6
Yesuko uni 5,000 o qoyemboro yunaró
(Matyu 14:13-21; Mak 6:30-44; Luk 9:10-17)
Tukúko Galili Sono Towo (owí kako Taiperius Sono Towo) karóŋoro andusina uyaró. Uyariní unipare qambu howaŋgurí, dokoro rokó qambu tero se khumo uni yoriní meté ti qeneyaŋgurí. Uyaro mira purímo oro iŋo-iŋo rewero uniyómboya* kunditaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Juda koro o ne-ne parámi ka, owí muko Taka yereró, ŋuko tunoqewero taró.
Ŋunde ŋuroko Yesuko toŋeteroqo unipare qambu horé maheŋgurí ŋu yiyoro Filip ŋande oseseyaró, “Nore da noŋgo bret kimo tato unipare ŋundo newaŋgo?” (Mande yaró ŋuko Filip towoŋaró naŋge. Eneŋomboko o teweya ŋu iŋomukaró.)
Ŋunde oseseyoní Filipko mande topé ŋande yaró, “Nore meté denarius 200 rotoro bret kimowato, quko unipare kanata-kanatako tomó ta naŋge rewaŋgo.”
Yiní iŋo-iŋo rewero uniyó kako, Andru, Saimon-Pita koro koneyó, ŋundo Yesu ŋande miraró, “Simó ta ka ŋana yote, enendo bret bali mu§ kandeka quya sono qare irisa ŋana. Quko unipare parámi horé yoteŋgo. Bret ŋaya sono qare ŋaya date wutu yereweya?”
10 Yesuko ŋande yaró, “Unipare yika kunditi.” Ŋuno komó parámi woteyara. Asa komó saŋano unipare kunditaŋgurí, ko urumuni naŋge qambuye muko 5,000 ŋundiro.** 11 Kunditiqo, Yesuko bret ŋu rero Anutu yuŋgunaŋoro romboŋero unipare se yunaró. Sono qare irisa ŋu ŋuya ŋunde naŋge tero yunaró. Yunoní ni qahuye tinditaró.
12 Mepémo ni kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero uniyó ŋande yimiraró, “Ye sumi-sumi yote ŋu se huruwoyi. Sumi-sumi ŋu piyo teweya koro.” 13 Ŋunde yiní bret bali koro sumi-sumi ta-ta kama naŋgurí ŋu se koporo se toŋgo kome puŋge 12 ŋunde puŋgeyi maŋgoraró.
14 Ŋunde ŋuroko unipareto rokó taró ŋu qenero ŋande yaŋgurí, “Hamó horé, ŋuko ye-ye uni nokono maheweya ŋuno qu.” †† 15 Yesuko ŋande iŋoní tondaŋaró, ko unipareto towo ri enendo wiri yerete uniye tunoqeweya, ye iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro enendo roto toŋero enemata purímo ŋuno pitu ko oró.
Yesuko sono saŋawore khete uyaró
(Matyu 14:22-33; Mak 6:45-52)
16 Asa suwo tiní iŋo-iŋo rewero uniyó ŋu‡‡ sono towoko uŋgurí. 17 Uro waŋgo karo saŋano oro sono towo karóŋoro Kaperneam uyarewero uyareŋgurí. Uyareyate huriri tiníqo, Yesu eneno kama maheyoní 18 matú wimbí horé maheró, ko matú ŋundo windi parámi riní otoqaró. 19 Sono towo karóŋoro uyare yate-yate kilomita kandekape ma kande saŋiyoro kanata ŋunde rotaŋgurí. Ŋunde rotoro toŋetiqo, Yesuko sono towo saŋawore khete-khetero waŋgo taŋgímo maheró. Mahiní qenero sasaro taŋgurí. 20 Quko Yesuko ŋande yimiraró, “Ŋako no naŋge. Ye ma sorewero.” 21 Ŋunde yiní ri waŋgo saŋano oró. Oro waŋgo ŋu waka ta yendémo uyarewero ŋuno uyareŋgurí.
22 Saraŋoní unipare qambu sono towo karóŋo andusina yaŋgurí ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, ko waŋgo kanata naŋge komo ŋuno maheró. Ko Yesuko iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuwore kama toŋeró. Kini. Komo iŋo-iŋo rewero uniyó enemata waŋgo ŋuwore uyareŋgurí. 23 Asa waŋgo kumi Taiperius yendé parámi rotoro mira ŋu Uni Parámimbo bret se Anutu yuŋgunaŋoro yunoní naŋgurí ŋuno maheŋgurí. 24 Ŋuno mahiqo, unipare qambu ŋundo ŋande qene iŋaŋgurí, Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboya ŋuno kama yaŋgurí. Asa ko ene waŋgo kumi ŋuro saŋano oro Yesu seqawero Kaperneam yendémo ŋuno uyareŋgurí.
Yesu ŋuko yoto-yoto koro bret ŋu
25 Asa sono towo ŋunde karóŋoro andusina Yesu qenero ŋande miraŋgurí, “Rapi,§§ ke do naruko ŋano mahe?”
26 Yesuko mande topé ŋande yaró, “No hamó horé ye yimiroteno, yeko rokó-rokó qeneŋgurí, quko ŋu murí ŋuro kama mahe seqa nereteŋgo. Kini, yendo bret ŋu ni qahuye tinditaró naŋge. 27 Ye o newero qu puqeweya ŋu siyowero quro khoyó ma tewero. Kini. O newero qu suki-suki yoweya ŋu siyowero quro naŋge khoyó teyuri qembe. O newero ŋunde qu, Unindoro Naŋunímbota*** se yunoweya. Dokoro Awa Anutuko eneŋo owí re Naŋuní inaró.”
28 Yiní ŋande miraŋgurí, “Nore do kho ka teroqota Anutu koro kho qu tewato?”
29 Ŋunde yi mande topé ŋande yimiraró, “Anutu koro kho qu ŋandiro. Ye uni Anutuko asáŋoní maheró ŋu naŋge iŋondutuwoyi qembe.”
30 Yiníqo, ŋande oseseyaŋgurí, “Ke do rokó ka towiqota nore mandeke muko hamó qene iŋowato? 31 Usi-sinanimbo mira wimbímo mana neyaŋgo.††† Qeno sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ene sambo koŋgo bret qu se unipare yunoní naŋgurí.’ ” ‡‡‡
32 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, Mosesko sambo koŋgo bret qu kama yunaró. Kini. Awanembo sambo koŋgo bret hamó qu se ye yunoyote. 33 Hamó, Anutu koro bret ŋuko uni sambo roto umburo yoto-yotoye noko unipare yunoyote ŋu.”
34 Ŋunde yiníqo, ŋande miraŋgurí, “Uni Parámi, bret ŋunde qu re nore suki-suki nunoyoto qembe.”
35 Ko Yesuko ŋande yimiraró, “Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge. Uni ka nono maheweya ŋuko pitu ko o qímboro kama khumoweya. Ko uni ka no iŋondutu nereweya ŋuko pitu ko sono koro kama khumoweya. 36 Quko komo no ŋande ye yimiranowó, ko no niyoroqo iŋondutu kama taŋgurí. 37 Awando unipare soso yorero nunaró ŋuko nono mahewaŋgo. Ko uni kato nono maheweya tiníqo, no hamó ene kama howewano. 38 Dokoro neneŋo iŋo-iŋone howewero quro sambo koŋgo kama umbunowó. Kini. Ene no asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó howewero quro umbunowó ŋu. 39 Ko ene asá nereró ŋuro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro. Komo uni se nunaró ŋuro kanata ka kama rotowano. Kini, naru weŋako§§§ ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo. 40 Dokoro Awanemboro iŋo-iŋoyó ŋuko ŋandiro, ko uni soso Naŋuní qenero iŋondutuwowaŋgo ŋuko yoto-yoto suki-suki rewaŋgo. Ŋunde ri nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo.”
41 Asa Yesuko, “Bret sambo roto umburó ŋuko no naŋge,” ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo iŋoro kisikasa yero 42 ŋande yaŋgurí, “Uni ŋuko Yesu, Josep koro simó, hamómbe? Nore iwí-nimí iŋomukoteto. Asa date koro ŋunde yete, ‘No sambo roto umbunowó,’ yete?”
43 Ŋunde yi Yesuko mandeye topé ŋande ye yimiraró, “Ye keweroyemo kisikasa ma yewero. 44 Uni kato kina nono mahewero mepémo kini. Kini, koretero Awando no asá nereró ŋundo uni ŋuro iŋo-iŋoye okoko yiriní nono mahewaŋgo. Ko nondo naru weŋako ŋuno okoko yerewe otoqowaŋgo. 45 Ye-ye unindoro sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Anutuko unipare soso iŋo-iŋo rondaqe yunoyoweya.’ * Unipare soso Awandoro mandí ŋu iŋoro iŋo-iŋo meté reyoteŋgo ŋuko nono mahewaŋgo. 46 Uni kato Awa ŋu kama qeneró. Kini. Uni ka komo Anutu koya yorariyó, ŋundo naŋge Awa qeneró. 47 Hamó horé yimiroteno, uni ka iŋondutu teweya ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré. 48 Yoto-yoto koro bret ŋuko no naŋge. 49 Yeŋo usi-siyembo mira wimbímo mana neyateqo khumaŋgurí. 50 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋandiro, unipareto ŋu newaŋgo ŋuko kama khumowaŋgo. 51 Bret yoto-yotoyó moré ŋu sambo roto umburó ŋuko no naŋge. Ko uni kato bret ŋu neweya tiníqo, suki-suki yoweya. Ko bret nondo re yunowano ŋuko kowene saŋaní ŋu. Nondo re yunowekata noko unipare yoto-yotoye rewaŋgo.”
52 Ŋunde yiníqo, Juda koro uni pará-parámbo keweroyemo kiro mande tero ŋande yaŋgurí, “Uni kato date tero eneŋo kowí saŋaní ŋu re nunoní newero?”
53 Ŋunde yiqo, Yesuko ŋande yimiraró, “No hamó horé ye yimiroteno, ye Unindoro Naŋunímboro kowí saŋaní kama newaŋgo, ko sitúŋo kama newaŋgo tiníqo, yoto-yotoye ŋu yeno kama yoweya. 54 Dani ka neneŋo kowene saŋaní nero sitúne neyote ŋuko yoto-yotoyó suki-suki moré, ko nondo naru weŋako ŋuno okokowowe otoqoweya. 55 Dokoro, kowene saŋaní ŋuko o qoyemboro hamó qu, ko sitúne ŋuko o newero hamó qu. 56 Uni kato no kowene saŋaní nero sitúne neweya ŋuko quronemo yoní, ko no quroyómo yowano. 57 Awa yoto-yotoyó moré ŋundo no asá niriní mahenowó, ŋuroko no Awawore yoto-yoto reteno. Ŋunde naŋge uni ka no noneweya ŋuko nenewore yoto-yoto reweya. 58 Bret sambo roto umburó ŋuko ŋundiro naŋge, quko bret komo usisambato neyateqo khumaŋgurí ŋuro kiraró kini. Kini, uni kato bret ŋa neweya ŋuko yoto-yoto rero suki-suki yoweya.” 59 Yesuko mande ŋu yaró quno Kaperneam ŋuno huru-huru ya quroko yotoro unipare iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró.
Uni kumimbo Yesu mandí ŋuro piyimiŋoro roto toŋeŋgurí
60 Ŋunde ŋuroko iŋo-iŋo rewero unipare qambu qundo mandí ŋu iŋoro ŋande yaŋgurí, “Mande ŋuko quhurí horé. Danimbo meté iŋoweya?”
61 Asa Yesuko newondímo ŋande ye iŋaró, ko iŋo-iŋo rewero unipareyómbo mande ŋuro kisikasa yeyaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande osese yereró, “Mande ŋandope newondeye riní piyo tete, hamómbe? 62 Asa ko Unindoro Naŋuní ŋundo koreko oro komo ŋuno yara quno ŋuno oní qeneroqo ye date iŋowaŋgo? 63 Yuqa Surumí eneŋombo naŋge unipare yoto-yoto yunoyote. Koweye saŋaníwore o meté kama reyoteŋgo. Nondo mande yimiroteno ŋuko Yuqa qu, yoto-yoto qu. 64 Quko uni kumi ye keweroyemo qundo iŋondutu kama teyoteŋgo.” Yesuko ŋunde yaró, dokoro komo suki eneŋombo uni dani kato iŋondutu kama taŋgurí ŋu iŋaró. Ko uni dando ene re uni piyimi kandeyemo rotoweya ŋu ŋuya iŋaró. 65 Asa ŋande yaró, “Ŋu murí ŋuro ŋande yeteno, ‘Ko Awando uni ka kama rotoníqo, nono kama maheweya.’ ”
66 Yesuko mande ŋu yiní kini tiníqo, iŋo-iŋo rewero unipareyó qambu qundo roto toŋero eneya kaŋuya kama yateyaŋgo.
67 Ŋunde tiqo, Yesuko iŋo-iŋo rewero uni 12§ ŋu ŋande osese yereró, “Yembeka ŋuya noroto toŋewero ŋuro iŋoteŋgope, ma kini?”
68 Yiní Saimon-Pitako mande topé ŋande yaró, “Uni Parámi, nore danimo uyarewato? Ke mandekepo naŋge yoto-yoto suki-suki nore nunoyote. 69 Nore iŋondutuworo ŋande iŋoyoteto, ke Anutu koro Uni Meté Horé ŋu.”
70 Yiní mande topé ŋande yaró, “Neneŋombo iŋo-iŋo rewero uni 12 ye rokó yerenowó, hamómbe? Quko ye keweroyemo kako Monimbu ŋu!”
71 Ŋu uni ŋu, Jutas, Saimon Isikariot koro naŋuní, ŋuko iŋo-iŋo rewero uni 12 qu ka, quko imemoŋgo Yesu re uni piyimi kandeyemo rotaró.
* 6:3 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 6:4 Taka yereró quro o ne-ne” ŋuko naru parámi ka. Komo suki Anutuko Israel unipare Isip noŋgo yoriní areŋgurí. Ŋu naruko ŋuno sambo simó saŋgirí kato Isip koro simó urumuni korete qu soso yuri khumaŋgurí. Quko Israel unipareto Anutu koro mandí howero sipsip simó yutoro sitú makoyemo sonowoyi sambo simómbo eneŋo simóye taka yiriní kama khumaŋgurí. Ŋunde ŋuroko kumima naru rokóŋoro sipsip simó yutoro o ne-ne teyaŋgurí. 6:7 denarius” ŋuko wondo musiyó ka, asa uni kato kosa naru kanatako kho teweya quno wondo musiyó kanata ŋunde qu reweya. Asa ko denarius 200 ŋuko wondo parámi horé. § 6:9 bali” ŋuko musiyó ka wit ŋunde qembe, unindo kuruworo sono, yis rohoréŋoro qayiqo, bret tunoqaró. ** 6:10 Asa urumuni ŋuro qambuye muko 5,000, ŋundiro naŋge uni, pare, simóye soso ŋuro qambuye muko parámi horé, 20,000 peka. †† 6:14 Komo suki Mosesko Israel unipare ŋande yimiraró, ko imemoŋgo ye-ye uni ka eneŋo ŋunde qembe tunoqeweya (Hutuŋo Mande 18:18 weyo qembe). ‡‡ 6:16 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. §§ 6:25 Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” *** 6:27 Unindoro Naŋuní” ŋuko Yesu naŋge. ††† 6:31 mana” ŋuko, Anutuko Israel unipare mira wimbímo wutu yerewero suwo kanata-kanata quno bret ka riní sambo koŋgo umbuyara (Toŋeŋgurí 16:11-36 weyo qembe). ‡‡‡ 6:31 Toŋeŋgurí 16:4; Nehemia 9:15; Hariri Yambo 78:24-25 §§§ 6:39 naru weŋa” ŋuko naru Kristoko pitu ko mahero unipare soso ronda yerero Anutuko o soso hamó wiriyoweya. (1 Tesalonaika 2:19; 5:23 koya 1 Korin 15:24-28 weyo qembe.) * 6:45 Aisaia 54:13 6:59 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. 6:60 iŋo-iŋo rewero unipare” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. § 6:67 iŋo-iŋo rewero uni 12” ŋuko Yesu rokó yiriní topé-topé horé tunoqaŋgurí.