9
Saulo'is vya'ṉjajmdzo'tz Jesús
Saulo nømdøcna'ṉ jyayatzamu va'cø chøcna'chaj vya'ṉjajmyajpapø'is ndø Comi. Nømu que maṉba yaj ca'yaje. Por eso nu'c pane covi'najøcø'mø. Y vya'cay pane va'cø chøjcay carta Damasco cumgu'yom aṉgui'myajpapø Israel pøn tu'myajpamø. Saulo'is syunu va'cø chi'tøj permiso va'cø mus ñucyaj Jesusis vya'ṉjajmocuy ñø'ityajupø'is o'ca i pya'tpa, que sea pøn, que sea yomo; y va'cø ñønu'cyaj mo'csupø Jerusalén gumgu'yomo. Jetse Saulo nømna'ṉ myaṉ tu'ṉomo, nømna'ṉ ñu'cto' tome Damasco cumgu'yomo cuando joviti sø'ṉguec tzajpombø sø'ṉgø, y Saulo sø'ngø cucmø tzø'yu. Y Saulo quec nasomo y myan ote ñøjayupø:
―Saulo, Saulo, ¿ti'ajcuy mi ndø macpa y mi ndø yacsutzøcpa?
Y Saulo'is ñøjayu:
―Señor, ¿ⁿiyø mijtzi?
Y ñe'c ñøjay Saulo:
―Øjchøṉ Jesús, mi ndø mac nøvitpapø. Mismo mi ne'c mi yacsutzøcpa mi ⁿvin como copøn nejpinducpase vi'napø ticøsi.
Saulo na'tzu y søtøjtu y ñøjmayu:
―Øjtzø mi Ṉgomi, ¿ti sunba mijtzi va'cø ø ndzøcø?
Ndø Comi'is ñøjayu:
―Te'nchu'ṉø y maṉ cumgu'yomo y jen ma mi ñchajmatyøji lo que ti su'nbøjtzi va'co mi ndzøcø.
Mientras jetse tujcu, pøn nø myaṉyajupø Sauloji'ṉ te'ndzø'yaju, ja mus oñaj na'tzcu'is. Myañajpana'ṉ ote pero ja isyaj ni iyø. Te'nchu'ṉ nasomo Saulo. Pero cuando que'naṉvajcu, ni ti ja isø. Por eso jitinømaṉyaj cyø'cøsi ñøtu'ṉis; jetse nu'cyaj Damasco cumgu'yomo. Jen tu'cay jama ja oy isoye, y ji'na'ṉ cyu'ti ni ji'na'ṉ 'yuqui ni ji'na'ṉ tyo'ṉ ni tiyø.
10 Damasco cumgu'yomo ijtuna'ṉ tum pøn nø 'yaṉmayupø'is Diosis 'yote ñøyipø'is Ananías. Oy quejay Ananías ndø Comi'is como ñapasyi'omse y ñøjayu:
―Ananías.
Ananiasis 'yaṉdzoṉu ñøjayu:
―Øjtzø mi Ṉgomi, yø'cti ijtøjtzi.
11 Y nøjay ndø Comi'is:
―Te'nchu'ṉø, maṉ calle'omo ñøyipø'is Viyuṉ galle, y jen me'tz Judasis tyøcmø tum Tarso cumgupyøn ñøyipø'is Saulo. Porque je Saulo'is nømdi o'nøyu øjtzi. 12 Y oy quejay Saulo ñapasyi'omse tum pø'nis ñøyipø'is Ananías. Y napasyi'omse Saulo'is is Ananías nø tyøjcøyupø y nø cyojtupø cyø' ñe Saulo'is vyingøsi va'cø yac tzojcay vyitøm.
13 Jetse ndø Comi'is chajmay Ananías, pero Ananiasis 'yaṉdzoṉu ñøjayu:
―Øjtzø mi Ṉgomi, na'tzpøjtzi va'cø mavø, porque ma'nøjtzi lo que vøti pø'nis chamyajpapø que jic Saulo'is yacsutzøcyajpa vya'ṉjajmyajpapø'is mijtzi lo que ityajupø Jerusalén gumgu'yomo. 14 Y yøti min yø'qui je Saulo, y pane covi'najø'is chi'yaj aṉgui'mguy va'cø cøyin ñucyaj mi ⁿ'yo'nøyajpapø'is
15 Entonces ñøjay ndø Comi'is Ananías:
―Mavø, porque jic Saulo øtz ṉgøpiṉupø va'cø yosa øtzcøtoya, va'cø chamgøpucs ø onde mumu pø'nomo, jana saṉ Israel pø'nomdi; y va'cø chajmayajque'tati aṉgui'mba. 16 Porque øjti maṉba isindzi' Saulo jujche tiene que va'cø toya'isø maṉba aṉcø chamboy ø onde.
17 Entonces Ananías maṉu y tøjcøy tøjcomo y cyot cyø' Saulo'is vyingøsi y ñøjayu:
―Ø mi ndøvø Saulo, ndø Comi Jesusis oyupø'is mi ṉgyejay tu'ṉmo jujna'ṉ nø mi minumø, je'is cø'vej øjtzi va'cø mi yac tzojcay mi vindøm, y va'cø mi ñøndøjcøyø Masanbø Espiritu Santo'is mi ndyasu'csye'ṉomo.
18 Jicsye'cti quecyaj vyitø'momo jujche quejsiseta'mbø, y sø'ṉ vyitøm, y te'ñchu'ṉu, y maṉ nø'yøtyøji. 19 Entonces Saulo cu'tu y pømipøjcu y oy ya'e usyaṉ hora Damasco cumgu'yomo vya'ṉjajmocuy tyøvøji'ṉ.
Saulo cha'maṉvajcoy Damasco cumgu'yomo
20 Y entonces Israel pøn tu'myajpamø Saulo'is chambopyana'ṉ Cristo que jiquete Diosis 'Yune. 21 Mumu myañajupø'is qui'psyaju ti'ajcuy jetse nø chøjcu y nømyaju:
―Parece que jiquete oyupø'is yacsutzøcyaj Jerusalén gumgu'yomo 'yo'nøyajpapø'is Jesús, y jetcøtoya min yø'qui va'cø ñu'cyaj vya'ṉjamyajpapø'is, va'cø ñømaṉyaj mocsupø pane covi'najøcø'mø. ¿Jutznøm yøti mismo Jesús nø chamboyu?
22 Pero Saulo más pømipøjcu y vøjpø qui'psocuji'ṉ chambana'ṉ, y ja mus 'yaṉdzoṉyajø Israel pø'nis Damasco cumgu'yom ityajupø'is. Saulo'is isindzi'yaju myusocuji'ṉ que viyuṉsye Jesús Cristote Diosis cyø'vejupø.
Saulo cotzojcu cuando mana'ṉ yaj ca'yaj Israel pø'nista'm
23 Y cøjtujcam vøti jama, Israel pø'nis tyu'mbajcayaju va'cø yaj ca'yaj Saulo. 24 Pero Saulo'is myusu lo que jujchena'ṉ nø cyømejcøyaju. Ijtuna'ṉ no'tze cumgu'acapoya entero vocøvitu'is cumguy, y je'tis jyo'cyajpana'ṉ tzu'ji'ṉ jamaji'ṉ ityajumø putcuy va'cø yaj ca'yaj Saulo. 25 Por eso vya'ṉjamyajpapø'is Jesús ñømaṉyaj Saulo tzu'yi no'tzecø'mø, qui'myaj møji, y møjapø vaca'omo yac votzomø'ñaj a'ṉgomo. Jetse yac poyaju.
Saulo oy Jerusalén gumgu'yomo
26 Y Saulo nu'c Jerusalén gumgu'yomo y nømna'ṉ syunu va'cø cyøtu'myaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús. Pero mumu nømna'ṉ ña'chaju va'cø tu'myaj Sauloji'n. Ji'na'ṉ vyaṉjamyaje o'ca de veras vya'ṉjamba Jesús. 27 Entonces Bernabe'is pyøc Saulo y ñømaṉ apostolescø'mø y Bernabe'is chajmayaj apostoles jujche Saulo'is oy is ndø Comi tu'ṉomo y ndø Comi'is 'yo'nøy Saulo. Chajmayajque'tu jujche Damasco cumgu'yomo Saulo'is cha'maṉvajcay Jesusis 'yote jana na'tzcuy. 28 Entonces Saulo o tzø'y Jerusalén gumgu'yomo, y parejona'ṉ vityajpa jetji'n. 29 Y Saulo'is jana na'tzcuy cha'maṉvajcapyana'ṉ ndø Comi's 'yote, y 'yo'nøyajpana'ṉ griego ote'omo oñajpapø Israel pønda'm. Jetji'ṉna'ṉ onguipyajpa. Pero je's chøcme'chajpana'ṉ jujche muspa yaj ca'yaj Saulo. 30 Cuando va'ṉjajmocuy tyøvø'is myusaju que maṉbana'ṉ yaj ca'yaj Saulo, maṉ chacpø'yaje hasta Cesarea cumgu'yomo, y jeni cyø'vejyaj Tarso cumgu'yomo.
31 Mumu vya'ṉjamyajpapø'is Jesús mumu Judea nasomo y Galilea nasomo y Samaria nasomo vøj ityaju; ni i'samna'ṉ ji'n yacsutzøcyaje, va'ṉjajmoyajpa'm mø'chøqui. Cyøna'tzøyajpana'ṉ ndø Comi, y por eso jujche syunbase ndø Comi'is, jetsena'ṉ chøcyajpa. Y Masanbø Espiritu Santo'is yajayaj myaya'cuy va'cø contento ityajø, y masamna'ṉ nø vyøti'ajyaju vya'ṉjamyajpapø'is Jesús.
Eneas tzojcupøte
32 Y Pedro'is nømna'ṉ 'yocvijtu va'cø tyu'ñaj vya'ṉjajmyajpapø'is Jesús, y jetse o tyu'ñaj va'ṉjajmoyajpapø ityajupø Lida cumgu'yomo. 33 Y pya't jiṉ tum pøn ñøyipø'is Eneas que tucutujtay amemna'ṉ ijtupø øṉgu'yomo ca'epø ji'na'ṉ mus vitø. 34 Y ñøjay Pedro'is:
―Eneas, Jesucristo'is mi yac tzocpa. Te'nchu'ṉø, piṉ mi nu'scuy.
Y te'ndonchu'ṉu jicsye'cti. 35 Isyaj pøn yac tzojcupø mumu Lida cumgu'yomda'mbø'is y Sarón gumgu'yomda'mbø'is. Y qui'psvitu'yaj ndø Comicøsi.
Dorcas ca'u y yac visa'tøju
36 Y ijtuna'ṉ Jope cumgu'yomo tum yomo vya'ṉjajmbapø'is Jesús ñøyipø'is Tabita. Griego ote'omo ñøjayajpa Dorcas. Yø'ṉis chøcpana'ṉ vøjpø tiyø, vøti cyotzoṉyajpana'ṉ pobreta'mbø. 37 Cuando Pedro ijtu'øc Lida cumgu'yomo, je yomo Tabita ca'cupya'tu y ca'u. Yac tziṉyaju y cyotyaj møjipø cuarto'omo. 38 Como Lida cumgu'is tyome'ispa Jope cumguy, cuando vya'ṉjamyajpapø'is Jesús myusyaju que Pedro jena'ṉ it Lida cumgu'yomo, entonces cyø'vejyaj metzpøn va'cø maṉ mye'chaj Pedro. Je'is ñøjayaj Pedro:
―Yøti yøti tø maṉdya'i Jope cumgu'yomo.
39 Pedro tzu'ṉu y maṉ jetji'ṉda'm. Cuando nu'cyaj Jope cumgu'yomo, ñømaṉyaj Pedro møjipø cuarto'omo ijtumø ca'upø. Jen cyønu'cyaj Pedro yaṉbajquista'm, vo'yajpana'n y isindzi'ayajpana'ṉ eya cuentata'mbø tucu Dorcasis ña'cupø cuando jetji'ṉdøcna'n ijtu'øc. 40 Pero Pedro'is yac putpø'yaju cuarto'om ityajupø. Entonces cutquejcu y 'yo'nøy Dios. Y cyøque'nøy ca'upø y ñøjmayu:
―Tabita, te'nchu'ṉø.
Y je ca'upø que'naṉvajcu y is Pedro y po'cschu'ṉu.
41 Pedro'is ñuc cyø'cøsi y jyøcøtonde'nu. Ñøvejyaj va'ṉjajmoyajpapø y yaṉbacta'm y yac isyaj yomo visa'upø'am. 42 Min myusyaj mumu Jope cumgu'yomda'mbø'is jujche tujcu, y vya'ṉjamyaj vøti pø'nis ndø Comi. 43 Vøti jama oy tzø'y Pedro Jope cumgu'yomo tum pø'nis tyøjcomo ñøyipø'is Simón, vyøjøtzøcpapø'is naca.