2
Le kraľiskro suno pal e socha
Sar kraľinelas o Nebukadnecar dujto berš, sas les sune. Na sas les smirom andro jilo a našťi sovelas. Akor diňa o kraľis te vičinel le vražňiken, le zaklinačen, le čaroďejňiken the le astrologen*E hebrejiko čhib: le Chaldejcen , hoj leske te phenen, save džalas sune. On avle a ačhile anglo kraľis. O kraľis lenge phenďa: „Sas man suno a nane man smirom andro jilo. Kamav te džanel, pal soste oda suno hin.“
O astrologa phende le kraľiske andre aramejiko čhib: „Kraľina, dživ pro furt! Phen tire služobňikenge tiro suno a amen tuke phenaha, pal soste džal.“
O kraľis odphenďa le astrologenge: „O lav, so avel mandar, pes na del te čerinel: Te mange na phenena avri miro suno a na phenena, pal soste džal, čhingerava tumen pro kotora a tumare kherendar kerava kopa šmeci. Ale te mange phenena avri o suno a phenena, pal soste džal, mištes tumenge počinava a dava tumen dari the bari pačiv. Avke akana phenen mange o suno a the pal soste džal!“
On leske pale phende: „Mi vakerel avri o kraľis o suno peskre služobňikenge a amen leske phenaha, pal soste džal.“
Akor o kraľis odphenďa: „Džanav mištes, hoj ča kamen te dochudel buter časos, bo džanen, hoj miro lav pes na del te čerinel. Te mange na phenena o suno, dava tumen te marel savoren jednakones. Dovakerďan tumen jekhetane, hoj angle mande vakerena o klamišagos dži akor, medik na čerinava miro gondoľišagos. Phenen mange o suno a akor džanava, hoj šaj mange phenen the pal soste džal.“
10 O astrologa odphende le kraľiske: „Nane pre phuv ňisavo manuš, ko šaj kerďahas oda, so o kraľis amendar mangel! Ňisavo baro abo zoralo kraľis na mangľa šoha kajsi veca le čaroďejňikostar, le zaklinačistar abo le astrologostar. 11 Kadi veca, so o kraľis mangel, hiňi igen phari. Ňiko oda suno na džanela te phenel avri le kraľiske, ča o devla, ale on na dživen maškar o manuša!“
12 Akor o kraľis igen choľisaľiľa a prikazinďa te murdarel savore goďaver muršen andro Babilon. 13 Avke sas avridino o prikazis, hoj te murdaren le goďaver muršen, a rodenas the le Daniel the leskre prijaťeľen, hoj len te murdaren.
14 Sar o Arijoch, o veľiťeľis le kraľiskre stražňikengro, džalas te murdarel le goďaver muršen andro Babilon, prevakerďa ke leste o Daniel bara goďaha the radaha. 15 Phučľa le Arijochostar: „Soske diňa avri o kraľis kajso zoralo prikazis?“ Akor o Arijoch phenďa le Danieloske, sostar džal. 16 Paľis o Daniel geľa paš o kraľis a mangľa peske lestar časos, hoj leske te phenel, pal soste džalas suno.
17 Avke o Daniel geľa andre peskro kher a phenďa pal oda peskre prijaťeľenge le Chananijašoske, le Mišaeloske the le Azarijašoske. 18 Phenďa lenge, hoj te mangen le Devlestar andro ňebos o jileskeriben vaš kada garuďipen, hoj les the leskre prijaťeľen te na murdaren okle goďaver muršenca andral o Babilon. 19 Paľis pes le Danieloske rači andro viďeňje otkerďa oda garuďipen. Avke o Daniel lašarelas le Devles andro ňebos 20 a phenďa:
„Mi el barardo le Devleskro nav pro furt,
bo leskro hin o goďaveripen the e zor.
21 Ov čerinel o idei the o časi,
ačhavel a čhivel tele le kraľen.
Del goďi le goďaveren
a prindžaripen olen, ko achaľuven.
22 Ov otkerel o bare a garude veci,
džanel, so hin andro kaľipen,
a o švetlos bešel leha.
23 Paľikerav tuke, Devla mire dadengro,
a lašarav tut,
hoj man diňal goďi the zor,
a diňal mange te džanel oda, so tutar mangahas,
bo amenge phenďal avri o suno le kraľiskro.“
 
24 Paľis geľa o Daniel ko Arijoch, saves o kraľis ačhaďa, hoj te murdarel le goďavere muršen andral o Babilon, a phenďa leske: „Ma murdar len. Le man anglo kraľis a me leske phenava avri o suno, pal soste džal.“
25 Akor o Arijoch sigo anďa le Daniel anglo kraľis a phenďa leske: „Arakhľom jekhe muršes, savo sas zailo andre Judsko, savo šaj le kraľiske phenel avri o suno a the oda, so andre sikavel.“ 26 O kraľis phučľa le Danielostar, savo pes vičinel Beltšacar: „Džanes mange te phenel avri o suno, savo man sas, a pal soste džal?“
27 O Daniel odphenďa le kraľiske: „O garuďipen, savo kamel o kraľis te džanel, našťi phenen avri ňisave goďaver murša aňi o zaklinača aňi o čaroďejňika aňi o vražňika. 28 Ale hin o Del pro ňebos, savo otkerel o garuďipena. Ov sikaďa le kraľiske le Nebukadnecaroske, so pes ačhela andre ola dživesa, so avena. Kada hin tiro suno the viďeňja, so tuke predžanas andro šero, sar tuke pašľohas pro hadžos:
29 Kraľina, pro hadžos tuke avenas o gondoľišagi pal oda, so pes ačhela paľis. Oda, ko otkerel o garuďipena, tuke diňa te džanel, so ela. 30 A so džal pal ma, kada garuďipen mange na sas otkerdo bo som goďavereder sar savore, so dživen, ale vašoda, hoj tu kraľina te džanes, pal soste džahas suno, a te achaľos oda, so gondoľinehas andro jilo.
31 Tu, kraľina, dikhľal varesavi igen uči socha. Odi socha sas bari a igen zorales bľišťisaľolas; ačhelas angle tu a avelas latar dar. 32 Lakro šero sas le žuže somnakastar, o koľina the o rameni sas le rupestar a o per the o klubi sas le brondzostar. 33 Lakre čanga sas le trastestar a o pindre sas sikra le trastestar the sikra la čikatar. 34 Androda, sar pre late dikhehas, odphadžiľa bar, ale na le manušeskre vastendar. Peľa la sochake pro pindre a rozpučinďa o trast the e čik pro kotora. 35 Paľis o trast, e čik, o brondzos, o rup the o somnakaj jekhvareste rozpele pro kotora a sas sar o šupi pal e pšeňica ňilaje andre žatva. E balvaj len hazdňa a na ačhiľa pal lende ňič. Ole barestar, so peľa pre socha, ačhiľa baro verchos a pherdžarďa caľi phuv.
36 Kada sas o suno. Akana phenaha le kraľiske, pal soste džal. 37 Tu, kraľina, sal nekbareder savore kraľendar. O Del andral o ňebos tuke diňa o kraľišagos, e moc, e zor the e pačiv. 38 Diňa tuke andro vasta le manušen, le dzive džviren the le ňeboskre čiriklen všadzik, kaj bešen. Ačhaďa tut, hoj te vladňines upral oda savoro.
Tu sal oda somnakuno šero.
39 Pal tute avela aver kraľišagos, cikneder sar tiro, a mek aver, trito kraľišagos le brondzostar, so vladňinela pre caľi phuv. 40 A paľis ela štarto kraľišagos zoralo sar trast, savo phagerel a rozmarel savoro. A avke sar o trast, so savoro phagerel, avke kada phagerela a rozmarela okle savoren. 41 O pindre the o angušta sikra la čikatar the sikra le trastestar, so dikhľal – oda sikavel, hoj o kraľišagos ela rozďelimen. Ale ela andre the e zor le trastestar, bo dikhľal o trast mišimen la čikaha. 42 O angušta le pindrengre sikra le trastestar a sikra la čikatar, so dikhľal – oda sikavel, hoj o kraľišagos ela sikra zoralo a sikra slabo. 43 O trast mišimen la čikaha, so dikhľal, hin, hoj pes mišinena maškar peste: Dena romeste peskre čhaven jekh avreske, hoj te avel smirom maškar lende, ale na ľikerena pes jekhetane, avke sar o trast pes našťi mišinel la čikaha.
44 Andro dživesa kale kraľengre o Del le ňeboskro zathovela o kraľišagos, savo ľikerela pro furt, na ela zňičimen a na ela avre manušengro. Rozphagerela savore kala kraľišagi a zňičinela len, ale oda kraľišagos ačhela pro furt. 45 Kada hin, so sikavel oda suno pal o bar odphago le verchostar, ale na le manušeskre vastendar – o bar, so phagerďa o trast, o brondzos, e čik, o rup the o somnakaj pro kotora: O baro Del sikaďa le kraľiske, so pes ačhela. O suno hino čačipen a pre oda, so sikavel o suno, tut šaj mukes.“
46 Akor o kraľis Nebukadnecar peľa le mujeha pre phuv, diňa pačiv le Daniel a prikazinďa, hoj te anen e obeta the o voňavo kaďidlos prekal leste. 47 O kraľis le Danieloske phenďa: „Čačes, tiro Del hino nekbareder Del, o Raj le kraľengro, oda, ko otkerel o garuďipena, bo otkerďa tuke kada garuďipen.“
48 Paľis o kraľis ačhaďa le Daniel pro baro than a diňa les but vzacna dari. Diňa leske te ľidžal calo babiloňiko provincija a ačhaďa les upral savore goďaver murša andro Babilon. 49 O Daniel peske mangľa le kraľistar, hoj te ačhavel le Šadrach, le Mešach the le Abed-Nego sar uradňiken upral e babiloňiko provincija. Ale o Daniel ačhiľa pre dvora le kraľiskri.

*2:2 E hebrejiko čhib: le Chaldejcen