, miṉe naca rieṉde to zha nac Xtiidz Dios, niicle rliladzde to zrieelo me guṉ me ncuaaṉ ro ne gard gaṉ miech. 30 Sac goṉ zeeṉe gaḻ dze ne laa grë miech grieeban, niicle mguiw niicle wnaaw led yedraa hor co dieṉ cho ctsieelnia zho; sac hor co laa zho gac zig nac grë anjl ne no gbaa. 31 Stiba, ib nli zrieeban meṉgut. Mod raṉde to zha zhobnee zaatne raquiet zeeṉe rëb Dios: 32 “Naa nac Dios ne rliladz Abraham, naa nac Dios ne rliladz Isaac, naa nac Dios ne rliladz Jacob.” Niicle ne gutle gza zha co hor co, per zeeṉe sca bnee Dios gase rlu mban zho no zho lo me; sac teḻ Dios, ¡nacd me xDios meṉgut, sinque xDios zha mban nac me!
33 Grë miech ne ndxie ga, zeeṉe goṉ zho sca ptsire me lo xtiidz zha saducé co, rzee zdoo zho.
Xley Dios miṉe mazdraa non
(Mr. 12:28‑34)
34 Grë zha farisé ne ndxie ga, goṉ zho sca psioog Jesús ro grë zha saducé co.
Horco biire grë zha farisé co bzodiidz zho stib. 35-36 Lad zho no tib maistr ley, dzigo wbig maistr ley co lo Jesús, rëb zho:
―Maestro, lo grë xley Dios, bzhiguieḻ bnë lo naa dieṉ, ¿pa miṉ nac miṉe mazdraa non?
Sca rëb zho, sac gocladz zho niuṉgüet zho me. 37-38 Pquiab me rëb me lo zho:
―Lëë miṉe mazdraa non nu znu rnee: “Dib zdoo luu, dib xalm luu, dib guieḻbiini ne no guic luu, bleynie Dios, meṉ nroob ne rnabey luu.” Lëëw nac miṉe mazdraa non, ni lëëw glopaa raquiet lo grëse ley. 39 No stib miṉe rnee: “Bleynie samiech luu zigne rleynie luu luu.” Ye miṉ rii nona, meraque lala con miṉ glo. 40 Zha ne gban zigne rnabey grop ley rii, lëële grë ley ne psaṉ Moisés ga, lëële grë zhiwseed zha ne biadteed xtiidz Dios ga, zienaḻ zho.
¿Cho xpëëd nac Crist?
(Mr. 12:35‑37; Lc. 20:41‑44)
41-42 Goṉ Jesús nzian farisé ndxie lo me ga, nacne bnabdiidz me lo zho rëb me:
―¿Zha dieṉ rzac to guiaad Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios? ¿Cho lo xtii grieequia me?
Pquiab zho rëb zho:
―Lo xtii David grieequia me.
43 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Pe scaw sca? Zha nac waa zeeṉe bdeed Espíritu Sant guieḻbiini lo David bzeet David meṉ co, rëb David me nac meṉ ne rnabey David. Goḻgaṉ gaṉle znu bnee David:
44 Rëb Dios lo meṉ ne rnabey naa:
“Cue naa nëz derech, nu bzob,
nieeda lozh gnaz naa grëse zha ne rlëë lo luu, csaṉ naa zho ladznia luu.”
45 Gase nagoṉ teḻne nli zha xtii David gac Meṉ ne cxeeḻ Dios ga, ¿zha nac dzigo rnee David meṉ co rnabey David?
46 Ni tib zho ib bdzield zho zha ntsire zho lo xtiidz me; desde dze co ni stib zho biazhdraa pe nabdiidz zho lo me.