2
Jā cúu ó tá cúu soldado vāha nūū Jesucristo
Túsaá de ndóhó, sēhe mánī, coo fuerza inī nū sīquī jā yíhí nú ndahá Cristo Jesús de sáhá yā jā váha ndóhó.
De ndācá tūhun jā ní jini nú nī ncāhān ni, nī jinī jínúū nchivī cuāhā, tūhun ñúcuán nastéhēn nū nūū ndá tēe jā squíncuu vāha, tácua suni cuu stéhēn tucu maá dē nūū sava cā ji.
De ndóhó cuandeé inī nū jā cunī nū tūndóhó, chi cúu nú modo iin soldado vāha nūū Jesucristo.
Ni iin soldado jā íñí nūū guerra, nduú sátéñú dē maá dē jíín tiñu maá dē, chi cánuú jā sāhá dē maá-ni tiñu jā ndácu tēe jā tátúnī nūū dē.
De suni súcuán tēe cásíquí deporte, mā níhīn dē premio de tú mā cúndihvī inī dē jā casíquí vāha dē tá cúu nūū cánuú casíquí dē.
De saá-ni tēe jā sátíñú vāha ñuhun, maá dē cúu jā xihna cā nīhīn jā jéhe itū.
Nacani inī nū sīquī jā cáhān ni, de maá Jētohō ō sāhá yā jā jīcūhun inī nū sīquī ndihi.
De cuhun ndasí inī nū Jesucristo, Yāā jā ní nquiji chījin tatā rey David, de nī natecū yā māhñú ndīyi, tá cúu nūū cáhān tūhun yā jā nácani nī jā scácu yā yóhó.
De jā síquī tūhun ñúcuán ndóho nī tūndóhó, de jondē nī juhnī ndá ji nduhū jā yíhí nī vecāa, modo iin tēe jā ní nsāhá cuāchi xēēn. Sochi tūhun Yāā Dios chi mā cūú cuhnī ji jā má cútē nuu.
10 Túsaá de jéndeé inī ni jínī ni ndācá tūndóhó yáhá sīquī jā cúndáhví inī ni nchivī jā ní nacāji yā, tácua suni cācu maá ji jā quīvi ji ndahá Cristo Jesús, de quīhīn ji nūū cuñáhnú ji níí cání.
11 Chi ndāā cáhān tūhun yáhá:
Vísō ná cúū ō jā síquī yā, de suni cutecū ō jíín yā,
12 de tú cuandeé inī ō ndoho ó, de suni ndacu ó tiñu jíín yā.
De tú mā cuétúhún ó yā, de suni mā cuétúhún yā yóhó.
13 De vísō nduú squíncuu vāha ó, de maá yā chi níní squíncuu yā,
chi nduú cúu sāhá falta yā, chi squíncuu yā jā ní ncāhān yā.
Tēe jā sátíñú vāha jā squíncuu jíín tūhun yā
14 Tūhun yáhá nasndíhvī inī nū nchivī, de cāhān nīhin nú jíín ji, cunī maá Jētohō ō, jā má tétáhán ji sīquī ndācá tūhun jā cáhān cāhá-ni. Chi nduú jétíñú cuitī, chi sa stíví nchivī jā níni.
15 De nducú ndéé nú jā cuetúhún Yāā Dios ndóhó, jā cúu nú tēe sátíñú vāha jā squíncuu jíín tūhun yā, tácua mā cúcanoō nū nūū yā sīquī ni iin, chi vāha nacani nú tūhun ndāā yā.
16 De mā quívi nduū nū jíín ndācá tūhun cāhá-ni ñayīví yáhá, chi suu sáhá jā ndúcuahā cā tiñu néhén jā quívi ndá nchivī jā cáhān.
17 De ndācá tūhun jā stéhēn ji chi cúu tá cúu iin ndīhyi xēēn jā ndúxeēn cā cuāhān. De Himeneo jíín Fileto cúu ūū tēe jā sáhá súcuán.
18 Chi ndúū tēe ñúcuán nī jica yátá dē nūū tūhun ndāā, de cáhān dē jā ja nī natecū ndīyi. De súcuán sáca nuu dē xīnī sava nchivī cándíja.
19 Sochi Yāā Dios nī jani yā nchivī maá yā, de íyó cutú íyó nīhin ji jā má cācá yátá ji, tá cúu nūū yósō nūū tutū īī: Ja jínī Jētohō ō Yāā Dios ndācá nchivī jā yíhí ndahá yā. De suni cáhān: Ndācá nchivī jā nácunehen síví Cristo, ná cújiyo ji nūū tiñu néhén, cáchī.
20 De inī iin vehe cáhnú íyó cuāhā cōhō, de nsūú maá-ni cōhō oro jíín cōhō plata, chi suni cōhō ñutun jíín cōhō ñuhun. De íyó jā fino de íyó jā corriente.
21 De tú iin nchivī sāhá ndoo ji maá ji jā quee ji nūū ndācá tiñu néhén, de cuu ji tá cúu iin cōhō fino. De coo ndoo coo iī ji nūū Jētohō ō, de nīhīn tīñú ji nāsa cúnī maá yā. De coo tūha ji jā sāhá ji ndācá tiñu váha.
22 Túsaá de cunu nú nūū ndācá jāá nduú vāha jā ndíyo inī ndá tēe suchí. De cuniquīn nū tiñu ndāā, jíín tūhun jā cándíja nú yā, jíín tūhun cúndáhví inī, jíín tūhun jā ndéē mānī jíín táhán. De súcuán sāhá nú jondē jíín ndācá nchivī ndoo ánō jā nácunehen síví maá Jētohō ō.
23 De mā quívi nduū nū jíín ndācá tūhun naā jāá nduú íyó cájí, chi ja jínī nū jā suu sáhá jā tétáhán nchivī.
24 De iin mozo maá Jētohō ō, nduú vāha jā tetáhán dē, chi sa cánuú jā coo vāha inī dē jíín ndācá nchivī. De ná cóo vāha inī dē jā stéhēn dē, de ná cuándeé inī dē jíín ji.
25 De jíín jā vitá inī dē de cani ichí dē nchivī nīhin inī. Chi sanaā de nacani inī ji sāhá Yāā Dios, de jīcūhun inī ji nāsa íyó tūhun ndāā.
26 De nducájí inī ji de cācu ji nūū tāchī cúñáhnú jā ní ntiin ji, chi nī ncundeé jíín ji jā sáhá ji jā cúnī maá.