14
O'ca vøj va'cø tø on eyaco ote'omda'm
Entonces tzi'tam pena va'cø mi syu'notyamø y sundamø musocuy Espiritu Santo'is tø tzi'papø. Pero más sundamø musocuy va'cø mus mi ñcha'maṉvajcotyamø. Porque o'ca pøn onba ji'n ndø cønøctøyøyipø ote'omo, entonces ji'n pøn 'yo'nøyaje, sino Dios 'yo'nøpya. Porque ni i'is ji'n cyønøctøyøyi; solamente Diosis cyønøctøyøpya. Pero Espiritu Santo'is yac tzamba ji'n tø yac musipø. Pero tza'maṉvajcopyapø'is, je'is chajmayajpa pøn va'cø más vøj vya'ṉjajmoyajø, chajmayajpa jujche vøj va'cø ityajø, chajmayajpa va'cø jana myaya'yajø, va'cø ityaj contento. O'ca pøn onba ji'n ndø musipø ote'omo, entonces vyin cyotzoṉba; pero cha'maṉvacpapø'is Diosis 'yote ndø ne ndø onde'omo, je'is cyotzoṉyajpa mumu va'ṉjajmocuy tøvø nø cyøma'nøyaju'is.
Øtz su'nbøjtzi va'cø mi 'yondaṉgue'tati mumu mitzta'm eyata'mbø ote'omo Espiritu Santo'is mi yac ondambase. Pero más vøti su'nbøjtzi va'cø mi ñcha'maṉvajcotyamø. Porque más vøjø va'cø ndø tza'maṉvajcoya, que ji'n va'cø tø onø eyata'mbø ote'omo, ji'n ndø cønøtøyipø ote'omo, o'ca ni i'is ji'n cha'maṉvaque. Unico o'ca ijtu muspapø'is cha'maṉvacø eyapø ote, entonces cyotzoṉyajpa mumu ityajusecø'y tu'myaju. Por eso, ø mi va'ṉjamoṉguy tøvøta'm, o'ca øtz minba mitzcø'mø y øtz onba eyapø ote'omo y ji'n mi ṉgønøctøyøtyame, ¿ti mi ⁿñøvø'ajtamba? Ni ti ji'n mi ⁿñøvø'ajtame. O'ca ji'n mi ndzajmatyame Diosis tø yac muspapø tiyø, o'ca ji'n mi yac mustam algo; o'ca ji'n mi ndza'maṉvajcatyam Diosis 'yote; o'ca ji'n mi aṉmandyame, ni ti ji'n mi ⁿñøvø'ajtame.
Por ejemplo pø'nis chøcyajupø tiyø como jujche suscuy, como jujche arpa, o'ca aunque jujcheti yac vanba; o'ca ji'n suñi yac van vitu'vitu'neye, entonces ji'n ndø mustam tiyø vane nø yac vañaju. Y cuando maṉba quipnømi, o'ca mu'cuy ji'n vyej vøjø, entonces ni i ji'n comeque'ajø va'cø quipnømø. Jetsetique't mitzta'm: o'ca ji'n mi ndzamdam mi aṉnacaji'ṉ ote omba cønøctøyøyøpø, ni i'is ji'n ma myusi ti nø mi ndzamdamu. ¡Como quierati mi ndzamdamba! 10 Viyuṉse ityaj ote vøti nascøsi, y aunque jutipø ote'omo chamyajpa ti sunba chamyajø. 11 Pero o'ca øtz ji'nø ṉgønøtøyøjay 'yote, entonces øtz ma'ṉbø nømi eyaco cumgupyønete; y o'ca je'is ji'n cyønøctøyøjay ø onde, jetseti ma nømque't que øtz ya'ipø pøn chøṉø. 12 Por eso como vøti mi sundamba musocuy Espiritu Santo'is tø tzi'papø, tzi'tam pena más va'cø mi ñchi'tandøjø musocuy va'cø mus mi ṉgotzoṉdam tu'myajpapø; más va'cø it seguro vya'ṉjajmocutya'm.
13 Jetcøtoya onbapø eyaco cumgupyø ote'omo, vøjø va'cø vya'cay Dioscøs musocuy va'cø mus cha'maṉva'cø, va'cø cyønøtyøyøy mumu pø'nis. 14 Entonces pues o'ca o'nøpyøjtzi Dios eyapø ote'omo Espiritu Santo'is yac onbase, ni øtz ji'n ø ṉgønøctøyøy ti nø ndzamu; entonces ø espiritu'is 'yo'nøpya Dios, pero ji'nø ngønøctøyøyi; y jetse ji'nø jujche más musi. 15 Entonces ma'ṉbø mi ndzajmatyame ti vøjø va'cø ndzøcø. Vøjø øtz va'cø o'nøy Dios ø espirituji'ṉ y vøj va'cø ṉgønøctøyøy ø ne'ṉgø ti nø ndzamu. Vøj va'cø vanø ø espirituji'ṉ, y vøj va'cø ṉgønøctøyøy ti nø va'nøyu. 16 Porque o'ca mitz ⁿvøṉgotzøcpa Dios espirituji'n pero eyapø cumgu'is 'yoteji'ṉ; entonces o'ca it jiṉø nømdøc 'yaṉmachø'tzupø, jej ji'n mus ñømø: “Jetse vøj nø mi ⁿnøjayuse Dios yøscøtoya'am”. Ji'n mus nøm jetse porque ji'n cyønøctøyøy tiyø nø mi ndzamupø. 17 Mitz viyuṉse vøj mi ñømba: “Yøscøtoya'am”, pero ji'n mi ṉgotzoṉ jic eyapø pøn jiṉ ijtupø. 18 Yøscøtoya nøjambyøjtzi Dios porque øtz mas muspa ona eyata'mbø ote'omo que ji'n mumu mitzta'm. 19 Pero cuando tu'myaju'cam va'ṉjajmocuy tøvø, más su'nbøjtzi ndzam mosay palabra lo que øtz ṉgøñøctøyøpyapø va'cø aṉmayaj øjtzi eyata'mbø. Pero diez milpø palabra ji'ṉ cyønøctøyøyipø ji'n sun ndzamø, porque ji'n maṉ cyønøctøyøyaje.
20 Tøvø'ajcutya'm, u che'pø une'is qui'psocuy nø'ijtatyamu, sino que jujche yava une'is ji'n chøcyaj yatzitzoco'yajcuy, jetseti mitzta'mque't u mi ndzøctam yatzitzoco'yajcuy. Pero jujche tzambø'nis qui'psocuy ijtuse, jetseti nø'ijtaṉgue't mi ṉgui'psocutya'm. 21 It Diosis 'yote jachø'yupø que nømba ndø Comi: “Ma'ṉbø ṉgø'vejyaj eyaco cumgupyøn, eyapø ote'omo oñajpapø va'cø 'yo'nøyaj yøṉ cumgupøn. Pero aunque jetse ndzajmayajø, na ji'ndyet ma chøjcayaj cuenda”. 22 Jetse o'ca mijtzomda'm it onbapø eyaco cumgupyø ote'omo, quejpa jutipø mijtzomda'm ji'n vya'ṉjajmoyajepø, pero ji'n yaj quejay je Diosis myøja'ṉo'majcuy va'ṉjamoyajpapø. En cambio va'cø tø tza'maṉvajcoya ne' 'yote'omo, jet señate va'ṉjajmoyajpapøcøtoya; pero ji'ndyet ji'n vya'ṉjamoyajepøcøtoya. 23 Jetcøtoya o'ca mumu va'ṉjamocuy tøvø mi ijtam tu'mdamupø tyumø'omo, y eyaco cumgu'yombø ote'omo mi ondamba mumu, entonces o'ca tøjcøque'tpa nømdøc 'yaṉmacho'tzupø pøn, o'ca tøjcøpya ji'n vya'ṉjamoyepø pøn, maṉba cyomo'yaje que mitz ⁿjyovinda'mbøte, porque puro ji'n ndø cøñøtøyøyipø ote'omo nø mi 'yondamu. 24 Pero o'ca mumu mi ñcha'maṉvajcotyamba ne' ote'omda'm, y o'ca tøjcøpya ji'n vya'ṉjajmoyepø pøn o o'ca tøjcøpa pøn ja chi'tøjøpø qui'psocuy va'cø ñøctøyøyø eyapø ote; como mi 'yondamba je'is 'yote'omo, maṉba cyønøctøyøy mi ondepit que it yatzitzoco'yajcuy choco'yomo. Como cyønøctøyøpya mi onde, maṉba chi' cuenta que it cyoja. 25 Y quejpa cøvø'ñajupø tiyø choco'yomo ityajupø. Jicsye'c maṉba mucscøne'c nascøsi va'cø cyøna'tzøy Dios. Y maṉba nøm que viyuṉse Dios ijtu mijtzomda'm.
Sa'sa tzøctam mumu tiyø
26 Tøvø'ajcuy, ma'ṉbø mi ndzajmatyam ti sunba ndzamø. Cuando mi ndyu'mdamba, tum pøn vanba, eyapø aṉma'yopya, eyapø'is chamba Diosis yaj quejupø tiyø, eyapø'is onba eyapø ote'omo, eyapø'is cha'maṉvacpa eyapø ote. Mumu aṉbøn tzøctamø va'cø nañøcotzoṉdandøjø va'cø más ⁿvyøjø mi ⁿvya'ṉjajmotyamø. 27 O'ca mi ondamba eyapø ote'omo, ondam metzpøn; cuando más tu'caṉbøn; tumdum aṉbøndit ondamø, y como ji'n cyønøctøyøyaje eyapø ote, eyapø'is tiene que va'cø cha'maṉvac ti nø chamdøju. 28 Y o'ca ja it muspapø'is cha'maṉvacø, más vøj ni i ji'n 'yon eyapø ote'omo ityajumø tu'myajupø pøn. Tyumgø'yti muspa 'yonø, y muspa 'yo'nøy Dios eyapø ote'omo. 29 Jetsetique't tza'maṉvajcoyajpapø metzcuy tu'cay yac tza'maṉvajcoyajø, mientras más eyata'mbø'is yac tzøjcayaj cuenda o'ca viyuṉ ji'n vyiyuṉ nø chamdøjupø. 30 Y o'ca aunque tiyø yac muspa Diosis eyapø po'csupø jeni, entonces nø chamupø'is ote, hay que va'cø cha'maṉjejø antes que ma cham eyapø'is. 31 Porque jetse mumu muspa mi ncha'maṉvajcotyam tumdum pøn, va'cø 'yaṉmayaj mumu aṉbøn, mumu va'cø chajmayajtøjø va'cø va'ṉjajmoyajø tumchocoy. 32 Y tza'maṉvajcopyapø pø'nis ñe'c 'yaṉgui'mba jujche maṉba yac yos qui'psocuy Espiritu'is chi'yajupø. 33 Porque Diosis ji'n yac syo'natejnømø, sino yac vøṉneñømba.
Jujche chøcyajpase aunque juti Diosis ñe' tu'myajpamø, 34 jetseti cuando tu'myajpa va'ṉjajmocuy tyøvø, yomota'm tiene que va'cø vøṉneyajø. Porque ja ñø'ityaj permiso va'cø vejvejneyajø; tiene que va'cø cyøma'nøyajø como it jachø'yupø jujche Dios aṉgui'mbase. 35 Y o'ca aunque ti sunba 'yaṉmayajø; tyøjcomda'm yac aṉgøva'cyaj jyayacøsi, porque cocha'ajaṉ va'cø vyejvejney yomo ijnømumø tu'myaju'cam va'ṉjamocuy tøvø.
36 U mi ṉgui'pstamu que mitz muspa mi ndzøctam lo que eyata'mbø va'ṉjajmocuy tøvø'is ji'n chøcyajepø. Porque ji'ndyet mitzta'm ndzamdzo'tztamepø Diosis 'yote ni i'støc ja chamø'c, ni ji'ndyet saṉ mitzta'm mbøjcochoṉdam Diosis 'yote. 37 O'ca mi ṉgomo'pya que mi ncha'maṉvajcopyapøte, o'ca mi ṉgomo'pya que nø'it qui'psocuy Espiritu'is ñchi'upø; entonces tiene que va'cø mi ṉgønøctøyøy que viyuṉse ndø Comi'is 'yaṉgui'mguy øtz nø mi ⁿjajyandyamupø. 38 Pero o'ca aunque i'is ji'n cyønøctøyøy que øtz nø jay ndø Comi'is 'yaṉgui'mguy, entonces jic ji'n cyønøctøyøyipø'is, u mi ṉgøma'nøtyamø.
39 Jetse pues ø mi ndøvøta'm, tzi'tam pena va'cø mi ndza'maṉvajcotyamø. Y u mi ya'inducyaju eyata'mbø ote'omo oñajpa. 40 Con respeto tzøctam mumu tiyø y vøpøpit, ni i jana so'nateja; va'cø parejo nøctøyøtyøjø ti nø chamdøju.