Nihánj me se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ sa̱ꞌ cachrón síí cuꞌna̱j Juan rihaan yanj a
1
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun yuvii̱ man se‑na̱na̱ Diose̱ a
Asi̱j ataa quiꞌya̱j Diose̱ chumii̱, ne̱ a̱j vaa se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ se‑na̱na̱ Diose̱ roꞌ, canicunꞌ soꞌ rihaan maꞌa̱n Diose̱, ne̱ Diose̱ me soꞌ a. Dan me se asi̱j ataa quiꞌya̱j Diose̱ chumii̱, ne̱ canicunꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan Diose̱, ne̱ caꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n a. Ne̱ sese taj se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ taj va̱j a̱ doj rasu̱u̱n mán nihánj cuano̱ ne gu̱un maꞌ. Soꞌ me síí quiꞌyaj cunuu iꞌna̱ꞌ rasu̱u̱n, ne̱ cheꞌé se cunuu iꞌna̱ꞌ yuvii̱ quiꞌyaj soꞌ, cheꞌé dan guun nucua̱j yuvii̱ xcaj yuvii̱ cuentá a. Dan me se ase vaa yaꞌan chuguu̱n vaa soꞌ rihaan yuvii̱, ne̱ quiꞌyaj soꞌ chuguu̱n rej rmi̱ꞌ rej ma̱n níꞌ si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj si̱j ataa xca̱j cuentá, ne̱ ne quiꞌya̱j canaán rej rmi̱ꞌ yoꞌ rihaan soꞌ a̱ man ado̱nj.
Ne̱ curiha̱nj yoꞌo̱ snóꞌo, ne̱ dan me se síí caꞌnéé Diose̱ me soꞌ, ne̱ Juan cuꞌna̱j soꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ cheꞌé yaꞌan chuguu̱n yoꞌ, ne̱ me rá soꞌ cuchuma̱n rá cunuda̱nj yuvii̱ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ man yaꞌan chuguu̱n yoꞌ a. Nuveé maꞌa̱n soꞌ me yaꞌan chuguu̱n yoꞌ; ma̱a̱n se caꞌnaꞌ soꞌ cata̱j xnaꞌanj soꞌ cheꞌé yaꞌan chuguu̱n yoꞌ a.
Ne̱ yaꞌan chuguu̱n ya̱ yoꞌ roꞌ, yoꞌ me síí ꞌyaj chuguu̱n rihaan cunuda̱nj yuvii̱, cheꞌé rej gu̱un nucua̱j nij yuvii̱ xca̱j nij yuvii̱ cuentá a. Ne̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, 10 ne̱ cayáán soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ maꞌa̱n soꞌ me síí quiꞌyaj chumii̱ nihánj, quiꞌyaj Diose̱, tza̱j ne̱ ne xca̱j nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuentá me síí me soꞌ a̱ maꞌ.
11 Nda̱a rihaan maꞌa̱n nij tuviꞌ soꞌ cuchiꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ ne caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ nij soꞌ ga̱ soꞌ a̱ maꞌ. 12 Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ taranꞌ nij síí caꞌmii sa̱ꞌ ga̱ soꞌ, tza̱j ne̱ síí amán rá niꞌya̱j man soꞌ me nij soꞌ, ne̱ da̱nj na̱nj rqué soꞌ guun nij soꞌ taꞌníí maꞌa̱n ya̱ Diose̱ a. 13 Ne̱ nij síí guun taꞌni̱j Diose̱ man, tza̱j ne̱ nuveé cheꞌe̱ se nayón nij soꞌ rque nii nij soꞌ me guun taꞌni̱j Diose̱ man nij soꞌ maꞌ. Ne̱ nuveé cheꞌe̱ se guun rá maꞌa̱n rej nij soꞌ nayo̱n nij soꞌ rque nii nij soꞌ me guun taꞌni̱j Diose̱ man nij soꞌ maꞌ. Nuveé cheꞌe̱ se guun rá rej nij soꞌ caꞌnga̱a̱ nij soꞌ me guun taꞌni̱j Diose̱ man nij soꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se maꞌa̱n Diose̱ me síí quiꞌyaj guun taꞌni̱j Diose̱ man nij soꞌ ado̱nj.
14 Ga̱a ne̱ guun se‑na̱na̱ Diose̱ yoꞌ yuvii̱, ne̱ cayáán soꞌ ga̱ níꞌ, ne̱ queneꞌen núj se vaa veꞌé ina̱nj quiꞌyaj soꞌ, ne̱ dan me se taj va̱j yoꞌó taꞌníí Rej soꞌ Diose̱ maꞌ. Tana̱nj o̱rúnꞌ soꞌ me síí quiꞌyaj nda̱a vaa quiꞌyaj soꞌ, ne̱ se lu̱j ndoꞌo quiꞌyaj soꞌ cheꞌé níꞌ, ne̱ ina̱nj nana̱ ya̱ caꞌmii soꞌ ado̱nj.
15 Ne̱ síí cuꞌna̱j Juan me síí cataj xnaꞌanj rihaan yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, ne̱ nucua̱j caꞌmii soꞌ, cataj soꞌ:
―Síí nihánj roꞌ, a̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé soꞌ ga̱a rque̱ á. Dan me se cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nda̱ꞌ se síí caꞌna̱ꞌ rej rihanj me soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ se si̱j uun chij ndoꞌo doj me soꞌ rihanj na̱nj á. ꞌO̱ se asi̱j ataa caꞌnga̱a̱ ꞌu̱nj, ne̱ a̱j nicunꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
16 Da̱nj caꞌmii síí cuꞌna̱j Juan cheꞌé se Jesucristó me síí nica̱j nu̱ꞌ rasu̱u̱n sa̱ꞌ, ne̱ soꞌ me síí rqué se sa̱ꞌ man taranꞌ níꞌ, ne̱ dan me se nuveé o̱rúnꞌ se lu̱j ꞌyaj soꞌ cheꞌé níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se queꞌe̱e̱ se lu̱j ꞌyaj soꞌ cheꞌé níꞌ ado̱nj. 17 ꞌO̱ se rqué Diose̱ se‑tucua̱nj Moisés rihaan xi̱i níꞌ ga̱a naá, tza̱j ne̱ Jesucristó me síí tacuachén nana̱ lu̱j do̱ꞌ, nana̱ ya̱ do̱ꞌ, rihaan níꞌ a. 18 Ne̱ xa̱ꞌ Diose̱, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ doj síí neꞌen rihaan man Diose̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ xa̱ꞌ Jesucristó, tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ soꞌ me taꞌníí Diose̱, ne̱ nicu̱nꞌ soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ soꞌ me síí tihaa̱n rihaan níꞌ da̱j vaa Diose̱ ado̱nj.
Nihánj me se‑na̱na̱ síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱ a
19 Ne̱ nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén me se caꞌnéé nij soꞌ man xrej do̱ꞌ, man do̱j tuviꞌ síí cuꞌna̱j Leví síí cayáán ga̱a naá do̱ꞌ, se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Juan me síí me Juan a. Dan me se caꞌanj nij soꞌ xnáꞌanj nij soꞌ man Juan, ga̱a ne̱ Juan yoꞌ roꞌ, caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a. 20 Dan me se yoꞌo̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij soꞌ da̱j si̱j me soꞌ, ne̱ ne caꞌmi̱i̱ ne̱ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se caꞌmii ya̱ soꞌ, cataj soꞌ:
―Nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé ꞌu̱nj maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
21 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ:
―Cheꞌé dan me síí mé so̱ꞌ ga̱. Síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá mé so̱ꞌ naꞌ ―taj uún nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Juan a.
―Taj maꞌ. Nuveé soꞌ mé ꞌu̱nj maꞌ ―taj uún síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
―Neꞌen núj se vaa vaa güii caꞌna̱ꞌ yoꞌo̱ síí nata̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ si̱j nataꞌ yoꞌ mé so̱ꞌ naꞌ ―taj uún nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Juan a.
―Taj maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
22 Cheꞌé dan cataj nij soꞌ:
―Tza̱j ne̱ cata̱j yá so̱ꞌ me si̱j mé so̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cata̱j xnaꞌanj núj rihaan nij síí caꞌnéé man núj caꞌna̱ꞌ núj da̱j si̱j mé so̱ꞌ a. Me si̱j mé so̱ꞌ ga̱. Da̱j vaa yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱ ―taj uún nij soꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man Juan a.
23 Ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan:
―Síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá roꞌ, cataj xnaꞌanj soꞌ cheꞌé suun ꞌyaj sunj a. Dan me se ꞌu̱nj me síí nucua̱j ndoꞌo aꞌmii rej tacaan, ne̱ taj ꞌu̱nj rihaan yuvii̱ se vaa nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ a ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
24 Ne̱ taꞌa̱j nij síí caꞌnaꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Juan me síí fariseo, 25 ne̱ cataj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Juan a:
―Dan me se nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mé so̱ꞌ maꞌ. Nuveé si̱j cuꞌna̱j Elías mé so̱ꞌ maꞌ. Nuveé si̱j nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ yoꞌ mé so̱ꞌ maꞌ. Cheꞌé dan ne nó xcúún so̱ꞌ cuta̱ꞌ ne so̱ꞌ man yuvii̱ ―taj nij síí fariseo yoꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Juan a.
26 Ne̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
―ꞌU̱nj me síí utaꞌ ne u̱u̱n man yuvii̱ a. Tza̱j ne̱ vaa yoꞌó síí nicu̱nꞌ scaꞌnúj soj, ne̱ ne neꞌen soj man soꞌ maꞌ. 27 Ne̱ soꞌ me síí ꞌnaꞌ rej xco̱j, ne̱ si̱j sa̱ꞌ uxrá doj me soꞌ rihanj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quisíj raj quiri̱j canj ꞌni̱j tacóó soꞌ maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
28 Da̱nj guun rej Betania rej rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán, rej va̱j síí cuꞌna̱j Juan ga̱a cutaꞌ ne soꞌ man yuvii̱ a.
29 Dan me se yoꞌó güii, ne̱ queneꞌen síí cuꞌna̱j Juan se vaa caꞌnaꞌ Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Ni̱ꞌyaj soj ei. Ase vaa matzinj cavi̱ꞌ rihaan Diose̱ vaa síí nihánj, ne̱ dan me se síí nihánj me síí caꞌne̱e̱ cacunꞌ tumé yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, 30 ne̱ síí nihánj roꞌ, cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé soꞌ ga̱a rque̱, ne̱ cataj ꞌu̱nj se vaa caꞌve̱e se si̱j ꞌnaꞌ rej xco̱j me soꞌ, tza̱j ne̱ si̱j uun chij doj rihaan ꞌu̱nj me soꞌ a. ꞌO̱ se asi̱j ataa caꞌnga̱a̱ ꞌu̱nj, ne̱ a̱j nicunꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. 31 Dan me se ga̱a rque̱ roꞌ, ne queneꞌe̱n ma̱ꞌanj sese si̱j nihánj me soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se me rá ꞌu̱nj queneꞌe̱n nij yuvii̱ israelitá man soꞌ roꞌ, cheꞌé dan caꞌnáꞌ ꞌu̱nj, ne̱ cheꞌé dan cutaꞌ ne ꞌu̱nj man yuvii̱ na̱nj á ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
32 Ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj ya̱ síí cuꞌna̱j Juan cheꞌé se vaa queneꞌen maꞌa̱n soꞌ, cataj soꞌ:
―Queneꞌén ꞌu̱nj se vaa nanij Nimán Diose̱ rej xta̱ꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ chaꞌaa̱n vaa Nimán Diose̱ yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ yoꞌ, quitáá yoꞌ raa̱ Jesucristó ei. 33 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ xcaj ꞌu̱nj cuentá se vaa maꞌa̱n soꞌ me síí caꞌnéé Diose̱ á. ꞌO̱ se síí caꞌnéé mán ꞌu̱nj cuta̱ꞌ ne ꞌu̱nj man yuvii̱ me se maꞌa̱n soꞌ cataj rihaan ꞌu̱nj se vaa sese que̱neꞌén ꞌu̱nj nani̱j Nimán Diose̱ raa̱ yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ sese quita̱j Nimán Diose̱ yoꞌ raa̱ soꞌ, ne̱ soꞌ me síí caꞌnéé Diose̱, ne̱ ca̱yáán uxrá Nimán Diose̱ ga̱ yuvii̱, quiꞌya̱j soꞌ a, taj síí caꞌnéé manj ado̱nj. 34 Ga̱a ne̱ queneꞌen ma̱ꞌán ꞌu̱nj man Jesucristó nihánj, se vaa nanij Nimán Diose̱ raa̱ soꞌ, ne̱ a̱j cataj yá ꞌu̱nj rihaan soj se vaa taꞌni̱j Diose̱ me soꞌ ei ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun cheꞌe̱ vaꞌnu̱j nij snóꞌo canocoꞌ nij soꞌ man Jesucristó a
35 Güii aꞌyuj me se canicunꞌ uún síí cuꞌna̱j Juan ga̱ vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a. 36 Ne̱ niꞌya̱j uxrá síí cuꞌna̱j Juan man Jesucristó ga̱a chéé Jesucristó, ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan:
―Ni̱ꞌyaj ro̱j so̱j ei. Ase vaa matzinj cavi̱ꞌ rihaan Diose̱ vaa síí nihánj á ―taj síí cuꞌna̱j Juan a.
37 Dan me se cuno ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan nana̱ caꞌmii soꞌ, ne̱ canocoꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó a. 38 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa canocoꞌ ro̱j soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
―Vaa se achiin man ro̱j so̱j naꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man ro̱j soꞌ a.
Ga̱a ne̱ xnáꞌanj ro̱j soꞌ, cataj ro̱j soꞌ:
―Me rej né so̱ꞌ, rabbí ―cataj ro̱j soꞌ, xnáꞌanj ro̱j soꞌ man Jesucristó, ne̱ nana̱ “rabbí” yoꞌ taj “maestró” a.
39 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
―Caꞌa̱nj níꞌ, ne̱ queneꞌe̱n soj á ―taj Jesucristó a.
Cheꞌé dan me caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ queneꞌen ro̱j soꞌ rej ne̱ Jesucristó, ne̱ cunuû ro̱j soꞌ tucuá soꞌ cunu̱ꞌ güii yoꞌ a. Dan me se agaꞌ caꞌa̱nj rej anocoꞌ güii me orá caꞌmii ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó a.
40 Dan me se yoꞌo̱ tuviꞌ ro̱j síí cuno nana̱ caꞌmii síí cuꞌna̱j Juan ne̱ canocoꞌ man Jesucristó roꞌ, me síí cuꞌna̱j Andrés, ne̱ tinúú síí cuꞌna̱j Simón Pedró me uún soꞌ a. 41 Asino ya̱a̱n nariꞌ síí cuꞌna̱j Andrés man tinúú soꞌ síí cuꞌna̱j Simón, ne̱ cataj soꞌ rihaan tinúú soꞌ:
―Nariꞌ núj man Mesías ei ―taj soꞌ rihaan tinúú soꞌ a. Ne̱ nana̱ “Mesías” taj “síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun” a.
42 Ne̱ caꞌanj nica̱j soꞌ man tinúú soꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ niꞌya̱j uxrá Jesucristó man síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Síí cuꞌna̱j Simón mé so̱ꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Juan mé so̱ꞌ á. Tza̱j ne̱ nda̱a ya̱j, ne̱ Cefas cuꞌna̱j so̱ꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a. Ne̱ nana̱ “Cefas” roꞌ, xnaꞌánj hebreo me yoꞌ, ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa yoꞌ ga̱ nana̱ “Pedró”, ne̱ taj yoꞌ se vaa ase vaa ꞌo̱ yuvej vaa síí cuꞌna̱j Pedró, ne̱ sca̱ꞌ nimán soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa canacúún Jesucristó man síí cuꞌna̱j Felipé do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Natanael do̱ꞌ, se vaa canoco̱ꞌ ro̱j soꞌ man soꞌ a
43 Dan me se yoꞌó güii uún me rá Jesucristó cavi̱i̱ soꞌ caꞌa̱nj soꞌ estadó Galilea, ne̱ nariꞌ Jesucristó man síí cuꞌna̱j Felipé, ne̱ dan me se cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Ca̱nocóꞌ so̱ꞌ manj, caꞌa̱nj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
44 Ne̱ Felipé roꞌ, me síí ne̱ chumanꞌ Betsaida, ne̱ Betsaida me chiháán síí cuꞌna̱j Andrés do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, uún a. 45 Veé dan, ne̱ nariꞌ síí cuꞌna̱j Felipé yoꞌ man síí cuꞌna̱j Natanael, ne̱ cataj soꞌ:
―A̱j nariꞌ núj man síí caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, ne̱ dan me se síí caꞌmii Moisés cheꞌé ga̱a cuchruj soꞌ se‑tucua̱nj soꞌ me soꞌ, ne̱ nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá roꞌ, nataꞌ uún nij soꞌ cheꞌé soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ dan me se Jesús taꞌníí síí cuꞌna̱j José, síí ne̱ chumanꞌ Nazaret me soꞌ ei ―taj Felipé rihaan Natanael yoꞌ a.
46 Ne̱ cataj Natanael yoꞌ:
―Taj va̱j síí sa̱ꞌ avii chumanꞌ Nazaret maꞌ ―taj Natanael yoꞌ a.
Ne̱ cataj Felipé:
―Caꞌa̱nj níꞌ, que̱neꞌén so̱ꞌ man soꞌ, sese me rá so̱ꞌ á ―taj Felipé rihaan soꞌ a.
47 Veé dan, ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa caꞌnaꞌ Natanael rihaan soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ꞌo̱ nana̱ cheꞌé Natanael, cataj soꞌ:
―Ni̱ꞌyaj soj ei. Ya̱ si̱j israelitá me síí ꞌnaꞌ cuano̱ ei. Nica̱ aꞌmii soꞌ, ne aꞌmii soꞌ nana̱ tihaꞌ yuꞌunj maꞌ ―taj Jesucristó niꞌya̱j soꞌ man Natanael yoꞌ a.
48 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Natanael yoꞌ man Jesucristó, cataj soꞌ:
―Asa̱ꞌ aꞌvee neꞌén so̱ꞌ manj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
Ne̱ cataj Jesucristó:
―Asi̱j ataa caꞌmi̱i̱ Felipé rihaan so̱ꞌ do̱ꞌ, asi̱j cayáán so̱ꞌ tacóó chruun ma̱n chruj higó raa̱ do̱ꞌ, ne̱ a̱j queneꞌén ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
49 Ga̱a ne̱ cataj Natanael:
―Taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, maestro. Si̱j nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ si̱j israelitá mé so̱ꞌ á ―taj Natanael a.
50 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ:
―Cheꞌé se cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa queneꞌén ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ga̱a cayáán so̱ꞌ tacóó chruun ma̱n chruj higó roꞌ, ma̱a̱n cheꞌé dan amán rá so̱ꞌ niꞌya̱j so̱ꞌ manj naꞌ. Tza̱j ne̱ que̱neꞌén so̱ꞌ queꞌe̱e̱ doj rasu̱u̱n noco̱o doj uún a̱ á. 51 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj cuano̱ se vaa queneꞌe̱n soj naxra̱ꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ queneꞌe̱n soj man nij se‑mo̱zó Diose̱, ne̱ cavi̱i̱ nij soꞌ xta̱ꞌ, ne̱ nani̱j uún nij soꞌ rihaan ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan taranꞌ nij soꞌ a.