6
Chupan jun k'ij chin uxlanen re discípulos ye'quich'upula' rue-trigo chin niquitaj
Chupan jun k'ij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xe'k'ax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y re discípulos c'o rue-trigo xe'quich'upula-a y niquibil pa quik'a'. Y re runak' re trigo niquitaj. Mare' jec'o chique re achi'a' fariseos xquibij chique re ru-discípulos re Jesús: ¿Anchique roma yex ye'ch'up rue' re trigo? Re k'ij re', k'ij chin uxlanen y xajan chin ye'banala' quire', xe'cha'.
Pero re Jesús xch'o-apo chique y xubij: Yex can ibanon leer re tz'iban can chij re xquiban re David y re ruchibil ajuer can, tak camas xch'umun quipan. Re David xba chucanoxic vay chire' pa rachoch re Dios, y ja re lok'olaj tak xcana-vay re xe'beya-pa cha. Re xcana-vay re' xaxe re sacerdotes re ye'tijo richin. Pero reja' xutaj, y chuka' xuya' chique re je'binak riq'uin. Pero astapa' reje' quire' xquiban manak quimac xel chach re Dios, xcha' re Jesús.
Y re Jesús xubij chique re achi'a' fariseos: Re Rajaf re k'ij chin uxlanen ja yen re xinalax chi'icojol. Roma pa nuk'a' yen c'o-va chin nimbij andex otz che niban chupan re k'ij re'.
Re Jesús xuc'achojsaj jun ache chake'j jun ruk'a'
Chupan jun chic k'ij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xe'ba pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y xutz'am c'a ruc'utic re ruch'abal re Dios chiquivach re quimalon-qui' chire'. Y chiquicojol re vinak re' c'o jun ache chake'j jun ruk'a', y ja re rajquik'a' re chake'j. Mare' jec'o chique re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y jec'o chuka' achi'a' fariseos ye'tz'eto-apo chin re Jesús, a ver vo xa nuc'achojsaj re ache, chin quire' niquisujuj che re Jesús xsamaj chupan re k'ij chin uxlanen. Pero re Jesús rutaman re niquinojij pa tak cánma re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos. Y re Jesús xubij cha re ache chake'j ruk'a': Catak'ax-pa vova' pa nic'aj.
Y re ache xbeyacataj-pa re anche' tz'uyul-va, y xbepa'e' anche' xbex-va cha roma re Jesús. Xpa re Jesús xubij chique re vinak re jec'o chire', che chupan jun k'ij chin uxlanen ja re utzulaj tak banabal re más ruc'amon che niban y mana-ta re itzel tak banabal. Y chuka' re más ruc'amon ja che nacol jun vinak chach re camic y man naya-ta k'ij cha che nicom, xcha' chique.
10 Y re Jesús xe'rutzu' conojel re quimalon-qui' chire'. Y chiquivach reje' xch'o cha re ache chake'j ruk'a', y xubij: Tayuku' la ak'a'.
Y re ache can xe xuyuk re ruk'a' ancha'l re xbex cha roma re Jesús, can jare' xc'achoj re ruk'a'. 11 Pero re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos re jec'o-apo chire', xyacataj quiyoval. Y niquibila' chiquivach anchique niquinojij niquiban cha re Jesús.
Tak re Jesús xe'rucha' re je doce apóstoles
12 Y jun k'ij re Jesús xba pa rue' jun loma chin xbo'rbana' orar. Y jun ak'a' xuban orar chin xch'o riq'uin re Dios. 13 Y tak xsakar-ka ruca'n k'ij, reja' xe'rayoj re achi'a' re can ye'tzekelben-va richin. Chiquicojol re achi'a' re', xe'rucha' je doce, y xubij chique che ye'oc apóstoles. 14 Re je doce re xe'rucha' re Jesús, ja re Simón re xubij chuka' Pedro cha, re Andrés re ruch'alal re Simón, re Jacobo, re Juan, re Felipe, re Bartolomé, 15 re Mateo, re Tomás, re Jacobo re ruc'ajol jun ache rubini'an Alfeo, y re jun Simón re c'o quiq'uin re achi'a' re je richin re jun partido nibex cananista chique, 16 re Judas re ruch'alal re Jacobo, y re Judas Iscariote re xjacho chin re Jesús.
Re Jesús nutzijoj re ruch'abal re Dios y ye'ruc'achojsaj re ye'yavaj
17 Y jare' tak re Jesús y re ru-apóstoles xe'ka-pa pa rue' re loma y xe'bec'ue-ka quiq'uin re nic'aj chic discípulos chire' pa jun lugar li'on. Y chire' camas chuka' vinak quimalon-qui'. Jec'o vinak je'pitinak pa tenemit Jerusalén y nic'aj chic tenemit re jec'o chupan re Judea, y jec'o chuka' je'pitinak c'a chuchi-mar quila pa Tiro y Sidón. Jec'o chique re vinak re' je'pitinak chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nutzijoj re Jesús, y jec'o chuka' ye'yavaj je'pitinak chin ye'c'achojsas-a roma re Jesús. 18 Y jec'o chuka' vinak re niquitaj pokan pa quik'a' re itzel tak espíritu. Re Jesús xe'rulisaj-a chuka' re itzel tak espíritu re'. 19 Y conojel re vinak re ye'yavaj niquijo' niquitz'am-apo re rutziak re Jesús, roma re vinak niquitz'at che c'o poder riq'uin chin nuc'achojsaj ronojel rach yabil.
Re otz quibanon y re man otz-ta quibanon
20 Y xpa re Jesús xe'rutzu' re ru-discípulos y xubij chique: Otz-ibanoj yex re meba' ivánma chach re Dios, roma can yixoc-va pa ruk'a' re Dios.
21 Otz-ibanoj yex re nich'umun ipan espiritualmente, roma re Dios xtuban chiva che xtich'uch'o' re ivánma.
Otz-ibanoj yex re ndok' ivánma chach re Dios, roma xtuban chiva che man chic xquixok'-ta, xa xquixtze'en.
22 Otz-ibanoj yex re itzel yixtz'et coma re vinak, y chuka' re yixquilisaj-pa chiquicojol re anche' niquimol-va-qui' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, yex re yixyok', yex re itzel yixtz'et roma iniman re nuch'abal, y ronojel tijoj-pokonal re' nicoch' xa voma yen re xinalax chi'icojol. 23 Y camas quixqui'cot, can quixropin y quixtzoq'uin tak yixtajin chuk'asasic ronojel re', roma nem rajal-ruq'uixel xtic'ul chila' chicaj. Roma quire' chuka' re tijoj-pokonal re xquik'asaj re je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Reje' xquik'asala' tijoj-pokonal pa quik'a' re cate't-quimoma' re vinak re ye'tzelan ivichin yex vocame.
24 Y yex biyoma', can tivok'ex ivach, roma xik'asaj-yan jun c'aslen camas otz chach re ruch'ulef. Jac'a re k'ij re je'pitinak chivij man chic quire-ta.
25 Yex chuka' re camas otz yixva', tivok'ex ivach, roma xtapon re k'ij tak manak chic ivay xtivel.
Yex re yixtze'en vocame, tivok'ex ivach, roma xtapon re bis iviq'uin y xtuban chiva che xquixok'.
26 Y yex re camas ik'ij niya' coma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, xa tivok'ex ivach. Roma re vinak re' xa ja re man je rajc'ual-ta re Dios re niquiya' quik'ij, can ancha'l xquiban re quivinak xe'c'ue' ajuer can, xa xquiya' quik'ij re vinak re xe'bin che ja reje' re je rusamajela' re Dios re xquibini'aj profetas, y xa man je katzij-ta profetas.
Can que'ijo' re vinak re man ye'jovan-ta ivichin
27 Pero yex re yixc'o vova' viq'uin re yinic'axaj, tic'axaj re xtimbij chiva: Can que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at, y re vinak re man otz-ta yixquitz'at xaxe re otz tak cosas tibana' chique. 28 Tibana' orar pa quive' re vinak re ye'rayin itzel tak cosas chivij, chin che nuya' ru-bendición re Dios pa quive', y chuka' can tibana' orar pa quive' re vinak re ye'quitz'uc tzij chivij. 29 Y vo xa c'o jun nich'ayo avichin, man taya' ruq'uixel cha, xa taya-avi' chin yach'ay chic jun bey. Y vo xa c'o jun vinak numoj-a jun atziak, man tapokonaj re atziak xmoj-a chavach, xa taya' chic-a re ak'u' cha. 30 Xabanchique vinak c'o jun cosa nuc'utuj chava, taya' cha re nrajo'. Y vo xa c'o jun vinak c'o jun cosa numoj-a chavach, man jun bey chic c'a talisaj chach. 31 Y ancha'l re nijo' che re vinak niquiban iviq'uin yex, quire' chuka' tibana' yex quiq'uin reje'.
32 Y vo xa yex xaxe re vinak re ye'jovan ivichin jare' re camas ye'jo', man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios. 33 Vo xa yex, xaxe chique re vinak re ye'bano utzil chiva, xaxe chique reje' niban-va utzil, riq'uin re quire' niban man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re man quitaman-ta rach re Dios. 34 Vo xa yex niya' jun cosa cha jun vinak pa kajic, roma nic'axaj che nitoj rukajbal chiva, man c'ayef-ta chin niban quire'. Roma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, quire' chuka' niquiban. 35 Jac'a yex man tiban quire'. Xa que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at. Tibana' ronojel rach utzil chique. Y tak yex niya' pa kajic jun cosa, man c'a tiyabej re kajbal richin. Chin quire' nem re rajal-ruq'uixel xtic'ul, y xtik'alajin che yex can yix rajc'ual chic re namalaj Dios re c'o chila' chicaj. Reja' ye'rajo' y otz runa'oj quiq'uin re vinak re camas itzel quina'oj, y otz runa'oj quiq'uin re man jun bey niquitioxij-ta re nuya' chique. Quire' chuka' tibana' yex. 36 Tijoyovaj quivach re vinak, can ancha'l nuban re Karta' Dios kaq'uin yoj nujoyovaj kavach.
Man que'itzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij
37 Man tiban che ye'tzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij, chin che re Dios man xtuban-ta quire' chiva yex. Man tirayij chiquij re vinak che tiene que niquitoj re itzel tak banabal re ye'quibanala', y chuka' re Dios can man xtuban-ta quire' iviq'uin yex. Ticuyu' quimac re vinak y re Dios quire' chuka' xtuban chiva yex. 38 Vo xa yex riq'uin ronojel ivánma ye'to' re vinak riq'uin re ndoc chique chupan re quic'aslen, re Dios xtuya' rajal-ruq'uixel chiva. Re rajal-ruq'uixel re xtuya' re Dios chiva, camas q'uiy. Roma re anche' xtuya-va can re rajal-ruq'uixel, can xtipul rue'. Y can ancha'l re niban yex quiq'uin re vinak, can quire' chuka' xtuban re Dios iviq'uin yex.
39 Y re Jesús xubij chuka' jun ejemplo chique: Man jun moy nitiquir nuyukej jun chic moy, roma vo xa quire' nuban, can che je ca'e' ye'betzak pa tak jul. 40 Y quire' chuka' man jun vinak re tz'amon ruc'utic jun cosa chach roma re ru-maestro, c'o-ta más ruk'ij que chach re ru-maestro. Xa c'a nutamaj-na ronojel re nic'ut chach, c'are' ndoc ancha'l re maestro.
41 Rat can cha'nin natz'at re ch'et k'ayis c'o pa rach jun vinak y rat man nana-ta-ka-avi' che xa más nem re che' c'o pan avach rat. Re ejemplo re' ndel che tzij che man takabij che la jun vinak la' camas rumac, y jac'a re kamac yoj can nakaban che más ba-oc. 42 Y chuka' man tabij cha jun vinak: Taya' k'ij chua chin ninlisaj-a re ch'et k'ayis re k'atarnak pan avach y man nana-ta-ka-avi' rat che xa más nem re che' k'atarnak pan avach. Re ejemplo re' ndel che tzij, che man tabij cha jun chic vinak che man chic camacun, tak rat xa c'a yamacun. Man naya-ta-ka pa cuenta re amac. Xa ca'e' apalaj. Nabey tachojmersaj re ac'aslen rat, c'are' otz nato' y nabij cha jun chic vinak che tuchojmersaj re ruc'aslen.
Jun che' ja tak nuya' re rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta
43 Y man jun utzulaj che' xtuya-ta rach man otz-ta. Chuka' man jun che' man otz-ta, xtuya-ta rach otz. 44 Re che' cha'nin nitz'et vo xa otz o man otz-ta, roma re rach nuya'. Roma re k'ayis camas quiq'uixal man xtiquiya-ta higo, y ni xe-ta uva. 45 Y quire' chuka' re ache. Re ache otz ruc'aslen, ja re otz tak banabal jare' re nuban y nubij, roma ja re otz tak cosas nunojij pa ránma. Jac'a re mal ache, ja re itzel tak banabal nuban y nubij, roma can ja re itzel tak cosas re nisamaj pa ránma. Roma jun vinak ja re nunojij y re c'o pa ránma jare' re nubij y nuban.
Re ejemplo chij ca'e' jay
46 ¿Y anchique roma tak yex nibij Ajaf, Ajaf chua, y xa man niban-ta re nimbij chiva? 47 Mare' re vinak re nipa viq'uin chin yinrunimaj y nuc'axaj re nuch'abal y nuban re nimbij cha, 48 junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch. Nabey, xuban-ka re jul chin re cimiento y anche' xbo'rvila-va-ka aboj chire' xuya-va-ka re ru-cimiento re jay. Y tak xc'achoj-yan re jay, xbenimar-pa re rakan-ya'. Y re rakan-ya' re' xbo'rvila' re jay. Pero re jay man xsilon-ta, astapa' re rakan-ya' xnimar, y camas ruchuk'a' xuban roma pa rue' aboj xuban-va-ka. 49 Pero re vinak re nuc'axaj re nuch'abal, y man nuban-ta re nimbij cha, junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch, y manak ru-cimiento xuban. Y tak re rakan-ya' xbenimar-pa, xbo'rvila' re jay. Re jay re' xtzak y xq'uis.
6:1 Mt 12.1; Mr 2.23. 6:2 Ex 20.10; Mt 12.2; 15.2. 6:3 1 S 21.6. 6:4 Ex 29.23, 33; Lv 24.9. 6:6 Lc 14.3; Jn 9.16. 6:6 Mt 12.9; Mr 3.1; Lc 13.14. 6:8 1 S 16.7; Lc 5.22; Jn 2.24, 25; 6.64; 21.17; Hch 1.24; Ap 2.23. 6:9 Mt 12.12, 13; Mr 3.4; Lc 14.3; Jn 7.23. 6:10 Mr 3.5. 6:11 Mt 12.14; Mr 3.6. 6:12 Mt 14.23. 6:13 Mt 10.1. 6:14 Jn 1.42. 6:15 Mt 10.4. 6:16 Jn 14.22; Hch 1.13; Jud 1. 6:17 Mt 4.25; Mr 3.7. 6:19 Mt 14.36; Mr 5.30; Lc 8.46. 6:20 Mt 5.3; 11.5; Hch 14.22; Stg 2.5. 6:21 Is 55.1; 61.3; 1 Co 4.11; Ap 7.14-17. 6:22 Mt 5.11; Jn 16.2; 1 P 2.19; 3.14; 4.14. 6:23 Hch 5.41; 7.51; Col 1.24; Stg 1.2. 6:24 Am 6.1; Mt 6.2; Lc 12.21; 16.25; Stg 5.1. 6:25 Pr 14.13; Is 65.13. 6:26 Jn 15.19; 1 Jn 4.5. 6:27 Ex 23.4; Pr 25.2; Mt 5.44; Ro 12.20. 6:28 Lc 23.34; Hch 7.60. 6:29 Mt 5.39; 1 Co 6.7. 6:30 Dt 15.7; Pr 3.27; 21.26; Mt 5.42. 6:31 Mt 7.12; Fil 4.8. 6:32 Mt 5.46. 6:34 Mt 5.42. 6:35 Lv 25.35; Sal 37.26. 6:35 Mt 5.45; 1 Jn 3.1. 6:35 Hch 14.17. 6:36 Mt 5.48; Ef 5.1, 2. 6:37 Mt 7.1. 6:38 Sal 79.12; Pr 19.17; Mt 7.2. 6:39 Mt 15.14. 6:40 Mt 10.24. 6:41 Mt 7.3. 6:42 Pr 18.17. 6:43 Mt 7.16; Ga 5.19, 23; 2 Ti 3.1-9. 6:44 Mt 12.33. 6:45 Ro 8.5-9. 6:46 Mal 1.6; Mt 25.11; Lc 13.25. 6:46 Ro 2.13; Stg 1.22. 6:47 Mt 7.24. 6:48 Sal 125.1; Hch 14.22; 2 Ti 2.19; 3.12; 1 P 1.5; Jud 1. 6:49 He 10.28-31; 2 P 2.20, 21. 6:49 Job 8.13.