3
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj da̱j caꞌmii Jesucristó ga̱ síí cuꞌna̱j Nicodemo a
Dan me se vaa yoꞌo̱ síí fariseo cuꞌna̱j Nicodemo, ne̱ síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ a. Dan me se rej nii̱ caꞌnaꞌ soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
―Neꞌen núj se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ tu̱cuꞌyón man yuvii̱ mé so̱ꞌ, maestro. ꞌO̱ se sese nuviꞌ Diose̱ racuíj mán so̱ꞌ, ne̱ ne gu̱un nu̱cuáá so̱ꞌ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ nda̱a vaa ꞌyáá so̱ꞌ nihánj cuano̱ asuun maꞌ ―taj soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ cuano̱ se vaa síí se̱ caꞌngaa naca̱ uún roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ guun nucua̱j soꞌ queneꞌe̱n soꞌ man Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan soꞌ a.
Dan me se xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Nicodemo man Jesucristó, cataj soꞌ:
―Asa̱ꞌ caꞌve̱e caꞌnga̱a̱ uún ꞌo̱ síí a̱j cachij ga̱. Caꞌve̱e xa̱ꞌ catu̱u̱ uún soꞌ rque nii soꞌ ne̱ caꞌnga̱a̱ naca̱ uún soꞌ ga̱a̱ a̱ naꞌ ―taj Nicodemo, xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj uún Jesucristó:
―Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa sese se̱ caꞌngaa yoꞌo̱ soꞌ quiꞌya̱j na ne̱ quiꞌya̱j Nimán Diose̱, ne̱ se̱ guun nucua̱j soꞌ catu̱u̱ soꞌ rihaan Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. ꞌO̱ se sese na̱nj yuvii̱ quiꞌyaj caꞌngaa níꞌ, ne̱ na̱nj yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj me níꞌ, tza̱j ne̱ sese caꞌnga̱a̱ níꞌ quiꞌya̱j Nimán Diose̱, ne̱ ase vaa sa̱ꞌ Nimán Diose̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ sa̱ꞌ nimán níꞌ na̱nj ado̱nj. Se̱ caráyaꞌa̱nj tiháꞌ so̱ꞌ se vaa cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se no̱ xcúún nij soj caꞌnga̱a̱ ya̱ uún nij soj ado̱nj. Dan me se xca̱j so̱ꞌ cuentá ni̱ꞌyaj so̱ꞌ nana̱ a. Avii nana̱ yoꞌ, ne̱ cayu̱j ꞌyaj yoꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ me rej avii yoꞌ ꞌnaꞌ yoꞌ, ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ me rej caꞌanj yoꞌ maꞌ. Ne̱ ase vaa nana̱ roꞌ, da̱nj vaa Nimán Diose̱, ne̱ dan me se sese cunuu sa̱ꞌ nimán yoꞌo̱ soꞌ quiꞌyaj Nimán Diose̱, ne̱ taj neꞌénꞌ asa̱ꞌ caꞌvee cunuu sa̱ꞌ nimán soꞌ quiꞌyaj Nimán Diose̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo yoꞌ a.
Veé dan, ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Nicodemo, cataj soꞌ:
―Asa̱ꞌ caꞌve̱e quiꞌya̱j yuvii̱ da̱nj ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ a.
10 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún Jesucristó man soꞌ, cataj Jesucristó:
―ꞌO̱ se me cheꞌé si̱j uun chij si̱j tucuꞌyón se‑na̱na̱ Diose̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá mé so̱ꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌén so̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ cataj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ ga̱. 11 Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ núj, tza̱j ne̱ cheꞌé ina̱nj se vaa neꞌen núj aꞌmii núj ne̱ cheꞌé se vaa queneꞌen núj nataꞌ núj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne amán rá nij soj nana̱ aꞌmii núj maꞌ. 12 Dan me se na̱nj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá soj maꞌ. Asa̱ꞌ caꞌve̱e cuchuma̱n rá soj sese cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé rasu̱u̱n ma̱n rej xta̱ꞌ ga̱. 13 ꞌO̱ se taj va̱j síí cavii rej xta̱ꞌ nanij rihaan yoꞌóó cata̱j xnaꞌanj rihaan soj da̱j vaa nij rasu̱u̱n ma̱n rej xta̱ꞌ maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, me síí ꞌnaꞌ rej xta̱ꞌ nanij rihaan yoꞌóó nihánj, ne̱ cheꞌé dan ma̱ꞌanj me síí gu̱un nucua̱j cata̱j xnaꞌanj rihaan soj cheꞌé rej xta̱ꞌ ado̱nj. 14 Dan me se ase vaa tacavii síí cuꞌna̱j Moisés xcuáá aga̱ꞌ raa̱ chruun rej tacaan roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j nii manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ ta̱cavii nii manj raa̱ ꞌo̱ chruun, 15 ne̱ nda̱a síj, ga̱a ne̱ taranꞌ nij síí cuchuma̱n rá ni̱ꞌyaj manj roꞌ, ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí cuꞌna̱j Nicodemo a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj me cheꞌé caꞌnaꞌ Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj a
16 Dan me se ꞌe̱e̱ uxrá rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man níꞌ si̱j ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ nda̱ꞌ se o̱rúnꞌ taꞌníí Diose̱, tza̱j ne̱ rqué u̱u̱n Diose̱ taꞌníí soꞌ yoꞌ, caꞌna̱ꞌ taꞌníí soꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cataj Diose̱ se vaa nij yuvii̱ amán rá niꞌya̱j man taꞌníí soꞌ roꞌ, se̱ caviꞌ nij soꞌ daj chiha̱a̱ míj maꞌ. Tana̱nj cane̱ nij soꞌ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj. 17 ꞌO̱ se ne caꞌne̱j Diose̱ taꞌníí soꞌ cheꞌé rej cuta̱ꞌ taꞌníí soꞌ cacunꞌ xráá nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj maꞌ. Tana̱nj caꞌnéé Diose̱ man taꞌníí soꞌ rihaan chumii̱ nihánj cheꞌé rej ti̱nanii taꞌníí soꞌ man nij yuvii̱ rihaan chrej chiꞌi̱i̱ uun chij nimán nij soꞌ ado̱nj. 18 Níꞌ si̱j amán rá niꞌya̱j man taꞌníí Diose̱ me se taj va̱j sayuun quira̱nꞌ níꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ síí ne amán rá niꞌya̱j man soꞌ roꞌ, a̱j cataj Diose̱ se vaa ya̱ quira̱nꞌ soꞌ sayuun na̱nj á. Cheꞌé se ne cuchuma̱n ya̱ rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ o̱rúnꞌ ya̱ taꞌníí Diose̱ roꞌ, cheꞌé dan quira̱nꞌ ya̱ soꞌ sayuun ado̱nj.
19 Dan me se nihánj me cacunꞌ tumé nij síí quira̱nꞌ sayuun yoꞌ a. ꞌO̱ se a̱j caꞌnaꞌ Jesucristó rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ase vaa ꞌo̱ yaꞌan chuguu̱n vaa soꞌ, tza̱j ne̱ caranꞌ ina̱nj rá nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cache̱e̱ nij soꞌ rej rmi̱ꞌ, ne̱ ne caꞌve̱j rá nij soꞌ quinichru̱nꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ a. ꞌO̱ se chiꞌi̱i̱ ndoꞌo vaa se quiꞌyaj nij soꞌ ado̱nj. 20 Dan me se nu̱ꞌ yuvii̱ ꞌyaj se chiꞌi̱i̱ roꞌ, ta̱j riꞌyunj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ yaꞌan chuguu̱n yoꞌ, ne̱ ne ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se naꞌvej rá nij soꞌ curuvi̱ꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ maꞌ. 21 Tza̱j ne̱ nij síí me rá canoco̱ꞌ nana̱ ya̱ roꞌ, ꞌnaꞌ nij soꞌ rihaan yaꞌan chuguu̱n yoꞌ, ne̱ dan me se ga̱a ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, ne̱ ruviꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ, ne̱ síí noco̱ꞌ man Diose̱ me nij soꞌ, ne̱ Diose̱ racuíj man nij soꞌ nu̱ꞌ se vaa ꞌyaj nij soꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa si̱j sa̱ꞌ doj rihaan síí cuꞌna̱j Juan me Jesucristó, taj maꞌa̱n Juan yoꞌ a
22 Dan me se ga̱a quisíj nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó do̱ꞌ, nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ do̱ꞌ, chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj nij soꞌ ne̱ nij soꞌ chumanꞌ leꞌe̱j nii na̱j estadó Judea, ne̱ veé dan va̱j nij soꞌ cutaꞌ ne nij soꞌ man yuvii̱ do̱ꞌ a. 23 Ne̱ síí cuꞌna̱j Juan roꞌ, ne chumanꞌ cuꞌna̱j Enón, ne̱ utaꞌ ne soꞌ man yuvii̱ uún a. ꞌO̱ se nichru̱nꞌ naj chumanꞌ Enón ga̱ chumanꞌ Salim, ne̱ ma̱n uxrá na cata̱ꞌ ne yuvii̱ rej yoꞌ, ne̱ caꞌnaꞌ uxrá yuvii̱, ne̱ ataꞌ ne nij yuvii̱ ado̱nj. 24 ꞌO̱ se ataa doj caxri̱i̱ nii tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ ga̱a̱ ei. 25 Veé dan, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan caꞌmii cunuꞌ nij soꞌ ga̱ ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá cheꞌé nana̱ cataj xnaꞌanj síí cuꞌna̱j Moisés, se vaa da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ naꞌya̱ꞌ yuvii̱, ga̱a ne̱ caꞌve̱e gu̱un niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man nij soꞌ a. 26 Veé dan, ne̱ cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan rihaan maꞌa̱n Juan, ne̱ cataj nij soꞌ:
―Síí chéé ga̱ so̱ꞌ ga̱a va̱j níꞌ rej rne̱j tuꞌva chráá cuꞌna̱j Jordán roꞌ, síí natáꞌ so̱ꞌ cheꞌé roꞌ, utaꞌ ne soꞌ man yuvii̱ cuano̱, ne̱ ꞌanj taranꞌ nij yuvii̱ rej va̱j soꞌ, maestro ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan rihaan Juan a.
27 Ga̱a ne̱ cataj Juan:
―A̱ ꞌó yuvii̱ naꞌvee canoco̱ꞌ daj chiha̱a̱ míj man soꞌ, sese nuveé Dio̱se̱ me síí caꞌvej rá maꞌ. 28 ꞌO̱ se a̱j cuno maꞌa̱n soj nana̱ cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nuveé si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun mej a. Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me síí caꞌnéé Diose̱ caꞌna̱ꞌ asino ya̱a̱n rihaan síí ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun ei. 29 Ase vaa síí xcaj man chana̱ ne̱ naraꞌa̱a roꞌ, vaa soꞌ, ne̱ ase vaa tuviꞌ síí naraꞌa̱a roꞌ, da̱nj vaa ꞌu̱nj, ne̱ nicúnꞌ ꞌu̱nj unó ꞌu̱nj se vaa aꞌmii soꞌ, ne̱ uun niha̱ꞌ uxrá raj, ꞌyaj nana̱ aꞌmii síí naraꞌa̱a, ne̱ cheꞌé dan me uun niha̱ꞌ uxrá raj ado̱nj. 30 ꞌO̱ se no̱ xcúún soꞌ gu̱un chij soꞌ doj, ne̱ ꞌu̱nj me se no̱ xcúnj gunj síí nica̱ꞌ doj rihaan soꞌ ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Juan yoꞌ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa no̱ xcúún níꞌ cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Jesucristó a
31 Síí nanij rihaan chumii̱ nihánj roꞌ, soꞌ me síí uun chij rihaan cunuda̱nj rasu̱u̱n ado̱nj. Nij síí ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ cheꞌé ina̱nj rasu̱u̱n ma̱n rihaan chumii̱ nihánj aꞌmii nij soꞌ, ne̱ taj va̱j yoꞌó rasu̱u̱n neꞌen nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ síí nanij rej xta̱ꞌ roꞌ, 32 soꞌ me síí aꞌmii cheꞌé se vaa queneꞌen soꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nana̱ cuno soꞌ rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ taj va̱j síí amán rá uno se‑na̱na̱ soꞌ maꞌ. 33 Tza̱j ne̱ síí amán rá se‑na̱na̱ soꞌ roꞌ, soꞌ me síí taj se vaa nana̱ ya̱ me se‑na̱na̱ Diose̱ ado̱nj. 34 Síí caꞌnéé Diose̱ man roꞌ, me síí aꞌmii se‑na̱na̱ Diose̱ á. ꞌO̱ se rqué ndoꞌo Diose̱ Nimán Diose̱ rihaan soꞌ ado̱nj. 35 ꞌE̱e̱ rá Rej soꞌ man soꞌ, cheꞌé yan taꞌni̱j Rej soꞌ me soꞌ, ne̱ rqué Rej soꞌ cunuda̱nj rasu̱u̱n man soꞌ, cheꞌé rej gu̱un chij soꞌ rihaan cunuda̱nj nij rasu̱u̱n yoꞌ ado̱nj. 36 Síí amán rá niꞌya̱j man taꞌníí Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí veꞌé ca̱yáán ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj, tza̱j ne̱ síí naꞌvej rá cuno̱ rihaan taꞌníí Diose̱ roꞌ, daj chiha̱a̱ míj se̱ cayáán soꞌ ga̱ Diose̱ maꞌ. Tana̱nj yoꞌo̱ caꞌma̱an rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man soꞌ, ne̱ yoꞌo̱ quira̱nꞌ soꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ ado̱nj.