6
Jesús jemimboe reta uipoo trigo mbutuu ara pe
(Mt 12.1-8; Mr 2.23-28)
Mbutuu ara pe Jesús oo co rupi jemimboe reta ndive. Jare jemimboe reta uipoo trigo. Jayave uipoquɨtɨ uequi vaerã ipire, trigo jou vaerã. Jare amocue fariseo reta jei chupe reta:
—¿Maera pa piyapo piyapota'ã tẽi mbutuu ara pe vae?
Jayave Jesús jei fariseo reta pe:
—¿Pemɨngueta'ã pa David uyapocue vae regua, jae jare jae ndive ñugüɨnoi vae reta iyembaɨ yave? —jei—. David uique Tumpa jo pe jare jou mbɨyape Tumpa jo pe uñeñono tee vae reta, jare umee vi jae ndive ñugüɨnoi vae reta pe. Agüɨyeta tẽi co quía jou jocua mbɨyape, jaeño sacerdote reta —jei.
Jayave Jesús jei chupe reta:
—Che cuimbaerã ayeyapo vae chepuere jae mbae icavi uyeyapo vaerã mbutuu ara pe.
Cuimbae ipo jovaicho tɨpa vae
(Mt 12.9-14; Mr 3.1-6)
Jare ĩru mbutuu ara pe Jesús uique judío reta itupao pe jare oporomboe. Jare joco pe oĩ penti cuimbae ipo iyacata tɨpa vae. Jare mboroyocui re oporomboe vae reta jare fariseo reta umae ngatu Jesús re, uecha vaerã umbɨgüerata ra quía mbutuu ara pe. Echa'ã uipota tẽi umbɨjeco vaerã. Ẽrei Jesús uicuaa jae reta ipɨayemɨngueta, jare jei cuimbae ipo jovaicho tɨpa vae pe:
—Epũa eyu iyemboɨ cua reta jovai.
Jayave cuimbae upũa uyemboɨ joco pe ñugüɨnoi vae reta ipɨte pe. Jayave Jesús jei chupe reta:
—Tapɨrandu peve cua: ¿Mbae pa jei mboroyocui? ¿Yayapota pa icavi vae ani icavi mbae vae mbutuu ara pe? ¿Icavi pa yapuruepɨ ani yapuruyuca vaerã mbutuu ara pe? —jei.
10 Jayave umae opaete iyɨpɨ rupi ñugüɨnoi vae reta re, jare jei cuimbae pe:
—Eupi ndepo.
Jayave cuimbae ipo uupi, jare ucuera voi.
11 Jayave mboroyocui re oporomboe vae reta jare fariseo reta pochɨ ete Jesús pe jare uyemboemboe mbae ra uyapota Jesús pe.
Jesús uiparavo doce jemimondo retarã
(Mt 10.1-4; Mr 3.13-19)
12 Jayave penti pɨ̃tu Jesús oo ɨvɨtu guasu re uyerure vaerã Tumpa pe, jare icõe joco pe uyerure Tumpa pe. 13 Jare cõe ma yave, ueni jemimboe reta. Jayave uiparavo doce umbɨjee temimondo reta vae: 14 Simón (Jesús umbɨjee Pedro), jare Simón tɨvɨ Andrés jee vae, jare Jacobo jare Juan, jare Felipe, Bartolomé, 15 Mateo, Tomás, Alfeo taɨ Jacobo jee vae, Simón (jae co Zelote pe ueni vae), 16 Jacobo tɨvɨ Judas jee vae, jare Judas Iscariote (cua cuimbae umee Jesús jovaicho reta pe).
Jesús omboe jeta vae
(Mt 4.23-25)
17 Jayave Jesús ugüeyɨ ye ɨvɨtu guasu güi ñuu pe jae reta ndive. Jare joco pe ñugüɨnoi jeta Jesús jemimboe reta jare jeta Judea pegua reta jare Jerusalén pegua reta jare tenta guasu Tiro jare Sidón iyɨpɨ rupigua reta. Tiro jare Sidón coiño co ñugüɨnoi ɨ guasu güi. Opaete vae yugüeru uyapɨsaca vaerã Jesús re, jare Jesús umbɨgüera vaerã imbaerasɨ vae reta. 18 Jesús umbɨgüera vi aña oya jese vae reta. 19 Jare opaete vae uipota uyavɨquɨ Jesús. Echa'ã jae güɨnoi mbaepuere umbɨgüera vaerã opaete imbaerasɨ vae reta.
Uyerovia vae reta
(Mt 5.1-12)
20 Jayave Jesús umae jemimboe reta re jare jei:
—Tuyerovia iparavete vae reta. Echa'ã Tumpa umeeta chupe reta yugüɨreco vaerã iporoyocuia pe —jei—. 21 Tuyerovia añave iyembaɨ vae reta. Echa'ã Tumpa jeta umeeta chupe reta. Tuyerovia añave uyao vae reta. Echa'ã upucata reta —jei—. 22 Ĩru vae reta pemɨtarẽɨta jare ndarau uipota yugüɨreco peĩrurã. Jae reta jeita icavi mbae vae peve jare uyemɨnguetata peãgüe pe. Cuarãi uyapota reta peve, pe reta perovia cheré ramo. Che co jae cuimbaerã uyeyapo vae. Ẽrei piyerovia —jei Jesús—. 23 Jocua ara ou uvãe yave, piyerovia. Echa'ã Tumpa güɨnoi ara pe mbae icavi ete vae pembaerã. Echa'ã jucuarãi uyapota reta peve vae itenondegua reta uyapo cua nunga icavi mbae vae Tumpa iñee aracae umɨmbeu vae reta pe —jei—. 24 Ẽrei icocatu vae reta uiporarata co. Echa'ã jae reta uyerovia ma jeta corepoti güɨnoi vae re —jei Jesús chupe reta—. 25 Jare jeta güɨnoi vae reta uiporarata co. Echa'ã iyembaɨta reta. Añave upuca reta. Ẽrei ipɨatɨtɨta reta jare uyaota reta —jei—. 26 Jare opaete vae jei icavi vae jese vae reta uiporarata co. Echa'ã jucuarãiño vi uyapo itenondegua reta upurumbɨtavɨ vae reta pe. Jocua upurumbɨtavɨ vae reta jei iyapu reve: ‘Che co jae Tumpa iñee umɨmbeu vae’ —jei Jesús—.
Peau perovaicho reta
(Mt 5.38-48; 7.12)
27 Ẽrei che jae pe reta piyapɨsaca cheré vae pe cua: Peau perovaicho reta, jare piyapo icavi vae pemɨtarẽɨ vae reta pe —jei—. 28 Ĩru vae reta uyepɨpeyu peré yave jare icavi mbae vae jei peve yave, piyerure Tumpa pe jae umɨvendise reta vaerã —jei—. 29 Ime yave quía ocua nderovaɨque re vae, erova ipuere vaerã ocua ye jovaicho re. Jare ime yave quía ndeasoya upɨ̃ro ndegüi vae, emaeño jese upɨ̃ro vaerã ndegüi ndecamisa vi —jei—. 30 Ime yave quía uyerure ndeve mbae re vae, emee chupe. Jare ime yave quía nembaembae upɨ̃ro ndegüi vae, agüɨye iñemɨacatẽɨ chupe —jei—. 31 Piyapo ĩru vae reta pe pipota ĩru vae reta uyapo vaerã peve vae rami —jei chupe reta—.
32 Echa'ã peau yave perau vae retaño, jocua mbaetɨ co mbae icavi vae. Echa'ã iyoa vae reta uyapo vi jucuarãi —jei—. 33 Jare piyapo yave icavi vae icavi vae uyapo peve vae reta peño, jocua mbaetɨ co mbae icavi vae. Echa'ã iyoa vae reta uyapo vi jucuarãi —jei—. 34 Jare piporuca yave mbae ĩru vae pe jae umee ye peve vaerãño, jocua mbaetɨ co mbae icavi vae. Echa'ã iyoa vae reta uiporuca mbaembae ĩru vae pe jocua ĩru vae umbɨjecovia ye chupe vaerã —jei—. 35 Ẽrei peau perovaicho reta, jare piyapo icavi vae chupe reta. Piporuca mbae ĩru vae pe jare agüɨye peãro umbɨjecovia ye peve vaerã. Jucuarãi piyapo yave, Tumpa umeeta peve mbae icavi ete vae jare peapota taɨ retarã. Echa'ã Tumpa ipɨacavi umee'ã yasurupai chupe vae reta pe jare icavi mbae vae uyapo vae reta pe —jei—. 36 Piparareco ĩru vae reta, peRu uiparareco rami —jei—.
Iñera ĩru vae re
(Mt 7.1-5)
37 Agüɨye piñera ĩru vae re, agüɨye vaerã ĩru vae iñera peré. Agüɨye pembɨjeco ĩru vae mbae re, agüɨye vaerã ĩru vae pembɨjeco mbae re. Pembɨasa ĩru vae pe, ĩru vae umbɨasa vaerã peve —jei—. 38 Pemee mbaembae ĩru vae reta pe, jare ĩru vae reta umeeta mbaembae peve. Jae reta umeeta peve jeta ete ĩru vae reta pe pemee vae güi. Echa'ã icavi vae piyapo yave ĩru vae reta pe, ĩru vae reta uyapota icavi vae peve. Ẽrei icavi mbae vae piyapo yave ĩru vae reta pe, ĩru vae reta uyapota icavi mbae vae peve —jei.
39 Jayave Jesús jei chupe reta umɨjaanga reve:
—Penti jesa mbae vae ipuere'ã etei uechaca tape ĩru jesa mbae vae pe. Jucuarãi uyapo yave, mocui reve uasavita ɨvɨcua pe —jei—. 40 Penti uyemboe oĩ vae uicuaa ete'ã oporomboe vae uicuaa vae rami. Ẽrei opaete re uyemboe yave, uicuaata oporomboe vae uicuaa rami —jei—.
41 Agüɨye emae ɨtɨ michi vae neĩru jesa pe oĩ vae re, ime yave nenoi ɨtɨ tuicha vae nderesa pe —jei—. 42 Ndarau ndepuere ndere neĩru pe: ‘Cherɨvɨ, taequi nderesa güi jocua ɨtɨ michi vae.’ Echa'ã nde nenoi ɨtɨ tuicha vae nderesa pe. Nde co jae upurumbɨtavɨ vae. Eequi rani ɨtɨ tuicha vae nderesa güi. Jayave nemae cavita ndepuere vaerã ndeequi ɨtɨ michi vae neĩru jesa güi —jei—.
Ía icavi vae jare ía icavi mbae vae
(Mt 7.17-20; 12.33-35)
43 Penti temitɨ icavi vae umee'ã ía icavi mbae vae. Jae ramiño vi penti temitɨ icavi mbae vae umee'ã ía icavi vae —jei—. 44 Echa'ã yaicuaa penti temitɨ icavi co, ía icavi yave. Yaequi'ã ɨva penti yai jãti vae güi. Jae ramiño vi yaequi'ã uva penti yai jãti vae güi —jei—. 45 Quía nunga jecocavi vae güɨnoi icavi vae ipɨa pe. Jáeramo jei icavi vae. Jae ramiño vi quía nunga jecopochɨ vae güɨnoi icavi mbae vae ipɨa pe. Jáeramo jei icavi mbae vae. Echa'ã penti penti uyemɨngueta ipɨa pe güɨnoi vae rupi —jei—.
Tenta iguapɨca
(Mt 7.24-27)
46 ¿Maera pa pere cheve: ‘OreYa, oreYa’? Echa'ã piyapo'ã che jae peve piyapo vaerã vae —jei—. 47 Ime yave quía ou cheve uyapɨsaca vaerã cheré vae, jae uyapo yave che jae chupe uyapo vaerã vae, tamɨjaanga peve mbae rami co jae —jei—. 48 Jae co penti cuimbae jentarã uyapo vae rami. Oyoo quɨpe oñono vaerã tenta iguapɨcarã itape re. Jare tenta uyeyapo ma yave, tuicha oquɨ jare jeta ete ɨ usɨrɨ tenta iyɨpɨ rupi. Ẽrei tenta omɨ'ã etei. Echa'ã iyapoa oñono itape re —jei—. 49 Ẽrei ime yave quía uyapɨsaca cheré vae, uyapo'ã yave che jae chupe uyapo vaerã vae, jae co ĩru cuimbae jentarã uyapo vae rami. Ẽrei jae oyoo'ã oñono vaerã tenta iguapɨcarã itape re. Oñono jentarã ɨvɨ iaramboño. Jayave tuicha oquɨ jare jeta ete ɨ usɨrɨ tenta iyɨpɨ rupi jare opa umbɨyapara. Opa uyembai jocua tenta —jei.