26
Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús
(Mr. 14:1‑2; Lc. 22:1‑2; Jn. 11:45‑53)
Zeeṉe blozh sca bnee Jesús lo grë miech co, dzigo rëbchaa me lo xpëëdscuel me:
―Naṉle to gaṉle schopaque ngbidz, laa lni Pascw csilo. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, lo lni co goṉ gnaaz miech rii naa, tsielo zho naa ladznia zha ne yquiaa naa lo cruz.
Grë zha ne nac pxoz ne rnabey, grë maistr ley ni grë zha ne nac meṉ non lo meṉ guiedz Israel, lëëtaque hor co laa zho ndxie lidz Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob. Laa zho ndxie ga, nonediidz zho dieṉ zha grieelo gnaaz zho Jesús, gut zho me, per tib mod ne grieelod glisqui meṉ guiedza. Rnee zho: “Lëëraasi choot gnabeyd ygaa me merpaa dze lni, zeeṉa gacntseebd meṉguiedz.”
Pchoob tib wnaa nceit nex guic Jesús
(Mr. 14:3‑9; Jn. 12:1‑8)
Betain ga no tib meṉ ne biac lo guiedz lepr, lë Simón. Lëëtaaque no Jesús lidz meṉ co, zeeṉe bdziṉ tib wnaa bdziṉnie tiblo nceit nex, nosew tib leṉ ncuaaṉ win niaa niapse quie rbebni, tiblo nceit niazha. Squi zob Jesús lo mezh, güey wnaa co güeychoob me nceit co guic Jesús. Zeeṉe goṉ xpëëdscuel Jesús sca beeṉ wnaa co, blëë zho, rnee zho:
―¡Pa rieguiaḻa squi pxiṉ zhlë wnaa qui nceit qui! Teḻ niaca miṉe ndow, pe zhidaa dimi ne nguizh zhow, nquiinpaa dimi co ngaaza lo grë zha ne guieṉd pe yquiin.
10 Goṉ Jesús sca rac zho, dzigo rëbchaa me lo zho:
―¿Pe nacne rlëë to lo wnaa qui? Goḻsaan me. Par naa nroob non miṉe beeṉ me i. 11 Teḻ nli lëë racladz to guṉ to xyudar zha ne guieṉd pe yquiin, zac ygad to lo zho stib dze, sac tibaque raṉ to zho; saṉgue naa zhile laa naa gbiche lo to. 12 Led pxiṉ zhlëd wnaa rii zhinceit me, sac goṉ rrieequia laa me bzhixcuaale xcuerp naa nu gaḻ dze ne ygueetsa. 13 Gneli naa lo to gaṉle, dipse lo guidzliu zaatne cseedtaa miech Xtiidz Dios, ible soladz zho wnaa rii, seet zho miṉe beeṉ me nu.
Güeyto Judas Jesús
(Mr. 14:10‑11; Lc. 22:3‑6)
14 Lo gza tsiipchop zha ne nac xpëëdscuel Jesús ga, briee zha ne lë Judas Iscariot güeyzodiidznie Judas grë zha ne nac pxoz ne rnabey, 15 rëb Judas lo zho:
―¿Palal quizh to naa teḻne guṉ naa Jesús ntregar lo to?
Dzigo biaaṉ zho diidz quizh zho Judas gaḻptsii pes plat. 16 Nacne psilo Judas noguib Judas dieṉ zha gdeeda diidz csaṉ Judas me ladznia zho.
Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me
(Mr. 14:12‑25; Lc. 22:7‑23; Jn. 13:21‑30; 1Co. 11:23‑26)
17 Mer dze ne rsilo lni Pascwa, leṉ dze ne sca row zho guietxtil ne riotsd ncobi ga, bnabdiidz xpëëdscuel Jesús lo me dieṉ pa lo racladz me tsieguṉlo zho ncuaaṉe gowxtseenie me zho wdze co. 18 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―Naṉle to gaṉle cho lidz zrieelo gdziṉ ne. Goḻtsie Jerusalén goḻguiab lo zho: “Znu në xmaistr no: Gneedz luu lidz luu me dioow no xtsee Pascw rii. Niinataa laa xtse me bdziṉ, gane racladz me lidz luu nu diowxtsee no nawdze grë no me.”
19 Dzigo laa zho zie. Güey zho zaatne pxeeḻ me zho ga, ga beeṉlo zho xtsee co.
20-21 Wdze co, laa me no xtsee grë me zho, zeeṉe bnee me lo zho rëb me:
―Gacnaṉ to gaṉle, lëëque tib to goṉ tsielo naa ladznia zha ne gnaaz naa nawdze rii.
22 Zeeṉe bin zho sca rëb me, mbanse rac zho, dzigo psilo zho tibga tibga zho rnabdiidz lo me, rnee zho:
―Bnë dieṉ, ¿cho guṉ miṉ co? ¿Pe naaw?
23 Pquiab me rëb me lo zho:
―Zha ne gaṉ to csëëb xcuuṉ leṉ xquien naa, lëë zho ga. 24 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, niina laa miech gut naa zigne raquietsew lo Xtiidz Dios; per, ¡probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zho! ¡Mazd wen nie zho, ib niacd zho miech lo guidzliu!
25 Yeze Judas rnabdiidz lo me rnee Judas:
―Maestro, ¿pe gooṉ naaw ye?
Rëbchaa me lo Judas:
―Luuw goṉ Judas, luu güeyto naa.
26 Laa zho noyow, zeeṉe bzheṉ Jesús tib guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew, dzigo bdiiz mew lo zho, ni rëb me:
―Goḻquiina, lëë xcuerp naa i goṉ.
27 Ni bzheṉ me tib cop nroob vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozhse bdeed me xquizh, dzigo pteed me cop co lo zho grëse zho, rëb me:
―Goḻguie vin qui, 28 sac lëë xchen naa i, miṉe no gzhiee par guiaaṉmbe grë miech lo xtoḻ zho sëëb zho xnëz Pxoz naa, sac lëë stib mod cub nu psaṉ me parne sëëb miech xnëz me. 29 Lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, sac zhaale stib vin cub ne guie naa gaḻ dze ne guienie naa tow zaatne rnabey Pxoz naa.
Dzigo psilo me biiḻnie me Dios gza me zho.
Bzeet Jesús zha guṉ Pedr
(Mr. 14:26‑31; Lc. 22:31‑34; Jn. 13:36‑38)
30 Blozhse biiḻnie zho Dios, laa me briee ga gza me zho, laa me zienie zho nëz Gui Oliv.
31 ―Ible saan to naa nawdze rii ―rëb me lo zho―, sac scale ziaad lo Xtiidz Dios zaatne rnee: “Zdeed Dios diidz csiwee zho baxtor, lozh ga nëzrii nëzrec gliaaḻ mëcwxiil.” 32 Miṉcopaa nagoṉ guṉ miech naa, per zeeṉe laa naa grieeban glole naa ga Galilé, ga cuëz naa to.
33 Dzigo rëbchaa Pedr lo me:
―Niicle teḻne saan grë zha qui luu, saṉgue naa goṉ csaand naa luu.
34 Pquiab me rëb me lo Pedr:
―Gneli naa lo luu gaṉle, guieel riigazh, gardle ycuedz gall, laa luu csale tsoṉ vuelt guiab luu ruṉbeyd luu naa.
35 Per tibaque nac xtiidz Pedr, rnee Pedr lo me:
―Niicle teḻ zaatne guet luu guet naa, per guṉscad naa. ¿Pe nacne guiep naa ruṉbeyd naa luu?
Scaque rnee grëraa xpëëdscuel me.
Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní
(Mr. 14:32‑42; Lc. 22:39‑46)
36 Zeeṉe bdziṉnie Jesús zho zaatne lë Getsemaní, dzigo rëbchaa me lo zho:
―Nuse nagoṉ goḻsob, laa naa ga gazodiidznie naa Pxoz naa.
37 Horco psilo mban rac zdoo me, riabguieḻnë me, dzigo bredz me Pedr, ni grop xingan Zebedé, bzënie me zho palal 38 dzigo rëbchaa me lo zho:
―Mban rac zdoo naa, zootle zig zet naa lo guieḻnë rii. Nuse nagoṉ goḻguiaaṉ, per goḻsobna.
39 Bzë me spalal, dzigo pquiitsgzhib me haxta bdziṉ lo me lo liu; psilo me bnab me lo Dios, rëb me:
―Papá, laa naa rnab lo luu, teḻne zala zdoo luu, bzhiguieḻ psilaa naa lo grë guieḻnë rii. Miṉ rii rnab naa lo luu, per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu, miṉ co gac.
40 Zeeṉe guso me, güey me zaatne biaaṉ gza tsoṉ zha co, goṉ me laa zho nixguiesle; dzigo rëbchaa me lo Pedr:
―¿Pe ni palal blëbde to nzobna to? 41 Goḻsobna, goḻnab lo Dios zeeṉa yquiild meṉdox to. Niicle ne squi lëbdraa xcuerp to sobna to, per goḻnab lo Dios, sac goṉ miṉ co nac miṉe racladz zhiespíritu to.
42 Dzigo güey me stib, güeyzodiidznie me Dios; scaque miṉe bnab me glo miṉcoque bnab me. 43 Zeeṉe wbiire me bdziṉ me lo zho, goṉ me laa zho nixguieslaque, sac lëbdraa zho mcaaḻ. 44 Wbiire güey me güeynab me lo Dios, scaque miṉcoque bnab me. 45 Zeeṉe laa me wbiretaa bioṉ vuelt co, rëbchaa me lo zho:
―Lëëw nagoṉ, zacle na gaguies to, zacle gdziiladz to. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, laa hor nagoṉ bdziṉ zeeṉe laa grë miech ntseeb rii guiadnaaz naa. 46 Goḻtsieso, zeeṉa zio ne; sac goṉ laa zha ne glu naa lo zho ziaadle nu.
Bnaaz zho Jesús
(Mr. 14:43‑50; Lc. 22:47‑53; Jn. 18:2‑11)
47 Laa Jesús bii quianeeque, zeeṉe laa Judas (tib zha ne nac xpëëdscuel me) bdziṉ, bdziṉnie Judas tib dzoon zha ne pxeeḻ grë pxoz ne rnabey, ni grë zha ne nac zha non lo meṉ guiedz Israel. No zho nzheṉ spad, nogaa zho nzheṉ yag. 48 Biaaṉniele Judas zho diidz zha glu Judas cho nac Jesús, rëb Judas lo zho zha ne gaṉ zho gow Judas bzhid cuas, lëë me ga, ligier so zho gnaaz zho me. 49 Zigne bdziṉ Judas pquiaabdiuzh Judas me, blozhse ga wbig Judas dow Judas bzhid cuas me. 50 Dzigo rëbchaa me lo Judas:
―Judas, ¿pe ziaadguṉ luu nu?
Lëëlëd wbig be grë zha co, bzheṉ zho me. 51 Horco biet tib zha ne rzënie me ga, bdob zho zhispad zho psilaa zho tib niaw, bliengaa zho diag tib zha ne rquia xtsiiṉ meṉ ne nac pxoz nroob. 52 Dzigo rëb Jesús lo zha ne pquiaaw ga:
―Blootsow zhispad luu, ib guṉdraa luu squi cob luuw. Sac goṉ zha ne rdiḻ con spad, noxtseeb ne low guet zho. 53 ¿Niacxe naṉ to na grieelod gnab naa lo Pxoz naa niina cxeeḻ me tsiipchop partid xanjl me guiaadla ne nu? 54 Per teḻne sca guṉ naa, ¿zha dzigo gac miṉe zhobnee lo Xtiidz Dios, zaatne raquiet miṉe noyac nu?
55 Dzigo rëbchaa me lo grë zha ne bdziṉ ga:
―¿Pe nacne squitaa rac to? ¿Niacxe naa cho zha ntseeb, ne squitaa nzheṉ to spad, nzheṉ to yag ziadnaaz to naa? Blactaa name goṉ to noseed naa miech leṉ yadoo, ¿pe nacne bnaazde to naa ga? 56 Per ible laa grë ncuaaṉ rii goṉ noyac, zeeṉa grieequia grë miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios lo miech padzeela.
Horco grëse zha ne nac xpëëdscuel me laa zho bzhooṉ, tipse me psaṉ zho ga.
Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zha Israel
(Mr. 14:53‑65; Lc. 22:54‑55, 63‑71; Jn. 18:12‑14, 19‑24)
57 Ga brieenie zho Jesús bdziṉnie zho me lidz Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob. Grë zha ne rnabey lo meṉguiedz Israel, laa zho ndxiele ga. 58 Ye Pedr maase zit zit naḻ Pedr laa Pedr bdziṉ xley meṉ co. Bdziṉ Pedr güeysobga Pedr lo grë zha ne ndxienap, quiambëz Pedr dieṉ zha guṉ zho Jesús.
59 Grë pxoz ne rnabey, grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, grëse zha ne nac wxtis, laa zho ndxie nëz leṉ yu co, quiaguib zho zha ne gzhixcuaa maase diidzguizh ycaadz zho Jesús, parne gdeeda diidz gnab zho guet me. 60 Ndal zha ne sca beeṉ, per brieequiad xtiidz zho, sac zhaase zhaase rnee zho. Tibaque zeeṉe guso chop zho, 61 rëb zho:
―Bdzioṉ no goṉ rnee me laa me ctixche yadoo ne zob lad guiedz nu, zaatne riodziaṉ ne Dios, lozh ga tsoṉaque ngbidz gzaalo me stiba.
62 Dzigo hor co bzoli meṉ ne nac pxoz nroob, rëb me lo Jesús:
―¿Pe nacne rquiabd luu? ¿Pe nli sca rnee luu, te nlida ye?
63 Goṉ pxoz nroob co rquiabdaque Jesús, rëbchaa me:
―Zig zob Dios mban ne no gbaa, laa naa rnab lo luu bneeli lo no dieṉ cho nac luu. Bnë teḻ nli Xpëëd Dios nac luu, Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ me.
64 Dzigo pquiab Jesús rëb me:
―Scaw goṉ, naa nac meṉ co. Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, bii zaṉ to gaṉle zeeṉe laa naa zoob cue Dios nëz derech, ni zeeṉe laa naa guieet gbaa ziaḻzëëb naa lo xcow.
65 Horco ptsiez pxoz nroob co xab me, sac blëë me bin me sca rëb Jesús.
―¿Pe mazdraa textigw ne racladz ne? ―rëb me―. Laa to binle gaṉle zha rzëtaa xtiidz me noguitnie me Dios. 66 Nana waa, ¿pe gnë to zha dziuuṉ ne me?
Pquiab be zho rëb zho:
―¡Ib rieguiaḻ guet me!
67 Dzigo hor co psilo zho nosacsi zho me. Zha ne rtsuc lo me, zha ne rdeed puñet me, nogaa zho rgap lo me, 68 rlozh ga rzhidznie zho me rnee zho:
―Luu ne nac luu meṉ ne pxeeḻ Dios, ¿bnë dieṉ cho ga bdiṉ luu?
Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús
(Mr. 14:66‑72; Lc. 22:56‑62; Jn. 18:15‑18, 25‑27)
69 Horco laa Pedr bii zob nëz ley. Ga zob Pedr, güey tib ndzoop ne quia dziin lidz meṉ rnabey co; rëb ndzoop lo Pedr:
―¿Ye luu lëë rzënie Jesús, meṉ Galilé ne bdziṉnie zho i?
70 Per bneelid Pedr. Squi zob grë zha co, rëb Pedr:
―Rieṉd naa dieṉ cho meṉ rnee luu.
71 Laa Pedr ziele nëz ro puert ne quia ro nëz, zeeṉe goṉ stib ndzoop ne rquia dziin ga Pedr, rëb ndzoop lo zha ne ndxie ga:
―Ye mgui qui goṉ nacgrë meṉ Nazaret ne bdziṉnie zho i.
72 Scaque bneelid Pedr, haxta rzeet Pedr Dios rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me. 73 Wdzeepaaw, rëb zha ne ndxie ga lo Pedr:
―Ne nligaa ye luu rzënie meṉ ne bdziṉ i. ¡Rlupaa name zig rnee zha nëz Galilé rnee luu!
74 Dzigo psilo Pedr rzeet Pedr Dios rnee Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús, haxta rnee Pedr:
―Dios zobwi gaṉle, teḻne led diidzlid nu rne naa, maase cuibdee naa.
Loxaque blozh sca briee ro Pedr zeeṉe laa tib gall pcuedz. 75 Horco psoladz Pedr xtiidz Jesús zeeṉe rëb me lo Pedr: “Gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa.” Dzigo mbanse rac Pedr. Briee Pedr ga, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co.