12
Israel drua umé b̶ed̶a
Jũma israelerãra Siqueʌ̃ purud̶aa wãsid̶aa Roboaʌ̃da ãdjirã boroda b̶ʌd̶i carea. Maʌ̃ bẽrã Roboaʌ̃ sid̶a wãsia. Nabat warra Jeroboaʌ̃ba maʌ̃ ũrĩsid̶e wad̶ibid̶a Egiptod̶e b̶asia. Idjira mama b̶abadjia Israeld̶ebema boro Salomoʌ̃ carea mĩrũ wãna bẽrã. Maʌ̃ne israelerãba idjira trʌ̃bisid̶aa. Zed̶acarea idjira jũma israelerã sid̶a Roboaʌ̃maa wãnaped̶a nãwã jarasid̶aa:
–Bʌ zeza Salomoʌ̃ba dairãra jũmawãyã mĩgabisia. Maʌ̃ bẽrã dairãba iwid̶i panʌa bʌa idji quĩrãca waa orãmãrẽã. Paratada waib̶ʌa diabiẽ́bʌrʌ idjab̶a jũmawãyã trajabiẽ́bʌrʌ dairãra bʌare panenia.–
Roboaʌ̃ba panusia:
–Diguid̶aa wãnadua. Ewari ũbead̶e wayacusa zebʌdad̶e mʌ̃a sãwã oida jaraya.–
Ara maʌ̃da ãdjirãra wãsid̶aa.
Maʌ̃be Roboaʌ̃ba idji zeza Salomoʌ̃are panana drõãrãa iwid̶isia:
–Bãrãmaarã puruba iwid̶i b̶ʌra ¿mʌ̃a sãwã panui?–
Ãdjirãba panusid̶aa:
–Id̶i bʌda ãdjirã nezoca quĩrãca b̶eibʌrʌ, idjab̶a ãdjia iwid̶i panʌda bia b̶ʌad̶a aibʌrʌ, ãdjirãra ewariza bʌare panenia.–
Baribʌrʌ maʌ̃ drõãrãba jaraped̶ad̶ara Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́ basía, ãtebʌrʌ cũdra idjiare b̶earãa ab̶arida iwid̶isia. Maʌ̃ cũdrarãra idji daucha wariped̶ad̶a basía. Idjia nãwã iwid̶isia:
–Bãrãmaarã puruba iwid̶i b̶ʌra ¿mʌ̃a sãwã panui? Mʌ̃́a iwid̶i panʌa mʌ̃ zezaba ãdjirã bia mĩgabid̶a quĩrãca orãmãrẽã.–
10 Cũdrarã idji daucha wariped̶ad̶aba panusid̶aa:
–Bʌ zezaba ãdjirã bia mĩgabid̶a quĩrãca orãmãrẽã iwid̶i panʌ bẽrã ãdjirãa nãwã jaradua: “Mʌ̃ zezaba o b̶ad̶a cãyãbara mʌ̃a wetara oya.* Hebreo bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ jʌwa jĩwĩnĩra mʌ̃ zeza cʌrrʌ cãyãbara omoaara b̶ʌa.” 11 Mʌ̃ zezaba bãrãra bio mĩgabisia, baribʌrʌ mʌ̃a wetara oya. Mʌ̃ zezaba bãrãra soaba ubibadjia, baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra soa quid̶a bara b̶ʌba ubiya.”– Soa quid̶a bara b̶ʌ. Hebreo bed̶ead̶e “drusõrẽ” b̶ʌ́ b̶ʌa.
12 Ewari ũbead̶e Jeroboaʌ̃ra, jũma israelerã sid̶a ãdji boro Roboaʌ̃maa wayacusa wãsid̶aa idjia jarad̶a quĩrãca. 13 Maʌ̃ne drõãrãba jaraped̶ad̶ara ĩjãnaẽ́ bẽrã Roboaʌ̃ra israelerã ume idarra bed̶easia. 14 Idjiare b̶ea cũdrarãba jaraped̶ad̶a quĩrãca nãwã jarasia:
–Mʌ̃ zezaba bãrãra bio mĩgabisia, baribʌrʌ mʌ̃a wetara oya. Mʌ̃ zezaba bãrãra soaba ubibadjia, baribʌrʌ mʌ̃a bãrãra soa quid̶a bara b̶ʌba bãrãra ubiya.–
15 Puruba iwid̶id̶ara Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́ basía Ãcõrẽba mãwã quĩrĩãna bẽrã. Idjia Silo purud̶ebema Ahíad̶eba Nabat warra Jeroboaʌ̃a jarad̶ara jũma mãwãbisia.
16 Israelerãba ãdji boro Roboaʌ̃ba ĩjãẽ́da cawasid̶ad̶e idjía nãwã jarasid̶aa:
Dairãra David̶eba yõped̶ad̶aẽ́a.
Jesé warra Daviba erob̶ad̶ad̶ebemada edad̶aẽ́a.
Israelerã, ¡diguid̶aa wãnadrʌ!
David̶eba zed̶a Roboaʌ̃, ¡ara bʌdji puruda acʌ b̶adua!
Ara maʌ̃da israelerãra diguid̶aa wãbʌrʌsid̶aa. 17 Baribʌrʌ israelerã Juda druad̶ebema purud̶e b̶eara Roboaʌ̃ba wad̶i pe erob̶esia.
18 Roboaʌ̃ba traju õgo obibari boro Adoraʌ̃da israelerã dji awara wãped̶ad̶amaa edesia. Baribʌrʌ idjira mõgaraba tab̶ari beasid̶aa. Maʌ̃ carea ne wayaaba Roboaʌ̃ra idji carretad̶e isabe b̶adoped̶a Jerusaleʌ̃naa wãsia. 19 Maʌ̃be israelerã Davi ẽberãrãare pananada awara panesid̶aa. Id̶i bid̶a ara mãwã panʌa.
20 Dji awara wãped̶ad̶a israelerãba Jeroboaʌ̃ Egiptod̶eba jẽda zesida cawasid̶ad̶e idjira trʌ̃naped̶a ãdjirã boroda b̶ʌsid̶aa. Ãdjirãnebema ni ab̶aʌda David̶eba zed̶a boroare b̶eẽ́ basía. Ab̶abe Judad̶eba yõna purudrʌ idjiare b̶esia.
21 Salomoʌ̃ warra Roboaʌ̃ra Jerusaleʌ̃ne jũẽped̶a Judad̶ebema idjab̶a Benjamiʌ̃nebema dji mẽsrãara b̶ea sordaorãda jũma jʌresia awara wãped̶ad̶a israelerã ume djõne wãnamãrẽã. 180 mil jʌresia. Idjia crĩcha b̶asia poyasid̶ara jũma israelerãra wayacusa idji jʌwaed̶a erob̶aida. 22 Baribʌrʌ Ãcõrẽba idjid̶eba bed̶eabari Semaya abadaa nãwã jarasia:
23 –Juda druad̶ebema boro Salomoʌ̃ warra Roboaʌ̃a, Judad̶ebemarãa, Benjamiʌ̃nebemarãa, waabema israelerã ãdji tãẽna b̶eaa bid̶a nãwã jaradua: 24 “Ãcõrẽba nãwã jara b̶ʌa: bãrã djabarã israelerã ume djõne wãrãnadua. Mʌ̃abʌrʌ ãdjirãra awara wãbisia. Maʌ̃ bẽrã jũmarãda diguid̶aa wãnadua.”–
Ara maʌ̃da Ãcõrẽba jarad̶ara jũmarãba ĩjãsid̶aa. Ãdjirãra diguid̶aa wãsid̶aa Ãcõrẽba jarad̶a quĩrãca.
Jeroboaʌ̃ba israelerãa jʌwaba od̶a ãcõrẽ ẽpẽbid̶a
25 Epraiʌ̃ eyaid̶a b̶ʌ druad̶e Jeroboaʌ̃ba Siqueʌ̃ puruda biara oped̶a mama b̶abadjia. Mamaʌba wãped̶a Penuel puru sid̶a biara osia. 26 Maʌ̃ ewarid̶e Jeroboaʌ̃ba crĩchasia: “Israelerãra wayacusa David̶eba zed̶a boroare wãnisicada. 27 Ãdjirãba Ãcõrẽa animarãda babue diad̶i carea Jerusaleʌ̃ne Ãcõrẽ de dromanaa wãnibʌrʌ, wayacusa Juda druad̶ebema boro Roboaʌ̃are panenia. Maʌ̃be mʌ̃ra bead̶aped̶a idjidrʌ ẽpẽnia.”
28 Maʌ̃ carea idjiare b̶eaa iwid̶isia sãwã oida b̶ʌ cawaya. Maʌ̃be ãdjia jaraped̶ad̶a quĩrãca idjia paca zaque orod̶eda umé obisia. Oped̶ad̶acarea israelerãa nãwã jarasia:
–Bãrã israelerãra ara cadrʌa Jerusaleʌ̃naa wãniẽ́ panʌa animarãda Ãcõrẽa babue diad̶i carea. Naʌ̃ paca zaquerãda bãrã ãcõrẽa. Ãdjiabʌrʌ bãrãra Egiptod̶eba ẽdrʌ enesid̶aa.–
29 Maʌ̃ oro od̶a paca zaquera Jeroboaʌ̃ba Betel purud̶e ab̶a b̶ʌsia, dewarabemada Daʌ̃ purud̶e b̶ʌsia. 30 Maʌ̃ba israelerãba cadjiruada o panesid̶aa. Ãdjirãra Betel purud̶aa idjab̶a Daʌ̃ purud̶aa wãbadjid̶aa paca zaquea bia bed̶ead̶i carea. Betel puru. Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Hebreo bed̶ead̶e neẽ́a. 31 Maʌ̃ umébema puru caita b̶ea eya borod̶e Jeroboaʌ̃ba deda paca zaquerã itea obisia. Maʌ̃be idjia bariduada levitarãẽ́ sid̶a b̶ʌsia paca zaque sacerdoterãda b̶ead̶amãrẽã. 32-33 Eya boro Betel puru caita b̶ʌd̶e maʌ̃ sacerdoterãra b̶ʌsia animarãda oro od̶a paca zaquea babue diad̶amãrẽã. Maʌ̃ awara ara idji crĩchad̶eba ochobema jed̶ecod̶e quince ewarid̶e ewari dromada Betel purud̶e obisia Juda druad̶e sietebema jed̶ecod̶e obada quĩrãca. Maʌ̃ne idjiabʌrʌ incienso querada oro od̶a paca zaquea bá diasia. Mamaʌba ʌ̃taa idjia b̶ʌd̶a ewari dromara israelerãba poaza obadjid̶aa.

*12:10 Hebreo bed̶ead̶e nãwã b̶ʌ́ b̶ʌa: “Mʌ̃ jʌwa jĩwĩnĩra mʌ̃ zeza cʌrrʌ cãyãbara omoaara b̶ʌa.”

12:11 Soa quid̶a bara b̶ʌ. Hebreo bed̶ead̶e “drusõrẽ” b̶ʌ́ b̶ʌa.

12:30 Betel puru. Maʌ̃ra griego bed̶ead̶e b̶ʌ́ b̶ʌa. Hebreo bed̶ead̶e neẽ́a.