22
Bnediidz zho dieṉ zha gnaaz zho Jesús
(Mt. 26:1‑5, 14‑16; Mr. 14:1‑2, 10‑11; Jn. 11:45‑53)
Ziaadyoble lni Pascwa, zhilni nroob meṉ Israel, lni ne row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad. Grë zha ne nac pxoz rnabey ni grë maistr ley, leṉ dze co laa zho no quiaguib zho dieṉ zha gut zho Jesús. Noguib zho tib mod ne glisquid meṉguiedza; sac rdzieb zho gacntseeb meṉguiedz.
Tib dzew, laa meṉdox bzëëb zdoo Judas Iscariot, tib zha ne rzëniepaa me ga, rias Judas güey Judas lo grë pxoz rnabey co, lo grë meṉ ne zo lo zha ne rquianap yadoo, rëb Judas zha csaṉ Judas Jesús ladznia zho. Zeeṉe bin zhow per nli rley zho, nacne biaaṉ zho diidz quizh zho Judas. Dzigo desde hor co psilo Judas noguib Judas dieṉ zha gdeeda diidz guieṉd miech csaṉ Judas me ladznia zho.
Dowxtseenie Jesús xpëëdscuel me
(Mt. 26:17‑29, 31‑35; Mr. 14:12‑25, 27‑31; Jn. 13:21‑30,36‑38; 1Co. 11:23‑26)
Mer dze ne rsilo lni Pascwa, leṉ dze ne sca row zho guietxtil ne rquiad ncobi lad, ni rut zho carner yeeṉ ne rowxtsee zho. Dze co bnabey Jesús Pedr grop Juan tsieguṉlo zho xtsee ne gownie me zho wdze co. Dzigo bnabdiidz zho lo me, rëb zho:
―¿Pa lo racladz luu guio no guiodziuuṉlo now?
10 Rëbchaa me lo zho:
―Goḻtsie Jerusalén. Zeeṉe sëëb to lad guiedz, ga gaṉ to tib mgui nzobyaṉ tib re nis, goḻtsienaḻ zhits me. Yu ne gaṉ to sëëb me, 11 goḻguiab lo bizhuan yu co: “Znu në Maestro, ¿pa leṉ yu me gneedz luu gac zaatne gowxtseenie me xpëëdscuel me wdze rii?” 12 Ga glu me tib leṉ yu nroob ne riaaṉ glaa, nzhixcuaale leṉa, dzigo ga goḻguṉlo zhixtsee ne.
13 Dzigo laa zho zie. Güey zho zaatne pxeeḻ me zho ga, ga beeṉlo zho xtsee co.
14 Wdze co, zeeṉe goḻ hor xtsee laa Jesús bded lo mezh gza me gza tsiipchop xpëëdscuel me. Xtsee co no zho, 15 zeeṉe rëb me lo zho:
―¡Blactaa goṉ pquiambëz naa gdziṉ dze rii, znu gowxtseenie naa to nawdze rii, ansraa csacsi miech naa, gut zho naa! 16 Lëë lultm vuelt nu goṉ teed naa lni Pascw rii, haxta gdziṉ dze ne laa Dios csilo gnabey, dze ne glupaa gaṉle zha nac xtsee rii.
17 Dzigo bzheṉ me tib cop nroob no vin, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga bdeed me cop co lo zho, rëb me:
―Goḻquiin vin rii gza to. 18 Gneli naa lo to gaṉle, lëë lultm vuelt nu guie naa vin rii, haxta gdziṉ dze ne laa Dios csilo gnabey.
19 Ni bzheṉ me guietxtil, bdeed me xquizh lo Dios, blozh ga beeṉgroḻ mew bdiiz mew lo zho, rëb me:
―Goḻquiina, rrieequia goṉ lëë xcuerp naa i, sac goṉ znu guṉ zho xcuerp naa parne csilaa naa to grë to. Zeeṉe gdeedtaaw diidz, goḻguṉ miṉ rii parne glu to gaṉle tibaque rsoladz to naa.
20 Blozhse dowxtseenie me zho, scaque bzheṉ me stib cop no vin, blozhse bdeed me xquizh, rëb me lo zho:
―Lëë stib trat cub nu goṉ riaaṉ Dios grë me miech, rrieequia xchen naa nu nac vin rii, ren ne gzhiee xcuent to, ren ne tso firm trat co par glu nona. 21 Ni gacnaṉ to gaṉle, lo mezhaque nu goṉ zob zha ne tsielo naa ladznia zha ne gut naa. 22 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, nli, ible none guet naa, parne gac miṉe pxeeḻ Dios naa ziaḻguṉ naa, ¡per probsaxe zha ne tsielo naa ladznia zha co!
23 Horco psilo gza zha ne zobnie me ga, rnabdiidzlsa zho dieṉ cho nac zha ne rzeet me ga; 24 haxta psilo zho nodiḻdiidz zho dieṉ cho gac zha ne gacnon lo zho. 25 Dzigo bnee me lo zho, rëb me:
―Nli grë zha ne rnabey guiedz ne ndxie lo guidzliu, masaque rnabey zho miech zig nac zeeṉe bzhii zho zho, per zha guṉraa miech, lëë gdib rxecw zho, haxta rnee zho nroob quiayuṉ zha co xyudar guiedz. 26 Saṉgue to goṉ, zha ne gnabey lo to, none guieṉ zho gac zho zig tib nguṉdziin lo to; zha ne racladzgaa gacnon, none guieṉ zho guiaaṉwin zho. 27 Lo guidzliu rii, zha ne rnabey, rzobse zho, zha ne nac nguṉdziin, zha co rdziib ncuaaṉe row zho. ¡Saṉgue lo ne, led scad naca! ¡Goḻwi gaṉle, tib nguṉdziin nac naa lo to!
28 ’Tose goc zha ne tibaque gocnie naa lo grëtaa miṉe bdeed naa leṉ dze rii. 29 Gane niina, laa naa gneedz tib guieḻnzaac nroob lo to ygaa to gdziṉ to zaatne bneedz Pxoz naa gnabey naa; 30 zeeṉa iṉe znu tipse zioob ne lo xmezh naa ga, dioow ne, dio ne. Haxta so naa to, to gac zha ne cobey, pe nac miṉe beeṉ gza tsiipchop dii ne nac meṉladz to nu.
31 Horcoque bnee me lo Pedr rëb me:
―Bina gaṉle Pedr, racladz Satanás goṉ ycuiib ma to, zigne ruṉ zho zhobxtil. 32 Per laa naa bnable lo Dios, gacnieṉ me luu, csaand me sozitpaa luu lo naa. Gacxe waa, zeeṉe guieṉ luu lëda ga beeṉ luu, luu gnee lo grëraa zha qui, parne tibaque dib zdoo zho gnalo zho naa.
33 Pquiab Pedr rëb Pedr:
―Niicxe peraa waa gac, csaand naa luu. Teḻne co zho luu ladzguiib, ye naa tso ga, ¡teḻne gutgaa zho luu, zaatne guet luu, ga guet naa!
34 ―Bina gaṉle Pedr ―rëb Jesús―. ¡Guieel riigazh goṉ, gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa!
35 Dzigo bnee me lo zho gza zho, rëb me:
―Led rsoladz to gaṉle zeeṉe pxeḻ naa to güeyseed to miech, scase güey to, peet dimi bide to, per ni ncuaaṉe gow to, per ni lab to bide to. ¿Pe beeṉfalt ncuaaṉe nquiin to hor co?
Pquiab zho rëb zho:
―Beeṉfaltedew.
36 Dzigo rëbchaa me:
―Horco nagoṉ peet bide to, saṉgue niina zha ne quianie dimi, zha ne quianiegaa ncuaaṉe gow zho, none güey zhow. Niina nagoṉ none laa to yquiin spad. Zha ne quianieda, none maase tib xab zho cto zho, si zho tiba. 37 Sac nataa nagoṉ, laa miech cteed naa miṉe zhobnee lo Xtiidz Dios, zaatne rnee: “Bnabey zho gut me, zigne rut zho grë zha ntseeb.” Grëse miṉe zhobneele teed naa, ib laaw none gac niina.
38 Pquiab zho rëb zho lo me:
―¡Bui gaṉle laa chop spad nule!
Dzigo rëbchaa me:
―¡Mazd peet gnedraa naa lo to!
Bzodiidznie Jesús Pxoz me Getsemaní
(Mt. 26:36‑46; Mr. 14:32‑42)
39 Blozhse ga, laa me briee zie me nëz Gui Oliv, zaatne rietaque me; zienaḻaque gza xpëëdscuel me zhits me. 40 Bdziṉ zho ga, rëbchaa me lo zho:
―Goḻnab lo Dios gacnieṉ me to, zeeṉa yquiild meṉdox to.
41 Bzë me spalal, bdziṉ me zig zaatne riab tib quie ne rcheḻ ne nia ne, dzigo ga pquiitsgzhib me, psilo me bnab me lo Dios, 42 rëb me:
―Papá, laa naa rnab lo luu, teḻne zala zdoo luu, psilaa naa lo grë guieḻnë rii. Per teḻne grieeloda, miṉe gnëtaa luu sca gaca.
43 Horco biet tib anjl gbaa bdziṉ pchoobladz zdoo me. 44 Mban rac me laa me nozodiidznie Pxoz me, per hor cole mazdraa rnab me lo Pxoz me; lo guieḻnë ro co haxta rzonis me, masaque zëbdzuuṉ grë nis co lo me zootle ren.
45 Zeeṉe laa me guso ga, bdziṉ me zaatne biaaṉ xpëëdscuel me, goṉ me gzase zho laa zho nixguies. Ye zho mban rac zho, lo guieḻnë co bguudz zho mcaaḻ. 46 Dzigo pcuaan me zho, rëb me lo zho:
―¿Nixguies to ye? Lëda i goṉ, ¡goḻsobna! Goḻnab lo Dios, gacnieṉ me to, zeeṉa yquiild meṉdox to.
Bnaaz zho Jesús
(Mt. 26:47‑58, 67‑75; Mr. 14:43‑50,53‑54, 65‑72; Jn. 18:2‑18,25‑27)
47 Laa Jesús quianeeque, zeeṉe laa Judas bdziṉ bdziṉnie Judas tib dzoon miech. Zigne bdziṉ Judas, wbig Judas lo me, dow Judas bzhid cuas me.
48 ―¡Judas! ―rëb me―. ¿Con tib bzhid dzigo lëë glu luu naa lo grë zha qui?
49 Zeeṉe bieṉ xpëëdscuel me, me zienaaz grë miech co, rëbchaa zho lo me:
―Maestro, ¿zha dziuuṉ ne? ¿Pe zdeed spad no zho?
50 Znuse biet tib zho pcheḻ zho tib nia spad, pchug zho diag tib xmoz meṉ ne nac pxoz nroob. 51 Dzigo bnee Jesús lo zho rëb me:
―Goḻsaan zho, ndzinli goḻgac.
Horco wbig me bzheṉ me diag zha co, beeṉguiac mew, lëëtse miṉ derecha.
52 Lad grë miech co no ndal grë pxoz ne rnabey, grë zha ne zo lo zha ne rquianap yadoo, ni spalal meṉ ne nac zha non lo meṉguiedz; dzigo bnee Jesús lo zho, rëb me:
―¿Pe nacne squitaa ziaad to, nzheṉ to yag, nzheṉ to spad ziadnaaz to naa? ¿Niacxe naa cho ngbaan? 53 Blactaa dze name goṉ to no naa leṉ yadoo, ni bnaazde to naa ga. Per nole guic to nagoṉ nawdze rii gnaaz to naa; grë miṉe racladz to grë to meṉdox, niina laaw gac.
54 Horco wbig be zho bnaaz zho me, laa zho zienie me nëz lidz meṉ nac pxoz nroob. 55 Bdziṉ zho lidz meṉ co, bre zho xley me, bzëëg zho gui, laa zho no nodzëë zho. Ye Pedr maase zit zit naḻ Pedr, laa Pedr bdziṉ ga; laa Pedr wbig bzob lo zho ga. 56 Zeeṉe goṉ tib wnaa ne quia xtsiiṉ meṉ co laa Pedr zob ga, dze rwi me, tibaque rëb me:
―¡Ye mgui qui goṉ rzënie meṉ ne blansonie to i!
57 ―¿Naa ye? ―rëb Pedr―, ¡per ni ruṉbeyd naa meṉ qui!
58 Wdzeepaaw, laa tib zha ne zo ga, goṉaque Pedr, rëb zho lo Pedr:
―¿Segur lëë ye luu nacnie meṉ ne bgaa i?
Scasaque bneelid Pedr. 59 Wdzeelaaque goca, zeeṉ laa stib zho brieequia, rëb zho:
―Lëë tib zha ne nacnie meṉ qui nu goṉ. ¡Rlu zha galilé nac zho!
60 Pquiab Pedr, rëb Pedr:
―¡Rieṉd naa goṉ, pe nacne squi rnee luu!
Gardle lozh griee diidz co ro Pedr, zeeṉe laa tib gall pcuedz. 61 Gall co nocuedz, zeeṉe ptsire lo Jesús, dze bui me lo Pedr; dzigoraa psoladz Pedr zeeṉe rëb me lo Pedr: “¡Guieel riigazh goṉ, gardle ycuedz gall, tsoṉle vuelt rëb luu ruṉbeyd luu naa!” 62 Mbanse rac Pedr. Briee Pedr ga, psilo Pedr biin Pedr guieḻnë co.
63 Grë zha ne zopaa quianap Jesús, nzian grë ncuaaṉe ruṉ zho me, psilo zho noyuṉnguzee zho me. 64 Pxidoo zho lo me, ni rguiṉ zho me, rlozh ga, rnee zho:
―Luu ne nac luu meṉ ne ziadteed xtiidz Dios, ¿bnë sca dieṉ cho ga bdiṉ luu?
65 Nzian grë ncuaaṉe rgoredz zho lo me.
Güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zho
(Mt. 26:59‑66; Mr. 14:55‑64; Jn. 18:19‑24)
66 Zeeṉe biini liu, pcaalsa grë meṉ ne nac zha non lo meṉguiedz, grë zho pxoz rnabey, ni grë zha ne nac maistr ley, güey zho güeynie zho Jesús lo zhiwxtis zho. Bdziṉ me ga, bnabdiidz zho lo me rëb zho:
67 ―Bnë lo no dieṉ, ¿pe lëë Meṉ ne nacle diidz cxeeḻ Dios lo guidzliu ga i nac luu?
Pquiab me rëb me:
―Niicle teḻne gni naa lo to nli lëë meṉ co nu nac naa, gliladzde tow, 68 teḻ pe gnabdiidzgaa naa lo to, ctsirede to low; sac gliladzde to miṉe nac diidzli. 69 Naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, zhile laa dze gdziṉ zeeṉe laa naa sob cue Dios nëz derech, meṉ nroob ne rrieelo ruṉ grëse ncuaaṉe racladz me.
70 Horco grëse zho pquiab, rëb zho lo me:
―¿Xpëëd Dios dzigo lëë nac luu?
Dzigo rëbchaa me:
―Tozhal name rnee, nli Xpëëd me nac naa.
71 Horco rëb zho:
―¡Pe mazdraa textigw ne racladz ne! ¡Laa ne bdzionle gaṉle mezhal rnee Xpëëd Dios nac me!