11
Isincøpøctam øjtzi como øtz isincøpøcpase Cristo.
Jujche vøj va'cø chøcyaj yomo'is cuando tu'myajpa
Ø mi ndøvøta'm, mi vøṉgotzøcta'mbøjtzi porque mitz mi ndø jamdamba y mi ndzøctamba jujche mi ndzajmatyamuse øjtzi. Pero su'nbøjtzi va'cø mi mustamø que Cristo mumu pø'nis cyovi'najø, y jyaya yomo'ise cyovi'najø, y Dios Cristo'is cyovi'najø. O'ca pø'nis 'yo'nøpya Dios o tza'maṉvajcopya co'ta'cupø, jetse tza'ajcuyete cyopajcøtoya. Pero o'ca ji'n cyo'ta'c yomo cuando 'yo'nøpya Dios o tza'maṉvajcopya, jetse tza'ajcuyetque't cyopajcøtoya; es como jyu'scøta'csuse. Y yomo o'ca ji'n cyo'ta'que, mejor va'cø jyu's vyay. Y o'ca cocha'aṉdi quenba jyu'supø o jyu'scøta'csupø, mejor va'cø cyo'ta'cø. Pøn ji'n vyøj va'cø cyo'ta'cø porque ijtuse Dios, jetseti pønda'mque't, y pø'nis yaj quejapya Diosis myøja'ṉo'majcuy; y pø'nis myøja'ṉo'majcuy yaj quejapya yomo'is. Porque cuando Diosis chøc pøn, ni ti ja yac yosay yomo'is ñe va'cø chøc pøn; sino cuando chøc yomo, entonces pø'nis ñe yac yosayu. Jetse pues pøn ja tyuc yomocøtoya, sino yomo tuc pøngøtoya. 10 Jetcøtoya hay que va'cø co'ta'c yomo va'cø cyeja angelescøtoya que yomo cøma'nø'opyapøte. 11 Pero tø øjtzomda'm ndø Comiji'ṉda'mbøṉø, pøn y yomo nay tø cotzoṉdandøjpa. 12 Porque como Diosis chøc yomo pønji'ṉ; jetsetique't pøn pø'najpa yomocøsi, pero Diosis yac itpa mumu tiyø.
13 Qui'pstamø mi ne'ṉgø o'ca vøjø va'cø 'yo'nøy Dios yomo'is ja cyo'ta'cøpø'is. 14 Tø tzi'pati cuenta que jujche tø itpase nascøsi que o'ca pø'nis ñø'it pøjipø vay, cocha'aṉ quenba. 15 Pero o'ca yomo'is ñø'it pøjipø vay, vyøcotzøcyajpa, porque yomo tzi'tøj pøjipø vay va'co cyøta'cøy cyopac. 16 Pero o'ca iyø jutipø'is sunba 'yonquip yøcsepø ticøsi, yac musø que øjtzomda'm ja'it jetsepø costumbre (va'cø chøc oración yomo'is ja cyo'ta'cøpø'is). Ni emøc tu'myajpamø va'cø vya'ṉjamyaj Dios, ja itque'tati jetspø costumbre.
Ji'n chøcyaj vøjø cuando itpa masanbø cu'taṉbajcuy
17 Ma'ṉba mi aṉgui'mdame, pero ji'n ma mi vyøngotzøctame. Porque cuando mi ndu'mdamba, parece que ji'n mi nøvø'ajtame, sino más peor mi ndyuctamba. 18 Porque vinbø ma'nu'tzi que jujche nac mi ndyu'mdamba va'cø va'ṉjamdam Dios, ji'n mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy. Eyapø'is eyati qui'pspa, y eyapø'is eyati qui'psque'tpa; y tumø ora'om va'ṉjamdo'pøjtzi que viyuṉete jetse mi ndzøctamba. Y tumø ora'om ji'n va'ṉjamdo'e. 19 Pero tiene que va'cø eya eyati mi ṉgui'pstamø va'co cyeja jutipøt mijtzomda'mbø vøj nø vya'ṉjajmoyupø, y jutipø ji'n nø vya'ṉjajmoyupø vøjø. 20 Entonces como ja mi nø'ijtam tumbø qui'psocuy cuando mi ndyu'mdamba va'cø mi ndzøctam cu'taṉbajcuy, ji'n mi jajmutzøctam ndø Comi. 21 Porque cuando mi vyi'ctamba, tumdumbø'nis ñe'c pyøcpa vi'na cyu'tcuy. Jetse veneta'mbø ji'n tasyaje, osyajpa. Y eyata'mbø tasyajpa hasta no'tyajpa. 22 ¿Será que ja it mi ne' mi ndøcta'm jut muspamø mi ṉgyu'jtamø uctamø? Porque jujche mi ndzøctambase, ja it cøna'tzø'ocuy cuando mi ndyu'mdamba Diosis ñøyicøsi, y mi yac tza'ajtamba ja itøpø'is ni tiyø. Entonces ¿ti ma mi ndzajmatyame? ¿Será que vøj va'cø mi vøṉgotzøctamø? ¡Pues ji'n ma mi vøṉgotzøctame, porque ji'n mi ndyu'mdam vøpøpit!
Masanbø cu'taṉbajcuy
23 Porque lo que mi ndzajmatya'muse, jetse ndø Comi'is tzajma'yøjtzi: cuando maṉbatøcna'ṉ tzi'ocuyajtøj ndø Comi Jesús, mismo je tzu'cøsi pyøc pan. 24 Y vyøjcotzøc Dios porque chi'u pan, y vyende'nu y vyenu y nømu: “Pøctamø, cu'jtamø. Yøṉ øjchø sis venupø mitzcøtoyata'm. Tzøctam yø'cse va'cø mi ndø jajmundzøctamø”. 25 Cuando yaju'cam cu'taṉbajcuy, jetseti pyøjque't mbaso y nømu: “Lo que ijtupø yøṉ mbaso'omo, señate que Diosis chøc jomepø contrato ø nø'mbinji'ṉ. Tzøctam yø'cse mi ndo'ṉbase nac va'cø tø jajmutzøctamø”. Jetse nøm ndø Comi. 26 Entonces hasta que minba ndø Comi, mi ṉgø'spase nac pan y mi ndo'ṉdambase nac yøṉ mbaso'ombø, mi ndza'maṉva'ctamba que ñe'c ndø Comi ca'u.
Jujche vøjø va'cø ndø cu't masanbø cu'taṉbajcuy
27 Jetcøtoya cuando aunque i'is cyø'spa yøṉ pan y tyo'ṉba yøṉ vaso'ombø va'cø jyajmutzøc ndø Comi, o'ca ja it vøjpø qui'psocuy, cojapa'tpa; myenoschøcpa ndø Comi'is syis y ñø'pin. 28 Jetcøtoya tiene que va'cø ndø jajme'tzpø' ndø coja; y jetse va'cø ndø cø's pan y va'cø ndø to'ṉ vaso'ombø. 29 Porque o'ca ndø cø'spa ndø to'ṉba ji'n vyøjpø qui'psocuji'ṉ, entonces Diosis tø castigatzøcpa. Porque ji'n ndø tzi' cuenta que nøm tø cu'tu'øc va'cø ndø jajmundzøc que syisji'ṉ Cristo ca'u tø øtzcøtoya. 30 Por eso it vøti ca'eta'mbø y mochita'mbø mijtzomda'm; y itque'tuti ca'yajupø. 31 Pero o'ca ndø jajme'tzpø'pana'ṉ ndø coja ndø ne'ṉgø, ji'na'ṉ jetse tø tuqui. 32 Pero ndø Comi'is tø cøme'tzpa ndø cojaji'ṉ y tø yac toya'ispa va'cø maṉ tø qui'psvitu'ø va'cø jana tø tocotyam ji'n vya'ṉjajmoyajepø pønji'ṉ.
33 Jetse pues tyøvø'ajcutya'm, cuando mi ndyu'mdamba va'cø mi ṉgyu'jtamø, na jyo'ctandøjø parejo va'cø mi ṉgyu'jtam tum najcøsi. 34 O'ca iyø jutipø ospa, muspa vi'na cyu't tyøcmø. Entonces cuando mi ndyu'mdamba ji'n maṉ mi ndzøctam ji'n vyøjpø tiyø; jin maṉ mi yaj coja'ajtandøji. Cuando nu'cpa'cøjtzi mi ijtamumø, maṉba mi aṉgui'mdam eyata'mbø ticøsi.