27
Ziadyiinile liuw, wbiire pcaalsa grë pxoz rnabey, grë zha non lo meṉguiedz, bnediidz zho dieṉ zha gnabey zho guet Jesús. Blozhse bzodiidz zho, dzigo laa zho bzobdoo me blee zho me ga ziesaṉ zho me lo Pilat, meṉ ne nac gobernador.
Gut Judas
(Mr. 15:1; Lc. 23:1‑2; Jn. 18:28‑32)
Laa Judas Iscariot zha ne pto Jesús ga, zeeṉe bin Judas laa zho rnab guet me, lëëlëd güey Judas lo grë pxoz rnabey co, lo grë zha non lo meṉguiedz ga, zietsire Judas dimi ne bdiizh zho Judas ga. Mban rac Judas, bdziṉ Judas rëb Judas lo zho:
―Naraa rieṉ naa lëda nu beṉ naa. ¡Tib doḻ nrooble nu, znu biaḻto naa tib meṉ ne peet xtoḻd!
Pquiab zho rëb zho:
―¡Miṉcotaa goṉ ndioṉd no! ¡Xcuentzhe luu ga!
Horco pcheḻ Judas dimi co leṉ yadoo. Lo guieḻnë co briee Judas ga güey Judas lëëque Judas pxiiyaṉ Judas.
Grë zha ne nac pxoz rnabey ga, güey zho ptop zho dimi co. Per blozh ga, rieṉd zho dieṉ zha guṉ zhow.
―¿Zha dziuuṉ ne dimi rii? ―rëb zho―. Teḻne guiaaṉa yadoo, per rdzieelda, sac goṉ xchen tib miech bdzëëw.
Dzigo bzodiidz zho dieṉ zha gaca, nacne mazd pquiin zhow bzhii zho tib lë liu, zaatne rdieeṉ yu ne riaa grë ncuaaṉ psin ne rquiin; parne lo liu co ygueets grë zha zit ne guet Jerusalén. Nacne brieelë liu co “Liu ren”, ni sca ruṉbey zhow leṉ dze rii. 9-10 Ga brieequia miṉe bzeet zha ne biadteed xtiidz Dios padzeela, zeeṉe rëb zho: “Gaḻptsii pes plat ne bzhii zha Israel meṉ nziuu co, dimi co bzhii zho tib lë liu, zaatne rdieeṉ yu ne riaa grë ncuaaṉ psin ne rquiin. Sca në Dios lo naa.”
Bnab zho guet Jesús
(Mr. 15:2‑20; Lc. 23:3‑5, 13‑25; Jn. 18:33‑19:16)
11 Bdziṉnie zho Jesús lo Pilat, ga bnabdiidz Pilat lo Jesús rëb Pilat:
―Bnë dieṉ, ¿pe nli luu nac zhirey zha Israel?
Pquiab me rëb me:
―Nliw.
12 Grë zha ne nac pxoz rnabey ga, ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, rzadraa ncuaaṉe rquiaqui zho me; per ni tib diidz rtsired me lo zho. 13 Dzigo rëbchaa Pilat lo me:
―¿Pe nacne rquiabd luu? ¿Pe ib rond luu grëtaa ncuaaṉe rquiaqui zho luu i?
14 Bzee zdoo Pilat goṉ Pilat, ible rquiabd me.
15 Gzobse iz, zeeṉe raḻ lni Pascw rnabey Pilat rlaa tib zha ne no ladzguiib, zha ne gnabtaa meṉguiedz laa. 16 Leṉ dze co no tib zha ntseeb ladzguiib lë Barrabás, zëëb xtiidz zho. 17 Nacne rëb Pilat lo grë zha ne ndxie ga:
―¿Cho racladz to csilaa naa? ¿Pe silaa naa Barrabás, te silaa naa Jesús ye, meṉ ne nac diidz pxeeḻ Dios lo to?
18 Sca rëb Pilat sac bieṉ Pilat loxaque porne ndal miech nobig lo Jesús miṉ co ne rlëënie zho me, bnabey zho bgaa me.
19 Laa Pilat zob lo xcan ne ruṉ me guieḻwxtis, zeeṉe bdziṉ tib mandad rëb lo me:
―Znu në tsieel luu: bzhiguieḻ me peet guṉd luu meṉ qui, rlu peet xtoḻd me; sac nieewdze me nroob ptseb mcaaḻ tsieel luu.
20 Grë zha rnabey co, bio zho pquiil zho meṉguiedz gnab zho csilaa Pilat Barrabás, ni gnab zho guet Jesús. 21 Zeeṉe wbiire Pilat bnabdiidz Pilat stib, dieṉ chopaa racladz zho laa, grëse zho nguiedz pquiab be zho, rëb zho:
―¡Barrabás psilaa!
22 Dzigo rëbchaa Pilat:
―Meṉ ne waa nac diidz pxeeḻ Dios lo to nu, ¿zha guṉ naa me?
Pquiab zho rëb zho:
―¡Bnabey yquia me lo cruz!
23 ―¿Per pe nacne yquia meṉ rii lo cruz? ―rëb Pilat―. ¡Ni tib doḻ rapd me!
Biireque zho nguiedz roptsie zho rnab zho yquia me lo cruz. 24 Goṉse Pilat rquiaadiagd zho xtiidz me, leḻ mazdraa rac zho, dzigo bnab me nis, squi ndxie zho bdiib me nia me, rëb me lo zho:
―¡Naṉle to nasca, led xtoḻdraa naa nu ne laa xchen meṉ rii gzhiee, sac naṉpaa naa peet falt rapd me!
25 Pquiab be zho rëb zho:
―¡Peet nacd ga! ¡Zhits no grë xpëëd no cuib doḻ co, na no guiotizha!
26 Dzigo bnabey Pilat blaa Barrabás, laa Jesús racse me bnabey me zha ne bdiṉ Jesús, blozhse ga laa me psaṉ Jesús ladznia meṉguiib ne tsiequiaa me lo cruz.
27 Biire grë meṉguiib co bzëëbnie zho me nëz leṉ yulow, ga pcaalsa grëraa meṉguiib ne nacgrë zho, briṉ zho igose me. 28 Blee zho xab me, bgacw zho me tib lar nizhnie nlaan, zig rna lar ne racw grë rey, 29 bzieecw zho bla lë yag guiets, bzoob zhow guic me zig rzob coron guic zha ne nac rey, ni bloo zho tib lë goobgui nia me. Ruṉnguzee zho me, rquiitsgzhib zho lo me, rnee zho:
―¡Goḻwi gaṉle zha ractaa zhirey zha Israel!
30 No zho rtsuc zho lo me, rgob zho goobgui ne no nia me ga, rdeed zhow guic me.
Güeyquiaa zho Jesús lo cruz
(Mr. 15:21‑32; Lc. 23:26‑43; Jn. 19:17‑27)
31 Blozhse sca bdziitnie zho me, blee zho lar nizhnie co lad me, bgacw zho me xab me stib, dzigo laa zho brieenie me ga zienie zho me zaatne yquia me lo cruz. 32 Nëz zienie zho me bdzieel zho tib meṉ Ciren lë Simón, bnabey zho meṉ co bi me zhicruz me.
33 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne nac “Gui Beerguic Ngutoo” (Gólgota), 34 ga bdeed zho nziu lo me notsa tiblo guizh nlayag, per zeeṉe pquiaaro mew bieṉ me nziu cow, bnëd me nie mew.
35-36 Blozhse pquiaa zho me lo cruz, bzheṉ zho tib xab me pchug zhow biaaṉnie zho tib lëgaw, laa stiba bio zho rif; dzigo laa zho bzob ga, bzobnap zho. 37 Guic zhicruz me, ga pquiaa zho bla lan diidz zaatne rnee: “LËË JESUS NU, MEṈ NE NAC ZHIREY ZHA ISRAEL.” Sca pquiaa zho, sac miṉco pquiaqui sca pquiaa zho me lo cruz. 38 Ye chop ngbaan pquiaagza zho me lo cruz, tibga zhicruz zho bzo tib nëz cho zhicruz me. 39 Grëse miech ne rdedtaa raṉ zho laa me quia ga, rzhidznie zho me, haxta rdzi zho guic zho 40 rnee zho lo me:
―Led rëb luu lëë laa luu ntsiḻ yadoo, ni tsoṉaque ngbidz nzaalo luu stiba, ¿pe nac dzigo rrieelod luu guieet luu i? Teḻne nli Xpëëd Dios nac luu, biet lo qui.
41 Scaque grë pxoz rnabey, grë maistr ley, grë zha farisé ni grë zha ne nac zha non lo meṉguiedz, rzhidznie zho me, rnee zho:
42 ―Stib miech scataa beeṉguiac me, stib miech scataa bla me, ¿pe nac dzigo rrieelod me gla me me? ¡Gooṉ me name nac zhirey ne, guiet me i sca zho; zeeṉa dziuuṉbey ne meṉ rnabey nac me! 43 ¡Conque tant rnalo me Dios, haxta rnee me Xpëëd Dios nac me, guiaadsilaa Dios me i nazho!
44 Ye ngbaan ne quiagza me lo cruz ga, miṉcoque rbidzgo zho lo me.
Gut Jesús
(Mr. 15:33‑41; Lc. 23:44‑49; Jn. 19:28‑30)
45 Zig groḻ dzew, tibaque zeeṉ goc tib ncow dipse lo guidzliu, haxta las tres biaa biini stib. 46 Horco nguiedz zëëb tsi Jesús, rnee me:
―Elí, Elí. ¿Lama sabactani?
Diidz co nac zig nac ne rnee ne: Luu nac xDios naa, luu nac xDios naa. ¿Pe nacne psaan luu naa?
47 Zha ne ndxie ga, zeeṉe bin zho sca rbedz me, no zho rëb Lí, meṉ ne biadteed xtiidz Dios padzeela, meṉ co rbedz me. 48 Dzigo rias tib zho güeygadz tib lë zhiil lo nziu bla, bzoob zhow tib guic goobgui pquiaa zhow ro me. 49 Laa zla zho rnee:
―Psaan, nu dziaṉ ne dieṉ pe ziaad Lí guiaadlit Lí me i.
50 Tibaque zeeṉe pquiaa me stib redz nroob, znuse blozh me.
51 Horne nolozh me ga, hor co briez nzoli lar nroob ne quia leṉ yadoo, groḻtaa goca; psilo bni tib zhodox, grë quie masaque wbiḻa, 52 nzian ro baaṉ grë zha ne bnalo Dios mazd padzeela bzhial. 53 Zeeṉ goḻ dze ne brieeban me, ye zho laa zho brieeban, briee zho leṉ baa, bzëëb zho lad guiedz; nzian miech ne goṉ zho.
54 Grë meṉguiib ne quianap me ga, ni zha ne rnabey lo zho, zeeṉe goṉ zho bni zho co, ni goṉ zho grë ncuaaṉe goc ga, per nli bdzieb zho.
―¡Ne nlipagaa ―rnee zho―, Xpëëd Dios nac meṉ qui!
55 Nzianlaa meṉ wnaa, zit zo zho rwi zho. Lëë grë meṉ wnaa co güeynaḻ zhits Jesús, beeṉ zho xyudar me dipse leṉ dze ne pseed me miech, desde dze ne psilo me nëz Galilé. 56 Lad co no Marí Magdal, Marí tsieel Zebedé, ni Marí ne nac xniaa Jacob grop José.
Bgueets Jesús
(Mr. 15:42‑47; Lc. 23:50‑56; Jn. 19:38‑42)
57-58 Zhile sëëb ngbidza, zeeṉe bdziṉ tib mgui lë José lo Pilat, bnab me diidzbey tsielit me xcuerp Jesús lo cruz; tib zha ricwa, meṉ guiedz Arimaté nac me, ye me zienaḻ zhiwseed Jesús. Nacne pxeeḻ Pilat diidz lo zha ne quianap Jesús ga, parne siguieḻ zho glit José me lo cruz.
59 Dzigo güey José. Blozhse blit José me lo cruz, laa José neyle tib lë lar cub, pcheḻ José me lar co, 60 güeyxob José me tib leṉ baa ne naccheṉ José ndieeṉ tib cho quie gax ga; tib baa cuba. Blozhse bdzig José tib quie nroob bioog ro baa co, laa José zey. 61 Laa Marí Magdal bii biaaṉ ga, grop me stib Marí ne nacgrop me ga; zobse zho gax ro baa co.
62 Biini liu co, pcaalsa grë pxoz rnabey, grë zho zha farisé, güey zho lo Pilat, 63 rëb zho:
―Guṉ luu dispensar, laa no ziaadaque lo luu stib. Naraa rsoladz no, leṉ dze ne bii mban meṉ ntseeb ne sca biaadquidie miech ga, rëb me, zeeṉe gac tsoṉ ngbidz guet me laa me grieeban. 64 Gane ziaad no lo luu, bzhiguieḻ pxeeḻ zha ne yquiaanap ro baaṉ me haxta gac tsoṉ ngbidz co; sac nend tsie zha ne nac xpëëdscuel me tsiebee zho me, lozh ga guiab zho laa me brieeban. Naṉle luu gaṉle, teḻ gac miṉ co, cho gnë peraa gzhixcuaa zho.
65 Dzigo rëbchaa Pilat lo zho:
―Teḻne sca racladz to, laa tib partid meṉguiib ndxie i. Goḻtsienie zho, goḻguiab lo zho yquiaanap zhow teḻ zha racladz to.
66 Dzigo laa zho zie zienie zho grë meṉguiib co. Bdziṉ zho bloo zho tib bey cho quie ne nioog ro baaṉ Jesús ga, par glu teḻ cho zha ne tsiegaaḻa, ni biaaṉ grë meṉguiib co yquiaanapa.