23
Miṉe nac maistr ley grë zho zha farisé
(Mr. 12:38‑40; Lc. 11:37‑54; 13:34‑35; 20:45‑47)
Dzigo psilo Jesús bnee me lo grë miech co, ni lo xpëëdscuel me, rëb me lo zho:
―Grë maistr ley ni grë zha farisé ib lëë xtsiiṉ zho ga, nac cseed zho miech zha nac ley ne psaṉ Moisés. Goḻguieṉ goḻgon xtiidz zho, ¡per nsin goḻso, ib guṉde to miṉe ruṉ zho! Nac zho, ni lalnu ruṉd zho miṉe rseed zho miech. Rio zho rnee zho lo miech, miṉ rii, miṉ rii rnabey ley guṉ to, ni per ni zha rioxcod zho siquier csilo zho guṉ zhow.
’¡Grë ncuaaṉe ruṉ zho, laaw ruṉse zho par gaṉpaa miecha! Par guiab miech nguzobdiidz zho lo Dios, rio zho led zhid nzhen grë lo cint rquiaa zho Xtiidz Dios, rlozh ga rzhidoow yaṉ nia zho, rzhidoow quia zho ne. Lar ne rbix zhow, rlozhd dieeṉ peraa rquia lada, xab zhow, haxta zhits ni zho rbiba. ¡Zeeṉe rbedz miech zho tib wagw nroob, rdziladz zho zhapaa rzob groḻ mezh, niicle leṉ yadoogaaw, zaatne glupaa zha non nac zho, ga rzob zho! Ro nëza, rdziladz zho ndooladz gnee miech bdiuzh lo zho, zeeṉe rnee miech “zha rac”, “zha non”, nac zho, rlozhd gley zho.
’Saṉgue to goṉ yguibde to dieṉ zha gnee miech “zha rac” nac to, sac tibaque meṉ rac no, lëë me ga zëëble diidz cxeeḻ Dios; goḻguieṉ gaṉle teḻ to lalga nac to, rrieequia bets to grë to. Ib guṉde to zig ruṉ grëraa miech, ruṉnon zho tib samiech zho rnee zho lëë pxoz zho ga, sac tibaque meṉ ne nac Pxoz to, lëë meṉ co no gbaa. 10 Yguibde to sac miech topaa guṉctsiṉ zho lo Dios, sac loxaque Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ me, meṉ cose zrieelo guṉctsiṉ zho lo me. 11-12 Nodne gacglaa to lo samiech to, mazd ndooladz goḻgac lo zho, sac zha ne racglaa, ziaaṉwin zho. Gacxe waa, teḻne racladz to gacnon to, none ndooladz gac to lo samiech to.
13 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to zha farisé! Lëda i goṉ noyuṉ to, rzac to noxco to sëëb miech xnëz Dios, per leḻ noca to sëëb zha ne racladz sëëb. Ni stiba, per ni to nod xnëz me. 14 [¡Probsaxe to! Guieḻntseeb i goṉ ruṉ to, rio to rlozhd gooḻ to xlay to rzo to ro nëz, ni noque to rla to ncuaaṉe rapse grë wnaa viud; ib tedsod goṉ guieḻnëdox ne ygaa to.] 15 ¡Probsaxe to, rzac to na lëëw ga ruṉ to! Rio to gui dan rbix to, haxta rded to nisdoo, rquiaguib to dieṉ cho sëëb xnëz to ni rlozh ga laa ne ygab zho nëz lo Dios, leḻ nëz leṉ gabiḻ zienie to zho. 16 ¡Probsaxe to, nac diidz name to noseed miech, ni per ni to rieṉd pe rnee to! Rnee to lo miech: “Zha ne rzeet yadoo ni teḻ guṉd zho miṉe rnee zho, peet nacd ga, per teḻ gzeet zho grë or ne no leṉ yadoo ni guṉd zhow, doḻ ga guṉ zho.” 17 ¡Nadzpaa nxen to, nadzpaa ncow nac guic to! ¿Niacxe mazdraa non or lo yadoo? Goḻguieṉ gaṉle por yadoo, naclay grë or co. 18 Rneeque to: “Zha ne gzeet lo pcoog, led doḻda teḻne guṉd zho miṉe rnee zho; per teḻ gzeet zho gon ne ndziib lo pcoog ni guṉd zhow, doḻ ga guṉ zho.” 19 ¡Pe nlipaa rnee to peet rieṉde to! ¿Niacxe mazdraa dzigo non gon que lo pcoog? ¿Pe raṉde to por lo pcoog co raclay gon? 20 Goḻguieṉ gaṉle, zha ne rzeet lo pcoog, yele grë ncuaaṉe ndziib low ga quiazeet zho; 21 zha ne gzeetgaa yadoo, haxta Diosle ga goṉ rzeet zho, sac ga rbëz me. 22 Scasaque zha ne gzeet gbaa, zaatne rzoble Dios ga nozeet zho, masaque rrieequia me ga rzeet zho.
23 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to farisé! Rzac to na demas nguzobdiidz to lo Dios, rio to haxta grë guizh bitxtil, guizh nizh, guizh comin ruṉ to tsii lal, rdeed to tib lala miṉe rieguiaḻ tsiesaṉ to yadoo, laa ley ne mazdraa non zienied guic to guṉ to miṉe rnabeya. Nli rieguiaḻa gdeed to grë gon co, per none scaque tsoxco to guṉ to miṉe nac diidzli, none yquia zdoo to samiech to, none dib zdoo to gnalo to Dios. Miṉ rii nac miṉe mazdraa non.
24 ’¡Ne nlipaa ib rieṉde to pe quiayuṉ to! Rzac to na noxco to guṉctalde to xtoḻ to, masaque ni tib ngurudz rsaande to tso lo ncuaaṉe row to, ni rieṉde to rrieequia haxta tib camell rab to. 25 ¡Probsaxe to, masaque nac to zig tib plat, zig tib tas ne nëz zhitssew mbe rna, laa nëz leṉa rnadraa! Laglaase rquiaalo to miech wen nac to, per tibaque noban to, tibaque nosacsi to samiech to. 26 Goḻguieṉ none glo csaan to xquieḻntseeb to, none gac to zig tib plat zig tib tas ne zigtaa mbe nëz zhitsa, scagaa mbe nëz leṉa. 27 ¡Probsaxe to, nac to goṉ zig grë baa ne dieeṉ paraa nquitsbie rna! Niow rlu nëz zhitsa, laa nëz leṉa loxaque grë ncuaaṉ biodz, loxaque grë dzit ngutoo nodzë. 28 Sca goṉ nac to, ne rac to zootxe luu waa nli miech ndzinli nac to, per nëz leṉ zdoo to loxaque zhgab ne dieṉ zha yquidie to miech, zha csacsi to miech no to.
29 ’¡Probsaxe to maistr ley, probsaxe to farisé! Ni lalnu guieḻto guieṉd lo to, rio to rzhixcuaa to ro xpaa grë zha ne biadteed xtiidz Dios, ni lëëpaa grë pxozgol to beet zho. Dieeṉ peraa ruṉ to rquiaalo to rsoladz to zho. 30 Rnee to: “Teḻne niaca miṉe nole ne leṉ dze co, ndeete ne diidz nsacsi xmeṉgol ne grë meṉ rii.” 31 ¡Lëëque to goṉ nobeero ga, zha nactaa lo dii ntseeb ne ziaad to! 32 ¡Scaque nasca goḻguṉ! ¡Goḻtsienaḻ grë miṉe beeṉ pxozgol to ga! 33 ¡Miech ngoopdoḻ! ¡Zhin meṉdox! Teḻne csaande to xquieḻntseeb to i, ib tedsod goṉ gabiḻ guey to.
34 ’Grë zha ne cxeḻ naa, zig nac zha ne guiadteed xtidz naa, zha ne nacnie Espíritu Sant, zha ne ygaa guieḻbiini yquiaa zho miṉe gnabey Espíritu Sant zho, ib tedsod sacsi to zho. No zho gutgazh to, no zho yquiaa to lo cruz, no zho lëëque leṉ xyadoo to gdeed yag to zho, ib gaṉdzede to zho, stib guiedz, stib guiedz tso to ctsidiḻ to zho. 35 Blactaa grë miech ne sca peet xtoḻd ziyut to grë xmeṉgol to, psilow desde Abel haxta Zacarí xingan Berequí, meṉ ne beet xmeṉgol to zaatne nac gax lo pcoog leṉ yadoo. Ni ye to goṉ zëëb xchen grëse zha co. 36 ¡Gneli naa lo to gaṉle, grë miech ne goṉ mban leṉ dze rii, grë to zho ygaa guieḻnëdox ne tsieguiaḻ to por grëtaa guieḻntseeb co!
37 ’¡Aque tow meṉ Jerusalén! ¿Pe nacne squitaa nac to, rut to zha ne ziadteed xtiidz Dios lo to, rgoquie to grë zha ne rxeeḻ me lo to? Blactaa gocladz naa, niacnie naa to, nquianaap naa to, zig ruṉ nguid rgueedz ma xpëëd ma, per bzhiguieḻde to. 38 Gacnaṉ to sca gaṉle, nadzetaa goṉ laa lidz to nu guiaaṉ ngan, 39 sac gaṉdraa to naa, haxta gaḻ dze ne guiab to: “¡Zha ndzontaa meṉ qui pxeeḻ Dios lo ne!”