4
Monimbuko Yesu towoŋaró
(Matyu 4:1-11; Mak 1:12-13)
Asa Yesuko Yuqa Surumímbo* newondímo maŋgoriní rohoréŋoro Jotan Sono rotoro oro mira wimbímo ŋuno oro yateyoní Yuqapo khe witúŋaró. Mira ŋuno yoní naru 40 ŋunoko Monimbuko Yesu towoŋaró.
Ŋu naruko ŋuno Yesu o kama nero, yate qímboro khumaró. Khumoyoní Monimbuko ŋande miraró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, yeka wondo ŋa rohoréŋoro bret ka tunoqiní,” yaró.
Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Unipareto o qoyemboro quwore naŋge yoto-yoto kama rewaŋgo.’ ”
Ŋunde yiní Monimbuko re wosoro mira purímo oro naru tukuni quno naŋge Yesu mira purí moŋgo uniparetoro miraye soso ŋu witúŋaró. Witúŋoro ŋande miraró, “Nondo wimbu kondé re kunowe mira soso ŋuya o meté-metéye mu ŋuya sopoweya. Wimbu ŋuko neneŋo naŋge. Neneŋombo uni ka inowano. Asa ke no potoruku te nunoka o soso ŋa se kunowano.”
Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke ŋuro potoruku te inoya eneŋo khoyó naŋge te qembe.’ ” §
Ŋunde yiní re wosoro Yerusalem uyaro rero Ya Surumímboro** umó saŋano rotoro ŋande yaró, “Ke hamó Anutu koro Naŋuní tiníkaqo, ŋa noŋgo amuno soreka kiyowe. 10 Dokoro, sokomeko ŋande yete,
 
“ ‘Enendo sambo simóŋo yimironí
sopo kere meté roŋgaru kereyowaŋgo,
11 ko kandeyembo hokoro koro kiri
wondo kato khíndoŋgemo kama saŋga kereweya.’ ”
12 Yiní Yesuko mande topé ŋande yaró, “Sokomeko ŋuno ŋande nakayáŋaró, ‘Ke Uni Parámi, keŋo Anutuke, ma towoŋowero.’ ” ††
13 Monimbuko Yesu towoŋoní kini tiní rotoro naru kano quro soparó.
Yesuko Galili ŋuno kho kimani taró
(Matyu 4:12-17; Mak 1:14-15)
14 Asa Yesuko rohoréŋoro Yuqa koro wimbímo Galili mirako ŋuno pitu ko uyaró. Uyariní unipare mira soso ŋu noŋgo qundo eneŋo mande piŋa ŋu iŋaŋgurí. 15 Huru-huru yayemo‡‡ ŋuno oro Anutu koro mandí rondaqe yunoyaró. Ko unipare soso eneŋo owí hokoyaŋgurí.
Nasaret unipareto Yesu huwóŋaŋgurí
(Matyu 13:53-58; Mak 6:1-6)
16 Yate-yate Sapat naru§§ kanoko Nasaret yendémo ŋuno uyaró. Yendé ŋuno ene simó tomó ta yate ŋuno parámi taró. Asa ŋu naruko ŋuno eneŋo murí howero huru-huru yano oró. Oro Anutu koro sokome qu weyowero otoqo kaŋaró. 17 Kaŋiní sopo-sopo uni ŋundo Aisaiako mande nakayáŋaró ŋuro sokome qu*** ŋu re inoní rosaraqero mande ŋu weyoro ŋande yaró,
18 “ ‘Uni Parámimboro Yuqayómbo no saŋanemo yote.
Ŋunde ŋuro enendo no rokó niriní
uni owéye moré kini ŋu piŋa mande meté yero yimirowano.
Enendo asá niriní
uni kusi-kusi yano yoteŋgo ŋu kinaŋge toŋewaŋgo ŋuro yesowowano,
uni toŋeye piyimi mu pitu ko toŋetewaŋgo ŋuro yesowowano,
uni quhurí koro kusuŋoyómo yoteŋgo ŋu yorewe kina toŋewaŋgo,
19 Uni Parámimboro naruyó meté ŋuro yesowowano.’ ” †††
20 Ŋunde weyoro sokome ŋu wakaro sopo-sopo uni ŋu inoro kunditaró. Ko unipare huru-huru yano yaŋgo ŋu soso Yesuko toŋetaŋgurí. 21 Asa hurí tero ŋande yimiraró, “Mande ŋano qu komo suki sokomeko nakayáŋaró ŋako itakako hamó tunoqete.”
22 Ŋunde yiní owí hokoro eneŋo maŋgómbo mande meté ŋunde qu yaró ŋuro iŋondata parámi tero ŋande epe mito-mito taŋgurí, “Uni ŋuko Josep koro naŋuní naŋge, ŋuko hamómbe?”
23 Ŋunde yiqo, ŋande yimiraró, “Ye tapara mande‡‡‡ ŋambe ye nimirowaŋgo, ‘Dota, keŋo o piyimi ŋu reka meté tiní,’ yewaŋgo, ko, ‘O soso Kaperneam yendémo ŋuno taró ŋu naŋge ŋa mirako ŋano te,’ ye nimirowaŋgo, peka. 24 No mande hamó ye yimiroteno, Anutu koro ye-ye unindoro§§§ mirako ŋuno simburí muko ye-ye uni ŋuro mandí ŋu kama iŋoyoteŋgo. 25 Hamó yeteno, Elaija* koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno wapu qambu yoraŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kumima naru kapusa ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde rotoro Israel mirako ŋuno sono kama umbuyaró. Ŋunde tiní korare parámi tunoqaró. 26 Quko Anutuko Elaija wapu ŋunde qu kano kama asáŋaró. Kini, mira meyowomo wapu ka, Sarepat yendé ŋu Saiton mira ŋuno wapu kano, ŋuno asáŋoní toŋeró. 27 Ŋuya ye-ye uni Elisa koro naruko ŋuno Israel mirako ŋuno koweye piyimi khumo uni qambu yoraŋgurí. Quko enendo se khumo uni ŋunde qu kama yoriní sara taró. Kini, Siria uni ka owí muko Naman, ŋu naŋge riní sara taró.”
28 Ŋunde yiní unipare huru-huru yano yoraŋgo ŋu mande ŋu iŋoro saŋgirí parámi taŋgurí. 29 Ŋunde tero otoqoro Yesu toworo yendé tapémo oŋgurí. Yendéye ŋuko mira purí titinímo yaró. Asa Yesu rero, purí sombé moŋgo raŋato, yero oŋgurí. 30 Quko keweroyewore kinaŋge yorotoro toŋeró.
Yesuko yuqa piyimi uni quroko yara qu howiní toŋeró
(Mak 1:21-28)
31 Asa Yesuko Galili koro yendéyó qu ka, Kaperneam yendé ŋuno oro Sapat naruko§ ŋuno Anutu koro mandí rondaqe unipare yunaró. 32 Yunoyoní eneŋo mandí iŋoro kondé yukuwaŋgurí. Dokoro mande yaró ŋuko wimbí moré.
33 Naru kano uni ka yuqa pusú** eneno yaró ŋu huru-huru yano†† ŋuno yora. Ŋuno yotoro parámi ŋande ye kiwaró, 34 “Aine, Yesu Nasaret noŋgo, do nereweya? Kepe nore rowore nerewero mahetepe? No iŋo kunoteno, keko Anutu koro uni meté horé ŋu.”
35 Ŋunde yiní Yesuko ŋande qene yaró, “Ke maŋgoke kusiyoya uni ŋu roto toŋe!” Yiní yuqa piyimimbo uni ŋu re raŋoní nokono unipare keweroyemo umbuní roto toŋero kaŋuya kama roworemaró. 36 Unipare soso ŋu newondeye yukuwoní epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Enendo mande wimbí moré date qu yero yuqa pusú ŋu mepémo sopo yiriní roto toŋewaŋgo?” 37 Ŋunde yiqo, imemoŋgo Yesu ŋuro mande piŋa ka wimbo-wimbo uyaró.
Yesuko Saimon koro koŋgí riní meté taró
(Matyu 8:14-15; Mak 1:29-31)
38 Asa Yesu huru-huru ya rotoro Saimon koro yayómo oró. Saimon koro koŋgí ŋuko kowí tiwi riní Yesuko samakaŋoní yero nekaŋgurí. 39 Nekoyi uyaro taŋgímo kaŋero se khumo ŋu qene yiní kini tiní pare ŋu waka ta otoqoro o qoyemboro roŋgaruwaró.
Yesuko se khumo unipare qambu yoriní meté taŋgurí
(Matyu 8:16-17; Mak 1:32-34)
40 Kosa pusuŋiní uni kumimbo topo-topoye se khumo enesó-enesó teyaŋgo ŋu yore eneno maheŋgurí. Ŋuno mahiqo, Yesuko kandí kanata-kanata saŋayemo riní meté taŋgurí. 41 Ko yuqa piyimi kumi‡‡ yohowiní uni qambu ŋu roto toŋeŋgurí. Toŋero yuqa piyimi ŋundo ki kondé tero, “Keko Anutu koro Naŋuní,” yaŋgurí. Quko, ŋunde ma yewero, ye soré yereró, dokoro ŋande iŋomukaŋgurí, ko eneko Kristo ŋu,§§ yero iŋaŋgurí.
Yesuko yendé kano-kano uyareyaró
(Mak 1:35-39)
42 Ita saraŋoní Yesuko mira uni kinimo toŋiní unipare qambu ŋundo seqayate qenero, ma noroto toŋewero, ye soréŋaŋgurí. 43 Quko ŋande yimiraró, “Yendé meyowo ŋuno ŋuya Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó*** ŋuro miti mande ŋu yimitoyowano. Dokoro ŋu murí ŋuro asá niriní mahenowó.” 44 Ko huru-huru yayemo††† Judia mirako ŋuno mande yesowoyara.
* 4:1 Yuqa Surumí” ŋuko Anutu koro Yuqa naŋge. 4:1 “mira wimbí” ŋunde quko te moré kini, ko uni kumimbo ŋuno kama kunditeyoteŋgo. 4:4 Hutuŋo Mande 8:3 § 4:8 Hutuŋo Mande 6:13 ** 4:9 Ya Surumí” ŋuko Anutu koro ya qu, ŋunoko Juda unipareto Anutu koya huruwowero quro hu-hariri teyaŋgurí. †† 4:12 Hutuŋo Mande 6:16 ‡‡ 4:15 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. §§ 4:16 Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto huru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. *** 4:17 Sokome ŋunde quko sokome piru saŋga ka yumuriyaŋgurí. ††† 4:19 ‡‡‡ 4:23 tapara mande” ŋuko sowo mande naŋge. Yesuko sowo mande ŋunde qu yero oka witú yereró. §§§ 4:24 ye-ye uni” ŋuko Anutuko mandí yunoní unipare yunaŋgurí. * 4:25 Elaija” ŋuko komo suki Anutu koro ye-ye uni yora. 4:27 “koweye piyimi khumo” ŋuko nore do se khumo ka horé kama iŋoyoteto. Ŋande iŋoyoteto, ko Juda unindo se khumo uni ŋunde qu qenero, Anutu toŋímo pusú yote, ye iŋoyaŋgurí. Ko Juda uni kato uni ŋunde qu towowero mepémo kini, dokoro ene ŋuya Anutu toŋímo pusú tunoqeweya, ye iŋoyaŋgurí. Se khumo uni ŋunde qundo sikuno naŋge yoraŋgurí, yendémo yorowero mepémo kini. 4:27 Wiri yerete Uni 5:1-14 weyo qembe. § 4:31 Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto huru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ** 4:33 yuqa pusú” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. †† 4:33 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. ‡‡ 4:41 yuqa piyimi” ŋuko sambo simó ŋunde qembe, quko Anutu koro saŋgirí tero unipare rowore yereyoteŋgo. §§ 4:41 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. *** 4:43 Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo” ŋuno iŋondutu unipareko hamó Anutu kusuŋoyómo yowaŋgo. ††† 4:44 huru-huru ya” ŋuko Juda uniparetoro ya parámi mu. Sapat naruko ŋuno hu-hariri tero Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí.